Wednesday, June 15, 2016

Stefanik trail (#zaziultra)


Tento rok je pre mna v znameni novych vyziev. V aprili som vyskusal prvu 24h (Ultralanovku) a teraz v juni idem posunut svoje kilometrove maximum na znacku 144. Volba je uplne prirodzena - nasa bezecka skupina zije Stefanikom :) Cely beh sa nesie v znameni M.R.Stefanika. Startuje sa pri Stefanikovej mohyle v Brezovej pod Bradlom. Pokracuje sa Stefanikovou magistralou az do Bratislavy, kde sa konci pri soche M.R.Stefanika. A cele je to motivovane Stefanikovym dialkovym 120km pochodom v prvej svetovej vojne. A aby toho nebolo malo, vytazok z tohto preteku ide zase na detsky hospic Plamienok (treba si precitat blog z Ultralanovky). No nebez to! :) Cele to vymyslel a kazdorocne organizuje kamos z bezeckej skupiny, Martin Urbanik a je to pre mna vynimocna prilezitost zase stretnut bezeckych kamosov zo Slovenska. 


Vyse 140km nie je ziadna prdel a pred tymto cislom mam obrovsky respekt. Moje doterajsie maximum je o 40km a asi 15h menej. V treningu nemam cas na nejake sialenosti a v podstate nikdy nejdem cez 40km. Vsetky moje pochybnosti a obavy sa vsak rozplyvaju po aprilovej Ultralanovke. Ked som schopny na nej 24h kruzik a dat vyse 7000m vyskovych, tak musim byt schopny dat aj Stefanika, ktory by nemal byt viac ako 30h a vyskovo iba nieco malo cez 5300m. Riesim uz preto iba logistiku a strategiu. Pred pretekmi si studujem vysledky z minuleho roku, spolu s priebeznymi casmi na obcerstvovackach a usudzujem, ze 29h by mohla byt zvladnutelna meta. Cize dokoncit beh este v sobotu pred polnocou (startuje sa v piatok o 19:00). Kreslim si v Exceli aj plan na jednotlive stanice:




Vecer pred odletom sa balim a motivacne si pustam DVD Unbreakable: The Western States 100. Volba nie je vobec nahodna. Profil aj dlzka trate tohto slavneho zavodu je velmi podobna prave Stefanikovi. Stefanik je sice o 10mil kratsi a o 190m sa menej vystupa, ale to uz su rozdiely na hrane chyby merania :) Co je vsak podstatne, je pomer vyskovych metrov na dlzku trate, kde vyhrava Stefanik trail (370m/10km). Western States ma "iba" 340m/10km.


Paradoxne, v ramci pripravy mi dava najviac zabrat logistika s presunom na start. Nakoniec odlietam z Luxemburska uz vo stvrtok rano, vo Viedni chytam autobus do Blavy, odtial bus do Nitry a na zaver bus do Levic. Plan je navstivit doma moju mamu, poriadne sa vyspat (10+ hodin) a v piatok rano naspat vlakom do Blavy, kde nas caka o 13:00 hromadny odchod busom na start do Brezovej. Znie to unavnejsie, ako to nakoniec bolo, ale aj tak sa mi v tom poslednom buse uz zatvaraju oci. Aspon na chvilu by som si chcel zdriemnut. Ale neda sa, Martin do nas tlaci pokyny a nedovolim si ich uplne odignorovat, idem pre mna uplne neznamu trat. Na webe nam radil, ze je dobre si ten a ten usek vopred prejst a poriadne nastudovat, ale pre mna a mnoho dalsich cezpolnych je to nemozny ukol. Spolieham sa na Marcela, ze ma povedie. A tiez aj na povestne vyborne znacenie trate.




Do Brezovej prichadzame takmer 4h pred startom, co nam dava dostatok casu si dat pivko, polievku, pirohy, postretat kamosov a pokecat. Totalna pohoda, ziadny stres. Doladujeme este strategiu, oblecenie a zasoby jedla/pitia.

pred startom na mohyle
par sekund pred startom (zlava Ales, Marek, Dano, Duri a Marcel)
Presne o 19:00 vyrazame na trat - 160 bezcov, z ktorych vyse tretina do ciela nedorazi. Po takmer 4h cakania na starte sme nedockavi, nadseni a plni energie. Nevadi nam ani prudke stupanie hned od prvych metrov. Stupame po pas vysokou travou a asi nikto nemysli na to, ze nas caka 144km. Symbolicky prebehneme okolo Stefanikovej mohyli a zatocime do lesa, smer Brezova pod Bradlom. Po uvodnom chaose a stupani sa konecne davam dokopy s Marcelom. Dole v dedine nas zdravia domaci, priroda naokolo malebna - fakt radost bezat. Ale ideme rychlo. To ta euforia. Casy pod 6:00min/km su cista sebevrazda. Snazim sa spomalit, ale velmi to nejde. Dalsi km pod 6:00. Nastastie za dedinou zacina stupanie a to nas bezpecne spomali. Kecame o vsetkom moznom, taka turisticka pohoda. Slnko pomaly zapada a ja mam chut zastat a spravit nejaku fotku, ale nepride mi to ako uplne vhodny napad. Sme tu predsalen kvoli behaniu. Do prvej obcerstvovacky (Dobra voda, 15.2km) pribiehame v case 1:52h, co je v zasade podla planu. 

