Wednesday, December 31, 2014

Co rok dal...

Uz minule som vravel, ze tyzden je pre bezecku statistiku prilis kratke obdobie. Ze je lepsi mesiac, kde sa tie rozne tyzdnove vykyvy stratia. O tom, ze rok (ten kalendarny) je tiez dobra miera, som vtedy vobec nepochyboval. Ale teraz vaham...niektori moji bezecki kamosi (ti virtualni, z Facebooku) prvy novembrovy vikend vyhlasili, ze zacinaju pripravu na dalsiu sezonu a vybehli na par hodin do lesa, logovat km. Hm, nebolo by potom mozno lepsie bilancovat poslednych 12 mesiacov uz na konci oktobra (november-oktober)? No, ale pre mna asi ani nie. Ja som behal rovnako v oktobri, ako aj v novembri. Aj teraz v decembri. A zrejme aj v januari budem. Ziadna priprava na buducu sezonu, ani nic take. Kazdy mesiac sa snazim behat, ked mam cas, vzdy to vyda na 300-400km...proste taka rutina. Takze mozno ten kalendarny mesiac je predsa len spravna miera, aspon pre mna. 

Ale potom to ma aj druhu stranku - dalsi moji bezecki kamosi (zase ti virtualni, z Facebooku) uz tyzden postupne bilancuju, ze kolko nabehali, ake zavody absolvovali, vyratuvaju osobaky...a prislo mi to OK. Ale potom sa ozvali taki, co pre zranenie mali blby rok, pripadne aktualne vobec nebehaju a ti to ze vraj odignoruju tento rok. Ziadne bilancovanie. Hm, tak som zacal vahat - bilancovat alebo nie? Budem solidarny s kolegami bezcami? Ale ked tento rok je moj najlepsi od 2007, kedy som zacal akoze oficialne behavat...no, vyhrala jesitnost, treba sa pochvalit :)

Takze, celkovo som tento rok odbehal 4087km - uz minulorocne cislo mi prislo neuveritelne, toto je vsak este o par stovak vyssie. Absolvoval som 4 sutazne ultra maratony (Brdska, Perun, Silva, Nizke Tatry)(ok, Perun bol iba 41km, ale kvoli kopcom som to bezal 7:30h, takze to vlastne bolo ultra), prekonal som pre mna magicku 100km hranicu v ramci jedneho behu. Vertikalne som vystupal vyse 50km - na to, ze zijem na nizine, to vobec nie je zle. Same pozitiva, same istoty :) A to sme sa v tomto roku 3x stahovali, menil som pracu a este aj babo sa narodilo.


Jedina vec ma trocha skrie. Na zaciatku roka som chcel dat 4200km, priemer 350km kazdy mesiac. Plan som vsak splnil iba na 97%, chybalo nieco malo cez 100km (minuly rok som splnil na 102%, ale to som mal nizsi ciel). Aj by som to zvladol, keby som velmi chcel, ale asi mi na tom cez rok az tak velmi nezalezalo. Alebo mozno, keby som tie spanielske km zacal konvertovat na stredoeuropske, ako som uz minule splietal, bolo by to aj 4500 :)

A coho si v tomto bezeckom roku cenim asi najviac? Tri veci:
  1. vyhybali sa mi zranenia (klop-klop)
  2. manzelka mi minule povedala, ze tento rok sa jej paci, ako behavam, ze ani nema pocit, ze by som doma nejak casto chybal, ze sa pekne snazim odbehat co najviac skoro rano. No pochvala najvacsia :)
  3. Az na jednu vynimku som kazdy mesiac dal aspon 300km - a na tu vynimku mam dobru vyhovorku. Na konci juna som dal posledny tohtorocny pretek a nasledovala rodinna dovolenka, kedy som slubil, ze nebudem behat (velmi). Navyse sme sa v tom mesiaci este aj stahovali cez pol Europy. Tych 250km vtedy beriem ako uspech :)

Samozrejme, toto by nebolo mozne, keby som nebehaval tie pracovne jedno/dvojsmerky, na tie ja nedam dopustit. Tvorili vyse tretinu vsetkych mojich km (37%). Hehe, a vzdy sa pobavim, ked sa ku mne v praci donesie, ako niekto vravi, ze vraj "jeden blazon tu behava do prace az z dediny za mestom". Alebo ked sa ma sef jedno rano spytal, ze ci to naozaj kazdy den davam DO aj Z? (Jasne, ze nie). A minule bol dobry jeden kolega, ked sme nejak riesili autobusy od nas z dediny do mesta a ja som netusil, ze ktory a kedy chodi a on sa najprv cudoval, ze ako to zvladame doma s jednym autom potom a ked som mu povedal, ze v dnoch, ked nemam auto, behavam, tak mi povedal - "jaaaj, ale ty si magor!". No, a ako ceresnicku na torte mam potom taketo vychody a zapady slnka, ktore ostatni kolegovia takmer ani neregistruju:

vychod slnka nad Sevillou

zapad slnka (Gines/Espartinas)

Priatelia, v Novom roku vsetko dobre a nech nam to hlavne dobre beha!

nth

Wednesday, December 3, 2014

Zacala mi priprava na nejaku 100 milovku

Aktualna predpoved pocasia pre Sevillu, klesa to...

December...cela Ceska republika pod ladom, vlaky nejazdia, tramvaj nejazdi, doprava kolabuje...a ja sa zacinam pomaly citit trocha divne, ze rano do prace vybieham iba v trenkach a tricku. Domaci uz vytiahli paperove bundy a ciapky, bez salu ani na krok, nezriedkavo nosia ten sal omotany okolo ust. Ved nebudu predsa dychat ten ladovy (13'C) ranny vzduch. Je sranda, ze ludia tu chodia obleceni cely rok uplne tak isto ako ludia v CR, akurat ze tu su tie teploty posunute o +20 stupnov. Hoci, minule ma dostal do kolien chlapik, co soferoval auto a cez usta sal...hehe, to sa v CR nerobi ani v januari. Ale uz sa zacinam na nich podobat aj ja. Rano sice tie kratasy a tricko, ale parkrat som vytiahol uz aj rukavice. S nimi mi uz vobec nie je zima. Ale rukavice, ked je rano 13'C??? Dnes rano uz po mne jedna Spanielka pokrikovala, ze aka je vonku zima a ja tu pobieham takto nalahko obleceny....sa ukludnila, az ked som jej zamaval rukavicami :) 

som trocha pomarancovy

Tolko k zime...nejak mi chyba inspiracia na pisanie blogu, hoci poctivo behavam, minuly mesiac 380km. Dokonca som prekonal aj kilometraz z minuleho roku, takze uz niekolko dni beham rocny osobak. Ale vsetko je to len taka mravencia praca, skladanie jalovych km, pracovne dvojsmerky, obcas nejaky obednajsi vybeh, raz za tyzden sa snazim dat 30+ km beh niekde v prirode...nic extra zaujimave, ziadne preteky, ani ziadne partizanske obehy...

