Za blbost sa plati....ale nie vzdy! :)

Posledne dni uz ani blog nestiham pisat. Praca cez den, poobede deti, praca vecer. Do toho zase sluzobka do Luxembourgu, ktora sa neplanovane natiahla a na zaver navsteva kamosov z Nemecka. Ani neviem ako, ale este ze aspon stiham ako tak behat, hoci ani to nie je v poslednom obdobi ziadny zazrak. V podstate najzaujimavejsi bezecky zazitok z minuleho tyzdna bola ta sluzobka v Luxembourgu. Uz tradicne som sa tesil, ako si tam zabeham, v prijemne chladnom prostredi, vsade kopec zelene, cista radost. Ale tiez uz pomaly tradicne som sa bud neskoro zobudil alebo si vymyslel iny program a z mojich velkych planov nakoniec bolo iba 24 odbehnutych km (10+14). Zaujimave to ale zacalo az pri odlete, ked som zistil, ze  moj let bol zruseny. Long story short - na vine bol strajk na letiskach vo  Francuzsku a zaroven aj Vueling, ktory si zratal, ze sa mu pre nas do Luxembourgu z Barcelony neoplati letiet, lebo uz aj tak dost meska. Tym vlastne zacala moja takmer 40h cesta domov, ktora pokracovala az na druhy den a zahrnala 4h presun autobusom do Dusseldorfu. Podrobnosti inokedy....

Ale ja blby, v snahe predvidat, a ako som tusil, ze to bude narocne, tak som si zbalil do prirucnej batoziny vsetko, co by sa mi mohlo pocas dlhej cesty a pripadneho nocovania na letisku zist (zakladna kozmetika, kable a nabijacky k mobilu, ipadu a notasu). No a zvysok isiel do kufra. Ja inak akoze bezne davam do kufra aj notebook a nijak sa s tym nestresujem. Takze ani teraz som tomu nevenoval nejaku vacsiu pozornost. Problem vsak nastal, ked som sa v Barcelone snazil dostat na najblizsi spoj do Sevilly, zatial co moj kufor jazdil po pase a cakal na vyzdvihnutie. Ja som bol vsak stale pokojny, Vueling sa tvaril, ze kufor bez problemov pride za mnou do Sevilly, ze sa nemam znepokojovat. 

Bol som kludny az do doby, kym som druhy den (uz doma) volal do Vuelingu, ze kde je moj kufor a ako odpoved som dostal, ze "netusia". Jak je to kua mozne? Kufor si nikdo neprevzal, prislusny zamestnanec ho ma zobrat, podla vysacky sparovat s Vuelingom a so mnou, zistit, ze som uz davno v Seville, odovzdat ho Vuelingu a najblizsim letom mal ist domov. A ze tych letov je, asi kazdu hodinu jeden. Co na tom trva 16h, to fakt netusim. A potom neskor som netusil, ani co na tom trva 30h...aby aspon zistili, ci ten kufor maju.

A co to ma s behanim? No to, ze som si ja debil donho dal aj moje nove Garminy. Co si budeme hovorit, bol som uplne bez nalady. V kufri som mal aj kompletnu bezecku vybavu. Ked som si to zratal, aspon 600 bezeckych EUR tam bolo. To by som za strateny kufor od Vuelingu asi ani nedostal. 

Samozrejme, ako to v takychto pripadoch byva, nakoniec sa to cele stastne skoncilo a moj kufor aj s Garminom mi v poriadku doniesli domov. Ale priznam, ze som trocha spanikaril a uz si na nete pozeral, ze kolko ten moj Forefunner aktualne stoji. Ponaucenie? Sere pes notebook, ten je stary, ale Garmin uz do kufra nabuduce nepojde :)

Takze v podstate jedina ujma, co som "utrpel", bola, ze som v piatok bezal do prace so starym Polarom. Bez footpodu, bez hrudneho pasu, ciste iba na cas. Trat som mal priblizne zmeranu cez web, takze som zhruba vedel, ze to bude 30km. Ale nic viac, ziadne info o rychlosti, ziadne info o zostavajucich km. Taka polosloboda. Ako poznamenal jeden kamos, mal som aj bez hodiniek, ciste iba pre radost. Ale to by som asi nerozchodil, ist uplne "bez" - na cislach som az prilis zavisly :)