Wednesday, July 31, 2013

Behom tam, naspat vlakom

V zasade pozname 3 zakladne typy bezeckych trati - bezat niekam a naspat, bezat nejaky okruh alebo potom bezat odniekial niekam. Vsetko ostatne je uz len kombinacia tychto troch. Ten posledny typ je samozrejme najmenej casty, lebo si uz ziada istu logisticku pripravu. Ale zase je asi najzaujimavejsi.
 
Ako som teraz na navsteve u mamy v Leviciach a mam viac casu na behanie, tak som dostal vyborny napad, ako si skvele zabehat a este k tomu aj nejake kopce vyslapat. Levice su totiz z juhu na nizine a zo severu uz zacinaju Stiavnicke vrchy. No, ale k nim treba este takych dobrych 15-20km slapat, aby uz clovek mal pocit, ze je v nejakych kopcoch. Za normalnych okolnosti sa teda do tych kopcov bezecky nepozriem. Dat si 40km okruh by sa sice dalo, ale to by som sa k tym kopcom iba pozrel a uz by som to musel otacat naspat.
 
A tak ma teda napadlo, ze ved ja si to mozem dat ako nejaky vylet a naspat sa vratit vlakom alebo busom!
 
V pondelok som si privstal a z domu vybiehal uz 5:09. Predpoved hlasila teploty atakujuce 40'C, tak som to chcel mat rychlo za sebou. Vyhoda v tomto regione je, ze aj o tomto skorom case je uz vonku svetlo. U nas dole pri Afrike by som musel az do 7:00 ist s celovkou. Z Levic som sa pobral smer Nova Dedina, po hlavnej ceste, ale premavka bola iba minimalna, takze sa islo v pohode. Tempo som mal kludne, bez stresu, nieco malo rychlejsie nez 6:00min/km. Ratal som s tym, ze v kopcoch spomalim, ale ze teda celkovo by bolo fajn to dat v tempe pod 6:10, aby som stihol vlak naspat, ktory mi isiel z Novej Bane 9:46 (dalsi by isiel az o 2h neskor).
 
 
Z Novej Dediny ma cakalo prve stupanie, smerom na Drzenice, odkial som sa pobral nejakou zabudnutou asfaltkou na Devicany, kde ma cakalo stupanie asi o 250m. Isiel som totiz cez nejake vinice a lesy, ze treba vyskusat aj take cesticky. Tam vsak nastal prvy mensi problem, ktory mi mal naznacit, ze to nebude az take jednoduche, ako sa zdalo. Na jednej krizovatke som totiz narazil na cestu, ktora nebola na mape. A pritom to bola ta najsirsia cesta - v nudzi poznas priatela, tak som vytiahol mobil, zapol GPS a nejak sa zorientoval, ze kde som a kade dalej. Cesta pozvolna stupala, stale hlbsie a hlbsie do lesa a bola coraz menej zretelna. Tu na foto je to este v pohode:

 
Az v istom bode cesta skoncila a ja som jaksi nevedel, ze kade dalej. Iba matne som tusil, ze podla km by som sa mal coskoro napojit na inu lesnu cesticku, ktora ma mala doviest do Pukanca, ale so scenarom, ze mi v lese skonci cesta, som neratal. Takze som vobec nevedel, ci mam ist dalej lesom na sever, alebo som tu odbocku uz prebehol alebo co. V lese samozrejme GPS ani omylom, plus som bol cely spoteny a mobil nechcel reagovat a ani 3G internet v slovenskych lesoch nie je. Navela sa mi podarilo aspon priblizne urcit moju polohu a zistil som, ze tu odbocku som asi uz prebehol. Vracat sa nemalo zmysel, ziadna odbocka po ceste nebola...zase zlyhali internetove mapy. Nezostavalo mi nic ine, iba si to svihnut krizom cez les, dufajuc, ze niekde narazim na tu cestu do Pukanca. Tak som si vytycil smer a isiel som - konare nekonare, kriky nekriky, kopec nekopec. Po par minutach som konecne nasiel ziadanu cestu a bolo to na knapp, lebo prave mi dosla voda.
 