A asi by som ani dnes nepisal, keby som sa nechcel pochvalit, ze sa mi pred tyzdnom narodila dcera :) Hanka sa vola. Este neviem, co presne to bude znamenat pre moje behavanie, ale zatial tu mame na vypomoc babicku, takze kludne si zijem svoj normalny bezecky zivot. Ale nieco mi hovori, ze behavat 5x tyzdenne pri 3 detoch bude coraz narocnejsie...na druhej strane, mozno ani nebudem potrebovat tolko behavat. Ako vravi Stin, kazde dieta je ako trening na 50km ultra - potom ja od minuleho tyzdna tak nejak prirodzene trenujem uz na 150km ultra. A tych zvysnych 11km do 100 mil by som uz dal aj na moral, nie?
na porod som si zobral Runner's World tricko, snad z nej bude bezkyna
nth

PS - este "funny" story. Dva dni pred porodom som si bol rano zabehat, nejaka slaba 30, ale som si vravel, ze nemozem ist daleko od domu, max tak hodinku, aby som sa stihol vratit, kdyby neco (do terminu zostavalo este 2 tyzdne). Ale ja vol som si nechal doma mobil. Tak si vravim, ze sere pes, risknem to...som prisiel domov po3h s malou dusickou, ale nastastie vtedy este nic. No, ale potom som videl, ze ani ta hodka rezerva by mi nestacila. Ako ma zena v utorok nad ranom zobudila, ze mozno uz je pomaly cas ist do nemocnice, tak situacia sa behom par minut tak eskalovala, ze do hodiny po zobudeni som uz mal dceru na svete, v nemocnici sme neboli ani 15min...to keby som niekde vtedy behal, tak zena rodi doma v obyvacke asi :)

Friday, October 17, 2014

Spravna motivacia

Po mojom poslednom zavode koncom juna nastalo tazke obdobie, teda tazke bezecke obdobie - stahovanie cez pol Europy, Andaluzske horucavy, prichod rodiny, dalsie stahovanie, zariadovacky....a vo vyhlade ziadny pretek. No idealne obdobie pre bezecku prokrastinaciu (uff, ani neviem, ci to je spravna varianta anglickeho vyrazu procrastination). Ale prd, ja stale beham a aj v tomto hluchom obdobi to drzim na priblizne 1000km/3 mesiace. A co ma nuti rano skoro vstavat? Alebo vynechat obed a ist si miesto toho zabehat? Alebo ked niektore dni nestiham a dalsie idem kvoli tomu behat rano a potom este napr znova na obed? Kilometre...vela jalovych, mozno zbytocnych, kilometrov...snaha dat ich za rok aspon 4000, cize 300+ kazdy mesiac.

Presne na to cislo - 300 - sa kazdy mesiac upinam. Ze niektore dni nestiham vybehnut? Alebo ze sa mi nechce? Ze dam niektory tyzden iba 50? Vadi? Nevadi. Telo aj tak nepozna 7 dnovy cyklus a drzat kazdy tyzden aspon 80km je popri praci a rodine (casovo) narocne. Ze nedam dlhy vikendovy beh v nedelu, ale az v pondelok rano? Nevadi...Jeden tyzden je to 50, dalsi kludne 110. Proste, ten tyzden je pre mna prilis kratky casovy usek. Ale tych 30 dni, to je uz nieco ine. Tam sa ukaze, ze kolko naozaj beham, tam uz clovek nic neosidi. A preto si kazdy mesiac sledujem, ze ako sa blizim k 300. Ked je 15. v mesiaci, mal by som mat aspon tych 150km. Ak nemam, nic hrozne sa nedeje, lebo este zostavaju aspon 2 tyzdne a tie mozem nasekat po 100km. Do konca mesiaca ta 300 vzdy padne...no, vacsinou :)

41 tyzdnov roku 2014
Alebo minule - moji virtualni kamosi z facebookovej bezeckej skupiny bezali kosicky maraton. Tak som ich chcel na dialku podporit a skusil som si odbehnut ranny maraton este predtym, nez oni vybehnu. Ze im este stihnem napisat, ze kde ja koncim, oni len zacinaju....tak budik na 3:45, ze do 9 sa z tych 42+ trailovych km snad vratim. Jedina chyba bola, ze som sa po zobudeni "zasekol" v kupelni a 45min tam lovil komara. Kvoli nemu som vyrazil az okolo 5 rano a to ma uz zena vyprevadzala s prosbou, ze na ranajky by som mohol byt naspat, aby sme stihli v normalnom case ist na plaz....vo vysledku som dal nakoniec iba 30km, ale aj to potesi. Keby nebolo toho KE maratonu, tak by som zrejme tak skoro nevstaval alebo by som si povedal, ze nema zmysel to hrotit, ked mam nabity program cely den a mozno by som nesiel behat vobec...


Proste, snazim sa hladat motivaciu, kde sa da....na take to vyklusove behanie sa samozrejme nutit nemusim, ale keby ma netlacili dopredu taketo blbosti typu 300km mesacne, tak by som prirodzene daval teraz mozno tak polovicu z toho. 

A ako sa niektori pytali - nie, tento rok uz nesutazim, doma som slubil. Ale na jar sa niekam urcite vyberiem :)

Saturday, August 30, 2014

Kolko naozaj meria jeden spanielsky kilometer?

Tato otazka ma napadla, ked som bol minule behat v Grazaleme. Clovek tam stravil vonku mnozstvo hodin, ale v reale si pripisal iba par desiatok km. Ked si odmyslim, ze tam to bolo najma o kopcoch, stale nemozem zabudnut na to, ze poslednych asi 13km po takmer rovine som tam isiel asi 2h. Ved to nie je normalne! A to vsetko len kvoli tomu slnku, co stale tak prazi. 


A ako sa tam tak suchtam z nohy na nohu, dobre ze mi Garmin v ramci auto-stop nezastavi cas, zacal som v hlave rozvijat teoriu, ze mozno nakoniec nejdem az tak pomaly....mozno len tie garminovske km nie su uplne ekvivalentne tym spanielskym (alebo este lepsie andaluzskym). Akoze ano, vzdy to bude len tych 13km, kdekolvek to pobezim, ale ten celkovy treningovy efekt na telo musi byt predsa iny. Napriklad minulu nedelu - dal som si 34km a hoci som vybiehal tesne pred vychodom slnka (co je u nas okolo 7:30), o 9 rano bolo vonku uz 30'C. A o 11, ked som dobiehal domov, uz bolo na slnku takmer 40. Domov som dosiel uplne zniceny....nastastie som mal so sebou dostatok pitia. Ale zniceny som bol, ako keby som bezal minimalne 50km niekde v Cechach. Seriozne, po Brdskej som nebol taky unaveny ako teraz. A to som mal este taky naivny plan, ze odbehnem mozno 45km...nastastie ma vcas opustil a pobral som sa domov skor, nez by telo vyhlasilo, ze stacilo.