Do Pukanca som dosiel na vypary a hned si to zamieril do miestneho supermarketu. Tam som exol jedneho tepleho radlera, doplnil vodu do camel bagu a vydal sa rychlo na cestu. V tom lese som totiz stratil more casu (ani neviem presne, ze kolko), ze moj plan stihnut vlak 9:46 zacal byt silne utopicky. A to ma este cakalo hlavne stupanie dna, vystupat na hreben dalsich asi 280m. Pomaly, z nohy na nohu som to nakoniec vystupal, ale tempo teda nic moc, okolo 7-8 min/km. Potom dole do Novej Bane to uz bola pohodicka, vyse 400m zbeh po horskych serpentinach (usek asi 6km), tempo som drzal pod 5. Vyzeralo to, ze vlak stihnem, ale bude to tesnotka. A tak aj bolo - na stanicu som dorazil 9:37, akurat som si stihol kupit listok. Ako bonus potom bolo, ze vlak meskal 10min, tak som este zasiel do stanicneho bufetu a dal si capovanu vineu.

 
Celkovo mi to vyslo na velmi peknych 39.3km, za zhruba 3:55h, vystupanych nejakych 600-700m. A este som doma stihol aj take neskorsie ranajky :)
 
 
Inak velmi uspesny mesiac toto - 364km, co som teda ani trocha necakal, ze v tychto teplach (aj v ESP, aj tuto na SK), budem schopny tolko behat.
 
nth

Sunday, July 28, 2013

Km vs. Cas - Sofiina volba?

Minule som neuvazene napisal, ze ked bezim pomalsie ako 5:45min/km, tak to je uz zle. A hned som na to zozal pochvalne reakcie, ze aky som ja rychly bezec a podobne. Ale prd, ja vobec nie som rychly bezec, ja som naopak velmi pomaly bezec (maraton za 3:28h). Keby som bol rychly, tak nebeham maratony ani ultra, ale behaval by som 5ky a 10ky. Na dlhych tratiach je to jedno, tam sa rychlost (alebo skor pomalost) strati. 

Tak som nad tym zacal tak trochu uvazovat, ze preco v treningoch obcas behavam rychlo, resp. rychlejsie, nez by sa na trening a dlzku trate patrilo. Ak si vezmem, ze maratonsky osobak mam v tempe malicko lepsom nez 5:00min/km, tak behavat v treningu dlhsie behy v tempe okolo 5:30 je mozno naozaj prilis rychlo. Najma ked cielom dlhych behov nie je trening rychlosti, ale skor vydrze a prace s energiou. 

Prisiel som na to, ze ak si odmyslim obcasne svetle dni, ked mam jednoducho chut a slinu na rychly beh a zaroven mi to aj nohy dovolia, tak dovod pre rychlejsie tempo (rychlejsie je lepsi vyraz nez rychle, lebo miliony bezcov by ma za tempo 5-6 min/km urcite vysmialo, ze to je takmer chodza a nie beh) je velmi pravdepodobne nedostatok casu. Ja mam totiz vzdy taky naivny plan, ze rano skoro vstanem a pojdem behat. Ale realita je potom taka, ze vecer idem neskor spat, deti v noci buntosia, rano prespim budik (ok, mat ho na 4:30am je asi prilis velka trufalost) a ja sa zobudim v case, ked uz pomaly cela rodina vstava. A kedze sa uz aj tak citim dost previnilo, ze nesedim doma a nepomaham s detmi, tak mam potom na vyber iba dva mozne scenare - bud to skratim kilometraz alebo skusim povodny plan odbehnut rychlejsie. Asi nikoho neprekvapi, ze skratit km je menej popularna volba. Strach z toho, ze mi tie km budu neskor na nejakych pretekoch chybat, mi to proste nedovoli. A je vcelku jedno, ze ktora volba je rozumnejsia. Ja proste v tychto chvilach volim rychlejsi beh a km skracujem iba vtedy, ked uz je cas naozaj pokrocily.

Tento tyzden sa mi vsak beha skvele. Nemusim ani skracovat km, ani bezat prilis rychlo. Sme na Slovensku a s detmi pomaha babka. Ja si rano vybehnem, ako vstanem, a odbehnem, co mam na plane. A este v pohode stiham aj ranajky a doma ma vsetci vitaju s usmevom :)

Inak, vsetci sa stazuju, ze ako je tu teplo, ale mne sa to ani nezda. Andaluzia cloveka nauci. Jediny rozdiel je v tom, ze ked tu vybieham 7:30, tak slnko je uz vysoko a celkom slusne pecie. U nas dole ale vtedy este len svita. Ale aj tak mi pride, ze doobeda je vonku este velmi prijemne. Ak sa mi podari bezat este v nejakom tieni, tak to je uplna parada. Tu je totiz jediny zdroj tepla to slnko. Ale u nas, ak je teplo (a to teda je), tak je to kvoli tomu, ze od Sahary nam fuka teply vzduch a je takmer jedno, ci je clovek v tieni alebo na slnku, vsade je horuco. A hoci tu stupaju teploty ku 40kam, stale tu chyba ten efekt rozpalenej otvorej truby na pecenie (kto bol u nas dole v lete, urcite vie, o com pisem).

V tomto duchu ma vcera pobavil jeden senior, ktoreho som stretol okolo 9:00 rano. Vravi mi, ze v tychto teplach by som nemal sportovat, ze to je nebezpecne. Tak som mu podakoval za starostlivost, zazelal vela stastia k jeho jazde na bicykli (nech si dava pozor na teplo) a pomyslel si, ze keby ten vedel, na ake teploty som zvyknuty....vsetko je relativne, ze? :)

nth

Sunday, July 21, 2013

Vysokohorska priprava

Vzhladom na to, ze sme boli vo Svajciarsku prakticky iba 2 cele dni, mali sme tam kopec spolocenskych povinnosti (svadba, hostina, zabava dlho do noci) a bolo sa treba venovat aj detom, hodnotim vysokopozitivne fakt, ze sa mi podarilo aspon raz si privstat a vybehnut sa prebehnut. Ale nebol to len tak hocijaky beh!

Byvali sme na nejakych lazoch vo vyske okolo 1000mnm, lisky tam davali dobru noc (doslova! a tymto zdravim dve konkretne) a za nasim penzionom uz nebolo nic ine, iba vysoke Alpske bralo. Hned od prichodu som na nic ine nemyslel, len ze aky moze byt odtial zhora vyhlad a ze to musi byt skvele, ist sa tam hore prebehnut. 
U nas dole v Seville je to len tak jemne zvlnene a teda nejaka poriadna horska priprava a behanie kopcov ostava iba v rovine snov. A preto, ked som dnes rano vstal a pred chatou cakal na garmina, kym najde satelity, ani trochu som nezvazoval nic ine, len ze idem priamo hore, uz ci po stvornozky alebo behom :) A nic na tom nezmenil ani kamos, ktory doverne pozna lokalne prostredie a popri jeho rannej cigarete mi zacal vykladat, ze kade sa mozem vybrat, ze kde to nie je velmi strme a ze kde je malo aut....vsetko smerom dole do doliny....ale kdeze, ja som vedel, ze pobezim smerom hore :)

No, ale nie vzdy sa to dalo nazvat behom...miestami som musel prejst do chodze, miestami preskakovat po kamenoch potok, miestami som sa radsej venoval foteniu...ale cely cas som myslel na tych borcov, ktory bezia 100+ km ultra po takomto terene, hore dole a ked vyslapu jeden kopcek, este stale ich caka aspon dalsich 10. Tak ja som sa snazil vybehnut aspon tento jeden...a ze teda pobezim, kym sa da a potom znova hned, ako sa bude dat. 


Celkovo mi to nakoniec vydalo iba nieco malo nez 9km, ale to vlastne vobec nie je podstatne. Ani vysledny cas okolo 1:13h. Co je vsak pre mna podstatne, ze som na 4.5km vyslapal takmer 800 vyskovych metrov. No krasa, to by som chcel kazdy tyzden, dat si takyto trening. Najma mat taketo kopce za barakom. A najtazsie na tom celom nebolo ani tak to stveranie sa hore, ako skor rozhodnutie sa, ze v istom bode sa musim otocit a vratit sa naspat. Hoci predomnou toho bolo este urcite kopec zaujimaveho, aj sily som mal, ale cas nepustil...lietadlo zo Genevy by ma nepockalo. 