Tento mesiac som tu v Seville uplne sam, okrem prace prakticky nic nerobim (ok, hladal som byvanie), ale inak mam na beh tolko casu, kolko len chcem. A aj som si na zaciatku mesiaca povedal, ze kedy dat 500km, ak nie teraz. Hm, mesiac skoncil a ja som ledva naskriabal 400km. A to som tomu behaniu dal tento mesiac pre mna rekordnych 44h. Aj tak to nestacilo...ale utahany som teda statocne. Keby som nenosil hodinky a nemal predstavu o tom, kolko maju tie trate, co behavam, tak by som si kludne myslel, ze tych 500 som urcite dal...


Takze ako to naozaj je? Podla mna odbehnut 1 ESP km je urcite narocnejsie a treningovo zrejme ucinnejsie, nez odbehnut 1 cesky km. Ale o kolko? Malo by to byt nejako zavisle od teploty vonku...Ked je vonku max 25-30'C, tak sa mi beha v pohode a nemam pocit, ze by som isiel nejako pomaly. Ale uz pri 35'C som pomalsi a skor sa unavim; tu by som to kludne nasobil konstantou 1.2. A ked je vonku 40-45'C? V pohode aj 1.6 - cize ako keby som nebezal kilometre, ale rovno mile. No a pri teplotach nad 50'C by som bez hanby daval dvojnasobok. Alebo radsej ani nevybiehal von vtedy...:)

Ale je to zatial iba taky nastrel - teoria ma podla mna dobry zaklad, teraz uz len spravne nakalibrovat tie konstanty...

nth :)

Friday, August 22, 2014

Bezecky vikend v Sierra de Grazalema

To sa fakt v Andaluzii tento mesiac nic nebezi? 
Zufalo pozeram na terminovku a nic...zopar nejakych plazovych behov, obcas nejaka kratka vzdialenost. Trepat sa niekam 2h kvoli par minutam behu, to fakt nema zmysel. A to som si uz myslel, ze predsa len dam tento rok este nejaky pretek. Akurat ze cas mam iba tento mesiac, potom uz pride rodina a bude kopec inych uvodnych starosti...

To su vsetci na dovolenkach? Alebo je to kvoli teplu? Ale ved nemoze byt vsade takto teplo ako v Seville. V horach musi byt urcite menej...

No tak nic, ked sa nebezi nic organizovane, zorganizujem si nieco individualne, povedal som si...

Uz davno som sa chcel pozriet na blizky narodny park - Sierra de Grazalema. Kopce tam vyzeraju velmi pekne, nie je to ani uplne vyprahnute, malebne udolia a dedinky...ideal! Posledny piatok tu bol sviatok, cize predlzeny vikend, tak som zabookoval v Grazaleme nejaky hotelik, ze si tam pojdem na 3 dni zabehat. Akurat ze parky tu funguju trocha inak nez u nas a cesty tam takmer vobec znacene. Tak som chvilku brazdil net a nasiel zopar GPS zaznamov, ako sa niekto bol prechadzat alebo bicyklovat. Aspon som to hodil do mobilu, ze mozno sa to zide. Na zhananie mapy uz nebol cas, musel som sa spolahnut iba na mobil s GPS. Google Maps to predsa istia :)

cesta do Grazalemy - nekonecne serpentiny, ale krasne vyhlady
Den 1 - prichod do Grazalemy je sice impozantny, ale pohlad na teplomer v aute nevesti nic dobre - 35'C. Tak sa iba ubytujem a rozvalim sa na postel - ved siesta, nie? :) Na beh sa nakoniec vydavam az po 17:00, s iba velmi neistou predstavou, ze kade pobezim. Ale neriesim to, do zapadu slnka mi zostava este more casu (asi 4h) a prvy den sa neplanujem velmi rozbit, take 2-3h budu stacit. Starosti mi robi jedine to teplo, s tym som naozaj neratal, ze aj tu vo vyske 1000+ bude rovnako teplo ako u nas v Seville. Beriem preto na chrbat camel bag, 1.5litra snad bude stacit. Z dedinky sa taham do kopca smer priehrada a odtial viac do lesa, kde som tusil, ze by mala byt stezka, ktoru som si vyhliadol na nete. Ale tu sa prejavila prvykrat moja nedostatocna priprava, lebo stezka bola iba "na povolenie"...kua, to mi snad nikto nebude branit sa trocha prebehnut po lese, nie? Chvilu bezim, ale nemam z toho dobry pocit...rastie tu vraj nejaka vzacna borovica (pinsapo), mozno jej naozaj nejak vadim...tak sa radsej otacam, nepotrebujem tu hned prvy den nasrat nejakeho ochranara. Nahradny plan vsak nemam a tak sa poberam smerom, odkial som prisiel autom - po asfaltke, k priesmyku, kde boli pekne vyhlady. Ked si uz nezabeham v lese, tak aspon nieco pofotim. Celkom sa cudujem, ake je to tu frekventovane, domaci su zdatni bezci. Ale jasne, ja mat za domom taketo krasne kopce, tak som vonku kazdy den...a druha vec je, ze oni velmi inde ani behat nemozu. Z priesmyku este vybieham na blizky kopec, ale dalej sa uz radsej nepustam...voda sa mina a zbehnut na druhu stranu do udolia, to by som sa uz mozno ani nestihol vratit. Tak to radsej otacam naspat do Grazalemy. Aj tak to vydalo na velmi peknych 17km a zhruba 800 vyskovych m.

Grazalema
zakazana stezka, resp. iba s povolenim
tam niekde je ta prihrada a od nej az sem hore
pohlad na druhu stranu
Den 2 - plan na druhy den bol jasny - bezat co najviac, idealne aspon 60km, ved mam na to cely den, nikto ma doma necaka a nikam ani nemusim potom este cestovat. Proste cely den iba ja a priroda. Hm, lenze to som este nevedel, ze bude takto teplo. Vyrazat skoro rano (slnko vychadza az okolo 7:30) nema zmysel, lebo vobec nepoznam cestu a viem si predstavit aj lepsiu zabavu, nez sa niekde v noci stratit v horach, pripadne sa zrubat z nejakej skaly. Kvoli teplu a slnku teda rano volim maximalisticku hydratacnu variantu - na chrbat camel bag, do vackov dve 300ml flase a do ruky este jednu 600ml - plna polna, viac flasiek uz so sebou nemam. Hned na uvod narazam na dalsiu zavretu stezku, no fasa...rychlo menim plan a zacinam stupat po inej (nastastie otvorenej) stezke prudko do kopca, velmi rychlo vsak prechadzam do chodze. Je tu taky "Tatransky" teren, clovek ma problem stupat, nieto este bezat. Ale je tu krasne, a tak sa aspon mam cas kochat. 