Ale nevadi, trening to bol skvely, nohy si to urcite budu pamatat, raz sa mi to snad zide. Najblizsie dva tyzdne beham na Slovensku, podaria sa zrejme aj nejake Tatry, tak snad bude takychto behov viac :)










Friday, July 12, 2013

Mozu nezamestnani behavat pracovne dvojsmerky?

Tak presne tato otazka ma napadla, ked mi koncom juna koncil pracovny kontrakt. Pracovne dvojsmerky boli posledne mesiace pre mna akysi pevny bod v bezeckom zivote, taka istota, ze cez tyzden zabehnem aspon tych 25km. Lebo s dvoma malymi deckami clovek nikdy - noc moze byt zla, nemusim sa vyspat, deti sa mozu skoro zobudit, mozno nebudem moct rano nikam vybehnut, cez den v praci mozno nebudem mat cas cez obed, vecer je zase kopec inych povinnosti....ale ta pracovna dvojsmerka, to je istota. Raz za tyzden (ine dni som rano vozil starsieho do jasiel) som mal dohodnute, ze mozem do/z prace bezat. Hm, ale ako to spravit, ked uz clovek nema pracu?

Ha, ale da sa to! S kolegom piseme nejaky clanok a kedze zakladny stavebny prvok akejkolvek jeho cinnosti su pravidelne meetingy, aj pri tomto clanku trva na tom, ze raz za tyzden sa musime stretnut a prediskutovat dalsi postup. Akoze, keby som povedal, ze sa mi kvoli tomu nechce chodit do Sevilly, tak to urcite zvladneme aj po telefone, ale mne to vlastne absolutne vyhovuje :) Zabehnem si do prace, dam kavu a ranajky s byvalou kolegynou, potom pracovny meeting a zase beh naspat. Na obed som doma. 

Navyse to ma oproti klasickym pracovnym dvojsmerkam dve vyhody. 

Za prve, keby som teraz travil cely den v praci, asi by som uz poobede naspat domov nebezal. V teplotach 40+ by to bolo o hubu. Ale kedze bezim naspat okolo 11:30, vonku je este len nejakych 30'C a tak tak sa to da. Hoci, camel bag (1.5 litra) vyslopem takmer cely. Standardne mi totiz hodinky pipnu kazdych 15 minut, ze sa mam napit, ale cez obed mi ani to nestaci a pijem aj medzi tym, cize zhruba kazdych 7-8 minut.

A za druhe, zistil som, ze sa mi bezi naspat lepsie, ked mam medzi behmi kratsiu prestavku. Po celom dni som byval stvrdnuty a chvilu mi trvalo, kym som sa rozhybal. Celkovo som bezal pomalsie. Ale takto mam pauzu medzi behmi iba nejake 2.5h a asi este nestihnem stvrdnut. Bezi sa mi lepsie a keby nebolo take teplo, tak aj casy by boli vyrazne lepsie (hoci ani teraz nie su uplne zle).

Hehe, ale je to celkom sranda, pribehnut do prace, na vratnici si vyziadat preukaz pre navstevy, potom zajst do sprchy....dnes som pri nej stretol byvaleho kolegu z ineho oddelenia, ktory si pamatal, ze teraz niekedy mam koncit. Tak sa ma pytal, ze kedy teda presne a ten jeho pohlad, ked som mu povedal, ze ja tu uz nepracujem, ze sa tu iba sprchujem, ten stal za to :)

A minuly tyzden som zase stretol rano cestou do prace cyklistu, tak sme sa pozdravili. Potom cez obed bezim naspat a pozeram, ze vidim, toho isteho cyklistu. Tak sme sa nejak dali do reci (interagujem s lokalnymi!) a hned sa ma borec uznanlivo pytal, ze kolko dnes bezim. Stretol ma totiz okolo 8:30 rano a potom naspat okolo 13:00, takze cakal, ze nanho vyblafnem aspon 60km. Vyzeral potom troska sklamany, ked som mu povedal, ze iba 25km. A ked som mu vysvetlil, ze to som iba bezal do mesta, stretnut nejakych kamosov, dat kavu ranajky a teraz bezim naspat, tak to mu to hlava nebrala. Ale inak fajn chlapik, trenuje na half-ironmana, niekedy v septembri vraj pojde. Isli sme spolu asi kilometer, tak sme si navzajom vymenili nejake informacie o bliziacich sa behoch na jesen, ze co je kde dobre a tak...