Niekam za tento kopec som sa stveral vcera
Asi som chcel dnes ist aj tam hore, ale nenasiel som stezku....
bezat okolo a cez taketo skaly, no cista radost...
Vzdy, ked je chvilku lepsi teren, prechadzam do behu...taky hopsoklus alebo bezecka turistika. Ale vyhovuje mi to, normalne rozmyslam, ze uz budem na turistiku chodit iba takto - bezecky. Neustale sa pozeram pod nohy, aj v momentoch, ked je teren behatelny a nehrozi ziadny pad (co je teda takmer nikdy) - moja znalost o tunajsich horach je totiz blizka nule a vobec netusim, ci tu neziju nejake hady. Krajina vyzera podobne ako v Arizone alebo Novom Mexiku, klimaticky je to podobne, teren takisto...a ked maju hady v USA, mozno ich maju aj tu. V hlave si opakujem Honzove a Stinove rady - leziaci had sa preskakuje, stoceny obieha....strkace tu asi nemaju, ale mozno nieco podobne...radsej som opatrny. Stezka je samozrejme neznacena a jediny orientacny znak je ist smerom najviac vychodeneho terenu. Niet preto divu, ze v jednej viac skalnatej (a teda menej viditelne vychodenej) oblasti) stracam stezku a bludim...zbytocne som zbehol dole do udolia, dole ziadna stezka nie je a ja sa musim zase vracat hore...aj by som si za to zanadaval, ale je to vlastne teraz uplne jedno - som v prirode, beham, naberam vyskove metre a cas mam az do vecera...tempo je priznacne terenu, radsej ho tu ani nebudem postovat :) Asi po 2.5h sa dostavam na druhu stranu horskeho masivu do dedinky Benaocaz a zacinam sa pomaly obzerat po nejakych potravinach, ze pre istotu doplnim nadrze - flaska v ruke je uz prazdna, aktualne cucam camel bag. Vonku azuro a oskar uz statocne prazi. Obchod vsak nenachadzam, domaci vravia, ze oni maju sviatok aj dnes. Mam ale stastie, o par minut maju vypustit do ulice bykov a asi 100 domacich odvazlivcov uz na nich netrpezlivo caka - oblubeny spanielsky zvyk. Nakoniec je to vsak celkom nuda, byk bol len jeden, zjavne mu bolo teplo a celkovo sa mu nechcelo...a u domacich som cakal vacsiu odvahu, nez sa 50m pred bykom uz vesat na vsetky mrezovane okna v okoli. To by snad dal aj maly Simon...




udolie z Benaocazu do Villaluengy
Villaluenga
Poberam sa preto radsej dalej, chvilu po asfaltke a potom nejakej schodnej stezke. Vonku je uz slusnych 40 a ja smerujem do 5km vzdialenej dedinky Villaluenga. To je moja zachrana - otvorena krcma! Objednavam 3 radlery a nechavam si do flias doplnit vodu. Keby som ani tu nic nenasiel, musel by som prejst na usporny rezim a pobrat sa co najkratsou cestou domov...ziadna dalsia dedinka uz totiz v okoli nie je. A ked uz aj domaci uznavaju, ze dnes je naozaj teplo, tak to asi fakt bude. Jeden si ma dokonca tajne foti ako atrakciu (ked si mysli, ze sa nepozeram). Pozitivne nabudeny plnymi zasobami, studujem google maps a mam pocit, ze "noc je este mlada" a ze by bola skoda sa pobrat teraz domov, tak to zatacam opacnym smerom, ze si trocha nadbehnem a aspon sa vyhnem asfaltke. Hady uz neriesim....nasiel som si novu "zabavku". Najprv stretavam take nejake polodive prasiatka. Sice sa ma trochu boja, ale jeden nikdy nevie...obcas vidim na strome upozornenie, ze "pozor vcely!"...ups. A uplne to zabili kravy/byky, co sa pasu vsade naokolo. To s tou cervenou farbou je sice zrejme iba fama, ale instinktivne si davam dole z hlavy cervenu ciapku...pre istotu, keby nahodou o tom nejaka krava nevedela, ze sa nema cervenou vzrusovat. Celkovo je to tu nejaky drsnejsi kraj - bezim okolo nedavno uhynutej kozy, minam obhryzenu nohu niecoho, neskor nachadzam celu kostru...dufam, ze tak neskoncim. Fakt je teplo a ja sa suchtam coraz pomalsie, aj zasoby vody sa znova minaju. V dialke sa nastastie crta Grazalema a mna uz ani omylom nenanada, ze este by som si mohol niekde nadbehnut :) Je sice len okolo 16:00, ale s velkou ulavou dobieham do hotelika...v krcme vedla si hned davam dve piva, som uplne KO - takmer 34km a 1300 vyskovych m. Spotreboval som 4 litre tekutin (to neratam tie 2 pivka na zaver).

Moja zachrana v krcme - chladeny radler,
Su tu obcas stromy, ale ze by davali nejak vela tiena na tej ceste, to nie...
posledna odbocka
Zacinal som niekde tam vlavo a v podstate som obiehal okolo celeho toho masivu
Den 3 - povodny plan znel, ze rano vstanem, pobalim a poberiem sa na plaz, kde si dam vyklusovych 10km, po tazkom vikende...ale ako som nejak menej nabehal, nez som si povodne myslel, a zaroven ako tam bolo krasne, tak mi zacalo byt celkom luto, len tak odist...narychlo teda menim plan a menim smer na dedinku Benamahoma, odkial vedie udolim hore do kopcov taka lesna cesticka - ze ved rozbijal som sa dost, teraz si dam nieco jednoduche. Hm, ale klasika - pridem tam a cesta zavreta. Pytam sa domacich, ze que pasa a oni, ze az do oktobra bude zavreta kvoli riziku lesnych poziarov. Ahaaaaa, tak uz mi to zacina cele davat zmysel...to preto bolo vsetko zavrete. Ale co teraz? No nic - idem naspat, odkial som vcera vybehol a dam si to az na vrchol jedneho z tych kopcov, ktory som obiehal dokola. Este som cestou natrafil na prekvapujuco v nedelu otvoreny obchod, dokupil pitie a veselo sa vybral hopsoklusom hore.

Takze miesto pohodoveho vyklusu som si zase dal pekne do tela. Teren miestami nebehatelny, obcas hustiny, obcas kamenne more, stezka sa obcas stratila...no ako keby som si pozeral fotky z nejakeho US ultra trailu. Tam to nemoze vyzerat inak. Dostat sa hore, cize vyslapat slabych 6km (+800m) mi trvalo hodinu. Ale tie vyhlady stali za to. Som tam zakotvil na dobrych 30min a vobec, ale vobec, sa mi nechcelo zist dole. Proste nadhera!

Tam, na ten kopec vlavo idem.
No hladaj tu stezku!
Alebo v tomto kamennom mori.
Jedna vrcholova :)
A este pozovanie...



Takze aby som to zhrnul - vyborny vikend (62.5km, +2800m, za priblizne 9h cisteho casu). Sice to nebolo v jednom kuse a nebol to ziadny pretek, ale uzil som si to rovnako. A navyse som pochopil, preco sa tu v auguste nic nebezi - jednak je tu riziko poziarov a vacsina cesticiek je zavreta a druhy dovod su tie tepla...bezat v 40'C cely den nejake ultra, prakticky bez tiena...uff, to by boli straty...

No a nakoniec mi zostal cas este aj na tu plaz, trocha sa osprchovat po tom poslednom behu :)




Monday, July 21, 2014

Co polrok dal...

V januari som si nacrtol taky plan, ze na jar odbehnem 4 zavody, z toho 3 pre mna uplne novinky:
  • 50km Brdska stezka (toto som bezal aj pred rokom)
  • 41km Perun (+3300m)
  • 103km Silva (+2200m)
  • 49km Nizke Tatry (+2400m)
Vobec som neriesil, ci to zvladnem, lebo ved mam nabehane, nie? Ale potom prisla Brdska a hned na uvod ma poriadne nafackala. Naivne som si totiz vravel, ze ked uz som to pred rokom dal v pohode za 4:52h, tento rok by bolo fajn z toho casu ukrojit co najviac. Takze klasika, prepaleny start a v druhej polke som bol rad, ze som rad a ledva som sa dovliekol do ciela. Nakoniec to sice nebola az taka tragedia, lebo vysledny cas 4:47h je predsa len osobak, ale najma pocitovo to bolo vyslovene fiasko. Nalada bola asi taka, ze zvysne jarne behy vypustim, lebo na to proste nemam....
 
Ale ked sa na to spatne pozriem, tak si myslim, ze ten zazitok a negativna skusenost boli velmi dolezite. Ukazali mi, ze nabehane teda nemam a kopce uz toboz nie. A ze ked teda este nieco ist, treba sa drzat pri zemi (resp. v zadu)....a nemat ziadne (a uz vobec nie prehnane) ciele. Toto je asi najdolezitejsia vec, co som sa tento rok o behani naucil. Na tie zvysne behy som nakoniec teda isiel, lebo clovek rychlo zabuda a som za to velmi rad. Inak by to bola pekne spackana jar a kopec zbytocnych zimnych km. Najma vdaka skusenosti z Brdskej som uz dalsie preteky isiel na istotu, lebo vsetko to bola pre mna dosial neprebadana zona - ci uz vyskovym profilom (Perun), vzdialenostou (Silva) alebo terenom (Nizke Tatry). A co je najdolezitejsie, nepripisal som si na nich ziadne DNF, hoci teda 2x to bolo len tak tak...
 
No a ktory z tych behov bol pre mna najtazsi? Presne tuto otazku som riesil pocas posledneho zavodu v Nizkych Tatrach, ked som uz mal tej trate plne zuby a chcel som byt co najskor v cieli. Hm, tazko povedat....Perun mal pre mna nebehatelne kopce, cely cas lialo, brodili sme sa blatom, takmer mrzlo, zle som bol obleceny a prvykrat som isiel trat, kde mi niektore 2km useky trvali aj 50min. Tam to bolo ciste zufalstvo a vobec ma ten pretek nebavil. Ale ako dalo sa a hoci som to chcel realne zabalit, primarne to nebolo kvoli unave ako skor presne kvoli tomu zufalstvu a odovzdanosti. Potom prisla Silva, ktora bola v podstate cela behatelna a hoci bolo teplo, v lesoch sa islo fajn. Trat ma jednoduchy povrch, ktory si vyzaduje akurat mentalnu silu, aby to clovek dokoncil. Zapnes autopilota a ides. Jediny realny problem, ktory som tam musel riesit, bolo presvedcit sam seba, ze po 50km sa mi este chce bezat dalsich vyse 50. Inak ziadne zaludocne problemy, ziadne halucinacie, ziadna stena...proste Silvu som isiel opatrne, lebo to bola pre mna uplne neprebadana vzdialenost, takze som nikdy nevedel, ze ci sa o 5km nezaseknem. Isiel som iba na dokoncenie, prakticky stale som setril sily a vysledny cas 13:39h hovori za vsetko...Zatial co v Nizkych Tatrach som nikdy nepochyboval, ze dobehnem do ciela, jedina otazka bola, ze za aky cas. Preto som sa ani nebal ist uvodny usek mozno rychlejsie, lebo som vedel, ze ked to nepojde, tak spomalim a pojde sa dalej. Tak nakoniec aj bolo. Sice sa mi neslo dobre, ale stale to bolo len o tom, ze za kolko. Hlavny problem tohto zavodu bol pre mna teren - ten ma strasne rozbijal, ale nejak extremne unaveny som nebol.
 
Takze ktory? Asi Perun. Ten ma fakt naucil pokore, tam som sa vytrapil, ako uz davno nie...Ale ked sa na to pozriem globalne, tak tato moja skusenost bola velmi year-specific (ako by povedali Anglicania). Tie poveternostne podmienky na Perune ma nicili od prveho momentu...keby bolo pekne, tak mozno by som rovnako rezignoval na beh, ale aspon by som si uzival tu turistiku. Iny rok by som mozno mal uplne iny zazitok. Globalne mi vychadza, ze prihlasit sa na Perun alebo Tatry o rok, bolo by to iba o tom, ze za kolko. Ale na 99% by som to dokoncil. Pri 100+km Silve si to vsak nebudem moct povedat asi nikdy...to je proste beh inej kategorie.
 
A co teraz dalej? No nic. Chcel by som v druhej polke roka odbehnut aspon 2000km, ale pretekat sa uz tento rok nechystam. Buduci tyzden prestupujem do Sevilly a od augusta zacinam znova behat za Andaluziu. Zatial co v Prahe som sa obcas mohol na 1-2 dni vytratit na nejaky zavod, lebo rodina sa zabavila napr s kamosmi, v Seville budeme odkazani iba sami na seba. Cize vybehnut si rano na par hodin je ok, ale zdrhnut na cely vikend uz nie. Navyse, od decembra uz budeme piati, co znamena este vacsie neme (ale aj verbalne) vycitky doma....Hm, ale 3 deti...to je ako trening na 3x50km a to by som uz snad niekedy mohol skusit aj to 100M ultra, nie? :)
 

Wednesday, July 9, 2014

Nonstop beh hrebenom Nizkych Tatier (NSBHNT)


Den pred pretekom travim pracovne. Som u mamy doma na Slovensku a mam home-office. Ale myslou som uz na hrebeni. Neustale sledujem predpoved a rozmyslam, ako sa obliect. Ono ale na nejake sachovanie uz aj tak nie je priestor, musim pracovat iba s tymi vecami, co som si doniesol z Prahy. Preto verim, ze snezit nebude...hoci, mam so sebou aj ciapku a rukavice. A na ziadost organizatorov som si kupil aj tenku nepremokavu bundu, takze uz sa nebojim ani dazda. Teda, az do chvile, ked mi skusenejsi bezci prezradia, ze Hoka boty sa v dazdi strasne šmýkajú ... no to potes koste, na hrebeni?nastastie tu dilemu nemam, bezim v Hoka, nic lepsie tu aj tak nemam. Na Silve sa osvedcili a nebudem predsa menit vitaznu zostavu. Navyse, v piatok ma z nicoho nic zacala boliet prava noha, boli pri kazdom doslape. Netusim, z coho to je, ale verim, ze Hoka to spolahlivo utlmi.