No proste, tie dvojsmerky maju nieco do seba. Akurat skoda, ze clanok je uz takmer dopisany, my cestujeme teraz na par tyzdnov na Slovensko, potom ma kolega dovolenku a dalsi meeting mame naplanovany az na zaciatok septembra....budem si musiet najst nejaky iny dovod, preco bezat do byvalej prace :)

nth 

Tuesday, July 9, 2013

V nudzi poznas partnera alebo behame s panackem

Vsetci velmi dobre vieme, ze nemoze byt kazdy den posviceni. Niekedy sa nam bezi lepsie, niekedy horsie a niekedy vybehneme von iba preto, ze nam to kaze "plan" alebo ze sa bojime, aby nas to nezlomilo (nevybehnem raz, potom druhy raz, treti a uz sa to vezie...). Ja som takto vybiehal v nedelu. Ako je uz pomaly zvykom, budik som odignoroval a zobudil ma az syn niekedy po 7h rano. Aj som na sekundu zavahal, ci sa na to nevykaslem, vonku uz bolo okolo 25'C, ale vidina 100km tyzdna ma nakoniec zdvihla z postele a obliekla do bezeckeho. Plan hovoril, ze odkruzim po okolitych dedinach pomedzi olivovnikmi 25km a to vsetko este predtym, nez zacne byt fakt horuco - okolo obeda u nas teploty totiz dosahuju 40'C.

Ale uz davno sa mi tak nechcelo bezat ako v tuto nedelu. Aj mi bolo teplo, aj som mal v nohach tempovy trening z predosleho dna, aj som si stale hovoril, ze decka su uz hore a ze som mal radsej okolo nich behat (aspon by som ziskal od zeny plusove body). Navyse, po dlhsej dobe som si obul hybridne (asfalt & trail) Salomony, aby som otestoval, ze kolko este vydrzia - sice sa trhaju na viacerych miestach, ale inak stale vyzeraju k svetu. A to bola najvacsia chyba - obut si poloroztrhane boty a dat si k nim este extra hrube ponozky, ktore k nim nikdy nenosievam. Jak ma tie ominali....vacsinu casu, co som bezal, som sa venoval iba noham a rozmyslal, ze dokedy to vydrzia. Niekolkokrat som sa aj zastavil, troska povolit viazanie. Najhorsie to bolo, ked ma trat na 11.km naviedla asi 3km od domu a stacilo to iba stocit doprava a bol by o par minut klud. Ale vydrzal som, hoci to bolo fakt bezecke trapenie. 

A v tom to prislo. Virtual Partner na mojom Garmine. Standardne ho mam nastaveneho na tempo 5:45min/km (ze ked idem pomalsie, tak to je uz fakt zle), ale inak ho velmi nesledujem. Ale teraz ako tak cumim na displej, vidim, ze moj partner sa ku mne zozadu nebezpecne blizi a na "slimacie" tempo mam naskok iba nieco vyse 60m. A to mi do ciela zostavalo este vyse 10km. Tak som si ho zacal jednym okom viac vsimat a trocha aj pridal do kroku, ze co to spravi. A ono to fungovalo. Pomaly som zacal ziskavat dalsie metre a moj naskok dosiahol 100m, potom 200m, 300...normalne som sa aj parkrat obzrel, ze kde asi tak realne ten panacik bude. 



Ja viem, to je uz na diagnozu. Ale ten nedelny beh som dokoncil v celkom slusnom tempe (a s naskokom 380m) najma vdaka tomu mojmu partnerovi (a teda tiez aj preto, aby som dal 100km za ten tyzden). Nejak ma hnala do predu myslienka, ze on sice ide pomaly, ale o to stabilnejsie a nikdy sa neunavi. A trpezlivo caka na moje zavahanie :)

Takze nakoniec minuly tyzden znova 100ka. A to keby mi niekto v zime povedal, ze v tychto nasich horucavach budem logovat 100km za tyzden, tak ho vysmejem ako maleho chlapca. Jo, a Salomony uz idu do vecnych lovist. Dobre sa v nich behalo, bez problemov 40-50km behy, ale cakal som od Salomonu troska vyssiu kvalitu - slabych 750km a mozno 30x na nohe je proste malo.