Rano davam budicek na 5:00, caka ma asi 100km cesta autom do Banskej Bystrice, odkial nas uz dalej na Trangosku odvezie spolocny autobus. Naladu v aute si robim tymi 15 pesnickami, co som ich pocuval dokola na Silve. Vydrzi mi to az do chvile, ked si otvaram flasu nejakej sladkej vody, co mi zena kupila den dopredu, ze aby som mal na cestu a aj do camelbagu a zistujem, ze je PERLIVA. Kurde, to perlivu nemozem naliat do camelbagu, ved by mi ho roztrhlo. No nic, v Bystrici musim este najst potraviny a kupit overenu neperlivu pampelisku. Nastastie, Kaufland otvara skoro rano a kedze kupujem iba tu vodu a 2 banany, ku pokladni sa dostavam skor, ako ktorykolvek z tych 50 dochodcov, co tam stepovali tesne pred 7:00, aby boli prvi v obchode, lebo urcite maju na zvysok dna nabity program :) Na blizkej vlakovej stanici este vyuzivam zachodky a divny pocit v bruchu mi hovori, ze to dnes nebolo naposledy...no fasa...



Registraciu stiham na poslednu chvilu, za mnou uz takmer nikto nie je, za to tam cakaju 2 plne autobusy nedockavych bezcov. Som plny ocakavania, ci budu chciet aj to slavne lekarske potvrdenie...chcu ho! V buse chytam posledne volne miesto a davam sa do debaty so spolusediacim. Vraj vela nebehava, nema cas a prakticky zacal iba pred rokom, ale ze uz tento rok dal aj nejaku 100ku. Pozeram po zvysnych bezcoch, pocuvam o com sa bavia a naberam dojem, ze 100kar a ultrak je tu takmer kazdy a ze s tymi mojimi 3 jarnymi pretekmi sa radim niekde na chvost tohtorocneho rebricka.



Dorazili sme na Trangosku. Je to tu dost spartanske - ziadne satne, ziadne zachodky, ani nic, co by naznacovalo, ze sa tu o chvilu nieco pobezi. Autobusak je vsak mily a dovoli mi prezliect sa unho v buse. Zvysok bezcov nic taketo neriesi, vsetci su uz v bezeckom asi z domu alebo odkial...ale seriozne, nevidim nikoho ineho, ze by sa prezliekal. Pozeram von smerom hore na hreben, na mobile checkujem posledne spravy o pocasi, pozriem aj na web Kamennej chaty a usudzujem, ze dnes bude nieco medzi zimou a teplom - pojdem teda v kratasoch a kratkych rukavoch (dlhe rukavy by som dal pri zime, tielko pri teple). V camelbagu si este ponesiem tu novu bundicku, presne podla pokynov o nutnej vybave. Zase ma vola priroda a nezostava mi nic ine, iba si najst vhodnu hustinu a lopuch....rovnaky problem zjavne neriesim sam...je to trocha komicke, ako sa rozliezame...
Rozliezavame sa...a presne tam hore do toho sedla v strede sa budeme o chvilu stverat.

...stretavam este Nadu, Janka, Filipa a este nejakych dalsich ludi z facebookoveho "I run" a davame spolocnu fotku. Vlastne je to prvykrat, co takto stretavam nazivo ludi, s ktorymi sa cely rok bavim iba na webe (ok, az na tu Nadu, s ktorou sa poznam od detstva). S Nadou a Jankom mame v plane bezat spolu, ale vela sanci tomu nedavam, lebo Janko je rychlejsi a ratam s tym, ze Nada sa ho bude drzat. Sice vravi, ze pobezi so mnou, ale aj ona je rychlejsia, akurat o tom asi este nevie.




Celkovo je ta organizacia taka niekedy az komicka. Napriklad - pri registracii dostavame maly kupon, ktory mame odovzdat na starte. Az potom mi dochadza, ze kedze bezime bez chipov, je toto jedina sanca, ako mozu organizatori vediet, kolko sa nas realne vydalo na trat. Alebo, chvilu pred startom si nas zvola zrejme sef celej akcie a zacne robit akoze orientaciu - zopar nesuvisiacich pokynov k behu a trati. Ze vacsina ludi este stoji v rade na registraciu, asi 100m od nas, ho vobec netrapi....ved staci, ze to povie zopar bezcom, my to zrejme mame potom posunut dalej....

Registracia sa este trocha natahuje, ale nakoniec o 9:40 je odstartovane. Kusok bezime, ale velmi rychlo prechadzame do chodze. Na prvych 3.5km mame vyslapat vyse 600m. Navyse, chodnik je coraz uzsi a tempo je udavane tymi pred nami. Citim sa v pohode a hoci nemam v plane tento uvodny kopec bezat, predsalen sa snazim mat aspon rychly krok a ked sa da, nestracat zbytocne cas. Obcas niekto predbehne mna, obcas niekoho ja. Nasa skupina sa stale drzi po hromade, ale casom mam pocit, ze bud prestali rozpravat (uz ich nepocujem) alebo zaostali niekde vzadu. Velmi to neriesim, pretekat sa zacne az na hrebeni a prva obcerstvovacka bude vhodne miesto, aby sme sa znova poskladali. Na chatu MRS (okolo 1750mnm) dobieham v case 0:42h, co je na mna celkom slusny cas a hned sa pustam do jedla a davam si aj teply caj. Tlacim sa celkom slusne a cakam partiu zdola. Ked neprichadzaju ani po dobrych 3min, vydavam sa na cestu, lebo nechcem uplne stvrdnut a aj tak nas caka este vela behania, tak nechcem zbytocne stracat cas.

Konecne sa da normalne bezat a predo mnou sa ukazuje cely masiv Chopku a Deresov. Tento usek mam pochodeny zlava sprava, nespocetne krat a preto viem, ze je v zasade cely behatelny. Ale nehrotim to a idem si pozvolne tempo. Akurat jeden Poliak za mnou fuci ako lokomotiva a ked to trva uz niekolko minut, zacinam sa obavat, ze to s nim potiahnem este pekne dlho. A pritom je to taky krasny usek - nadherna priroda, vsade ticho, iba sum vetra a do toho henten slon. Fakt je to neprijemne a radsej ho v jednom klesani pustam pred seba. Celkovo mam pocit, ze som v tych klesaniach nejaky pomaly. Nechapem, ako to ini robia, ale v tomto terene, ked kazdy kamen je v inej vyske a nikdy neviem, ci sa podo mnou nepohne, radsej volim istotu a pomalsi krok. Stale mam vsak vyborny medzicas a na druhu obcerstvovacku na Chopku (2000mnm) sa dostavam v case 1:31h, presne podla planu. Chatari z Kamennej chaty makaju ako fretky, aby boli stoly stale plne nejakeho jedla a pitia - fakt su skveli! Do ciela zostava presne 40km a prakticky to pojde uz iba z kopca.

Chopok a v pozadi Derese



Zacinam kalkulovat, ze ak sa do dalsej stanice na Durkovej, vzdialenej 12km, dostanem v case okolo 2:45h, vobec to dnes nemusi byt zly vysledok. Z Durkovej do Hiadelskeho sedla to je 18km a keby som sa tam potom dostal za dalsie 2h, na poslednych 10km by mi zostalo 75min a mozno by som to stihol pod 6h. Vobec neviem, preco takto kalkulujem. Preco radsej nespomalim a nepockam zvysok partie. Mozno preto, ze posledne dvoje preteky som isiel iba na dokoncenie a ze tento rok som nemal este ziadny pretek s vyslednym casom, s ktorym by som bol naozaj spokojny. Teraz bezim posledne preteky tejto casti sezony, ide sa mi dobre a znova sa vo mne prebudza naivny sportovec. Mam chut sa o ten dobry vysledok pobit a verim, ze to dnes vyjde. Plny nadeje sa pustam na dalsi usek, smer Derese. Bezime po "dialnici", ako sa zvykne volat tento usek vykladany kamenmi, ale je to zradne. Kamene su nestabilne a hoci sa da ist rychlo, treba byt opatrny. A zase tie zbehy, ked idem mozno este opatrnejsie, nez je nutne. Ale bojim sa - tu padnut, tak koncim. Toto uz nie je o odreninach....

Niekde okolo Krizskeho sedla na 15.km zacinam citit unavu. Do ciela je este daleko, caka ma stupanie na Kotliska a Chabenec...hm, to nie je dobre. Nasledne stupanie preto radsej prechadzam do chodze. Zacina klasicka turistika. Cely vlacik bezcov sa spomalil a stupame iba malicko vyssou rychlostou nez okoliti turisti. Davam do seba solnu tabletku, dnes to bude este na dlho. Do kopca je to fakt porod, ale zase si hovorim, ze z Chabenca nas caka takmer 13km klesanie...uz len sa tam nejako dostat. Zrazu sa popri mne mihne Janko, ale bez Nadi. Ta je vraj kusok za nami. Obzeram sa, ale nikde ju nevidim. Vraj mi poslala SMS....hm, to ma blbe, ja mam vypnute zvonenie. Uz to vsak neriesim, pomaly sa blizim ku vrcholu Chabenca (1955mnm), odkial to je uz iba kusok na Durkovu, kde budeme zase jest.     

toto uz mam za sebou: Derese, Chopok a Dumbier - vpravo v tom poraste je Stefanicka

Chabenec

A toto ma este caka - vlavo v dialke je Velka Chochula (34.km)



Na Durkovu nakoniec dobieham presne po 3h. Je to pomalsie, nez som cakal, ale stale je to dobry cas. Cutoff time bol 4h, takze mam hodku naskok. Po 3h tejto turistiky vsak uz zacinam byt fakt unaveny. Pozeram na SMS od Nadi, vraj ju v ziadnom pripade nemam cakat a mam si bezat svoje tempo. Snazim sa jej odpovedat, ze nech sa ozve, kde je, ale nemam tu signal. Zacinam pomaly rezignovat na nejaky dobry vysledok a celkom by som uvital, keby sa tu zjavila a zvysok uz bezali v kludnom tempe spolu. Najma ked viem, ze teraz bezi sama a mozno by sa jej hodila spolocnost. Mne teda urcite....Inak na stanici panuje vyborna atmosfera, posadka si drzi dobru naladu aj napriek silnemu vetru. Stretavam tu aj niekdajsieho (a mozno aj sucasneho) drzitela tratoveho rekordu z teamu Kamenna Chata.

Obcerstvovacka Durkova

Z profilu trate mam pocit, ze sice este nie som ani v polke (21km zo 49), ale uz ma caka len tak lahsia cast, najvacsie stupania su za nami. Nada stale neprichadza a tak sa unavene znova pustam do behu. V dialke (naozaj v dialke) sa crta Velka Chochula, az sa mi nechce verit, ze je to tak daleko. Po kusku nasleduje stupanie a ja zase prechadzam do chodze. Toto su useky, kde je aj turistika narocna a pre mna chlapca z niziny je to este tazsie. Ale kracaju aj vsetci ostatni a tak ani nemam zo seba zly pocit. Najhorsie su vsak tie momenty, ked sa stupanie meni na rovinu alebo klesanie a ja sa znova musim rozbehnut. Najma tie zbehy su pre mna coraz narocnejsie, opatrne volim kazdy krok. Kamene, jamy, korene, nerovny teren, 2-3 plytke skoky, potom jeden polmetrovy, potom zase plytke, jeden hore, druhy dole, tu mi ujde pod nohou kamen...kazdy krok musi ist inak. Na nohach mam sice “papucky”, ale dostavaju zabrat. Toto je aj pre ne prilis. Citim aj nejaky ten pluzgier, ale zatial mi nevadia, tak ich neriesim a bezim si ako bez nich. Z turistickeho chodnika sa stava jednokolajka, kde sa bezi este tazsie. Drzim krok v jednej linii ako nejaka modelka, ale v tomto terene je to narocne a casto zavadim o vnutornu hranu tohto valova. Nohy mam obuchane z kazdej strany, zacinam byt docela rozbity. Bezime sice najkrajsim usekom, kde je standardne menej turistov a v podstate nedotknuta priroda, ale velmi to nevnimam. Bojujem sam so sebou. Moje predosle zavody boli sice bud dlhsie alebo vertikalne narocnejsie, ale vzdy sa dali bezat, resp. kracat. V najhorsich momentoch som sa mohol prepnut na autopilota a proste sa pomalym suchtavym tapkanim posuvat vpred. Ale teraz to nejde. Teren je velmi technicky, vyzaduje si neustale sustredenie sa. Pozriem na hodinky a hned zakopnem. Takto nejako asi vyzeraju tie americke ultra, na ktore chodi Honza, ale 3x tak dlhe.

Pohlad z Chochule na celu odbehnutu trat.
Zbehy a rovinky bezim (ak sa to teda da nazvat beh), ale stupania komplet vynechavam a snazim sa ist aspon rychlou chodzou. Teraz to ale nie je ani tak velmi o setreni sil, ako skor o tom, ze to fakt nezvladam bezat. Aj pri chodzi mam problem, ze kam polozit nohu a ako prekonavat tie skoky nahor. Nasleduje predposledne velke stupanie – na tu Chochulu (okolo 1750mnm), celkovo asi 5km. Na moje prekvapenie, stale vidim kusok pred sebou tych istych ludi, ktorych som videl pri stupani na Chabenec pred takmer 2h. Ked bezim ja, bezia aj oni. Ked kracam, tiez kracaju. OK, asi nie som uplne najpomalsi, zvysok pola sa zrejme trapi rovnako. Priblizne po 5h dobieham na obcerstvovacku na Chochule. Strasne tu fuka, tak sa zbytocne nezdrzujem – iba rychlo nieco male zjem, trocha sa napijem, kratky pohlad naspat, ci nevidim Nadu a pustam sa dalej. Uz vidiet Donovaly, nas dnesny ciel. Je to asi 15km, ale az na kratke stupanie je to uz iba z kopca. Vzdy som si vravel, ze z Chochule to bude uz iba brnkacka. Sem sa dostat a mam vyhrate. Teraz ma caka asi 5km prudky a technicky zbeh dole do Hiadelskeho sedla. Ako turista som ho isiel iba 2x a velmi si ho nepamatam, ale verim, ze to nebude nic zlozite. Ach, ale aky omyl. Predieram sa kosodrevinou a neustale musim davat pozor, kam davam nohu. Nic technickejsie som v zivote nebezal. Byt na nohach vyse 5h a nasledne sa brodit ostrymi sutrami alebo riesit polmetrove skoky, to je uz na mna prilis. Zlate Hoka boty, bez nich by som asi trpel este viac, takto mi aspon co to utlmia. Pozeram na hodinky a ubieha to neskutocne pomaly, tato kosodrevina je asi nekonecna. Konecne vbieham do lesa a podla vyskomeru by som uz mal byt o chvilu v sedle. Pocujem hlasy a po chvilke vbieham na predposlednu obcerstvovacku na Hiadelskom sedle. Do ciela mi zostava 10km, na nohach som uz 5:45h. Usek z Durkovej som isiel 2:45h. Na cutoff time mam k dobru uz len 45min, co je v pohode, ale zaraza ma fakt, ze podla tychto cutoff casov, by sme mali zvladnut usek Durkova – Hiadelske sedlo za 2:30h. Kokso, to ako? Ja som robil, co sa dalo a dal som to za 2:45!


Mala Chochula a zbeh dole do sedla.

Kozi chrbat
Na stanici ma dobieha nejaka holka (potom zistujem, ze Radka) a do posledneho stupania na Kozi chrbat vyrazame spolu. Ani sa nepokusam o beh, kto tento usek pozna, vie, ze tato strmina sa lezie po stvornozky. Mam chut zastat kazde 2m, ale Radka ide a ja sa nechavam tahat. Je to nekonecne....ale davame to. Sme na Kozom chrbate a uz by to malo byt naozaj iba z kopca. Ale realita je taka, ze aj tie male kopceky, ktorym som pri studovani profilu nevenoval ziadnu pozornost, treba vyslapat a nikto ma na ne nevynesie. Mam pocit, ze uz nemam ziadnu energiu. Vysledny cas vobec neriesim, iba sa chcem dostat do ciela. Akakolvek kalkulacia by bola aj tak zbytocna, lebo netusim, kolko realne zostava do ciela. Predosle preteky ma naucili, ze na tychto ultra zavodoch su vzdialenosti iba orientacne a plus minus 5-10% je v norme. Zostava mi teda do ciela 6 alebo 9km? Neriesim....z letargie ma vytrhava divna odbocka. Cely pretek bezime podla turistickych znaciek, ale tu na Kozom chrbate velmi nie su a tak to zrejme organizatori riesia vlajkami. Ale preco o tom nepadlo na orientacii ani pol slova? A to som sa este ja extra pytal, ci je trat znacena specialne alebo sa mame drzat iba znaciek – a vraj iba znaciek. Chvilku vaham, lebo cez den sa tu bezal aj polmaraton a nerad by som zase zakufroval, ale ked vsetci odbacaju, idem aj ja. Az po chvilke vbiehame do lesa a znova vidim staru znamu cervenu turisticku znacku. Do ciela zostava uz iba kusok, ale az teraz prichadza konecne usek, ktory sa da normalne bezat – co znamena, ze by tade preslo aj auto. Uz bezim vsetko, mozno to stihnem pod 7h. Posledna obcerstvovacka a vraj do ciela zostavaju uz iba necele 3km. Bezim, co to da, za mnou totiz pocujem fucanie a nerad by som bol predbehnuty. Chlapik to nakoniec vzdava, ale nepolavujem a mozno 1km pred cielom este predbieham skupinku 3 bezcov/chodcov. Uz som prakticky na Donovaloch, este musim prebehnut mostikom cez cestu a najst niekde ciel. Doslova najst, lebo bezime cez obydlenu oblast a parkoviska bez akejkolvek znamky, ze tu prebieha nejaky pretek. V behu sa pytam okoloiducich, ze kde je ciel a niekto mi ukazuje smer. Na dalsej odbocke to iste. Fakt skvele....



Konecne ho nachadzam a prebieham v case 7:04:39h (podla Garmina +2337m). Skoda, ze to nebolo pod 7h, ale v zasade je to jedno. Slecna mi do ruk strka igelitku s vodou a trickom. Medaila ziadna...som sklamany, medaila mohla byt, medaile mam rad. Hned na mna mava Janko a lahynam si k nemu do travy, niekto mi strka do ruky pivo. Som kompletne vystaveny, dnes to bolo narocne. Prakticky vzapati sa zjavuje Nada, vysmiata a plna energie. Akoby nemohla uverit, ze uz je v cieli a vyzera, ze by kludne vybehla este aj Novu Holu za nami. Ked jej hovorim, ze som dobehol pred par minutami, neveri mi. Musim jej ukazat hodinky. No, asi mala o mne vyssiu mienku, ale ja som jej to stale hovoril, ze som pomaly bezec :) Akurat ma mrzi, ze sme to nebezali spolu, najma ked vidim, ze bola zrejme cely cas kusok za mnou. Ale ako som sa otacal, nikdy som ju nezazrel a mobilny signal v tych kopcoch bol slaby. Na druhej strane, asi to bolo takto lepsie, lebo tento pretek mi dal zabrat a aspon som si mohol ist svoje tempo - bezat, kde sa mi dalo bezat a kracat, ked mi to inak neslo.

*********************

Este kratky pohlad do vysledkovej listiny - celkovo 233 registrovanych, nieco vyse 200 realne na starte a ja som skoncil 133 (vitaz to dal za 4:28h). Vzhladom na to, ze do cutoff zostavala necela hodka a pol, som spokojny. Asi to bolo narocne pre vsetkych. Raz snad dam pod 6h. Ale dnes som na viac nemal. Bezecky by som mozno este aj vladal, ale celkovo som bol velmi rozbity a toho technickeho terenu som mal ku koncu uz plne zuby.

Pohoda v cieli
Nada neveri, tak jej ukazujem moj vysledny cas