Zatial som nic nepil. V camelbagu mam sice liter pampelisky, ale vak je tak napchaty vecami, ze sa bojim, ze by som do vyprazdneneho camelbagu nevedel znova nic naliat. Ale na behy do 2h aj tak nenosim pitie, takze mi to nechyba. O chvilu sa zotmie, nahodim celovku, na ruky dam rukavniky a vo vaku sa hned spravi miesto. A budem moct zacat pit aj pocas behu. Ani palicky som zatial nevybral. Teren je jednoduchy, iba by ma brzdili. 

V Dobrej vode nas vita Tina a Peto, ale nechceme sa tu velmi zdrzovat, takze prehodime iba par slov. Snazim sa nieco zjest a aj sa dobre napit, cakaju nas narocne 4h nocnym lesom do Bukovej. Tohto sa bojim najviac. Medzi stanicami stravim vzdy tak 4-5h a musim mat vo vaku dost jedla aj pitia. Camelbag mam iba 1.5 litrovy. V noci to problem nie je, ale cez den v teple mi 1.5 litra stacit nemusi. Beriem preto pre istotu este 0.5 litrovy flask od Salomonu. Zatial je prazdny, ale rano ho planujem naplnit. Na Pezinsku babu som si poslal este dalsie 2 flasky, pre istotu, keby som videl, ze bude fakt hic a ja budem mat potrebu vela pit. Prvu hodku-dve po obcerstvovacke by som mal zvladnut vzdy bez pitia, pripadne iba obcas copnut; potom s postupujucou unavou a bliziacou sa stanicou planujem pit viac a castejsie.


prichod na Dobru vodu
Z Dobrej vody vyrazame zase spolu a po chvilke narazame na prvy problem, ktory nas bude sprevadzat niekolko hodin. Blato. Fakt slusne blato. Na tento teren by boli idealne Roclite od Inov8, v ktorych som isiel v januari Trevire Night Trail v Belgicku, ale v nich by som nebol schopny dat viac nez 50km. Takze si musim vystacit s Hokami, ktore su sice v blate ako na lade, ale zase na sucho su skvele a verim, ze ich dvojite tlmenie este ocenim. Obcas je to fakt o hubu, ale zatial nepadam. Narozdiel od Marcela, ktoremu nepomahaju ani palicky a hadze prve maslo :)))) Ideme uz s celovkami, stupame do rozbahneneho kopca, zufalo sa snazime najst suchu stopu, ale je to marny boj. Marcel hadze druhe maslo, uz je od blata spredu aj zozadu. Vobec mu nezavidim, nahradne oblecenie ma asi az na Pezinskej babe.


Blato vystriedala asfaltka, co je sice vseobecne menej oblubeny usek, ale v tejto chvili ho asi vsetci ocenuju. Bezim stale s Marcelom, ale v stupaniach citit, ze nie sme dnes nastaveni na rovnake tempo. Sam vravi, ze mu to nejak nejde, mna to zase taha dopredu, citim sa v pohode. Pomaly ale isto sa rozdelujeme. Tak nejak neurcito. Nasleduje stupanie na Zaruby, najvyssi vrch na trati a preto ratam s tym, ze sa zrejme coskoro znova stretneme. Vybalujem palicky a sviznym krokom stupam nahor. V nocnom lese sa vyborne orientuje, Pali znackar odviedol skvelu pracu. Na stromoch su nabite reflexky, ktore celovka chyta uz v dialke a ideme od svetla ku svetlu. Stratit sa alebo zabludit je prakticky nemozne. Na vrchole dobieham vlacik bezcov a prisposobujem sa ich tempu. Aspon si trochu oddychnem. Stretavam Dana, ktory uz tiez stihol padnut a zlomil palicku. To naserie...

Vchadzame na extremne nebezpecny usek, asi 800m beh na okraji strmeho zrazu, vraj priepast, ale nastastie v tme nie je nic vidno a radsej sa pozeram po reflexkach a pod nohy. Sme vsak "isteni" - pri vstupe na tento usek nas vitaju zachranari a pisu si nase cisla. Po par minutach nas caka dalsia kontrola cisiel a na konci useku znova. V pripade, ze nejake cislo sa dlhsie neodpise, ze uspesne zvladlo tento narocny usek, vyhlasi sa patracia akcia. Je to o hubu, ideme velmi opatrne, kazdy krok vaham, ako dat nohu. Po dazdi je vsetko mokre - trava, skaly, blato. Jeden zly krok a koncim. Nikto sa nesnazi nikoho predbehnut, kazdy trpezlivo caka. Tych par minut zdrzania nehra v konecnom case ziadnu rolu. To sa hravo dobehne v nasledujucom klesani k Bukovej.

Na Bukovu (38.6km) pribieham v case 5:45h. Je hlboka noc, tesne po polnoci, ale na obcerstvovacke panuje vyborna nalada. Stretavam dalsich Irunistov (Romana a Ronyho), doplnam zasoby a tlacim do seba chlieb s mastou, cibulou a slaninou, ktory zapijam redbullom. Idealny zdroj energie :) Citim sa v pohode, nic ma neboli, nechce sa mi spat, aj energie mam dost. Vyrazam preto bez zbytocneho zdrziavania sa smer Solosnica. Caka nas kratky, ale zato narocny usek - vystup na Vapennu. Nikdy som na nej nebol, ale z briefingu mi utkvela v pamati poznamka, ze Vapenna lame nohy a clenky. Pobezime uzkym chodnikom, v hlbokej trave, kde je vela "neviditelnych" skal a kamenov. Mam pred tymto kopcom fakt respekt.

Na odchode z Bukovej minam bezcov, co este len prichadzaju zo Zarub, stretavam aj Marcela. Je asi tak 20 minut za mnou. Vravi, ze mu to dnes vobec nebezi a obom nam je jasne, ze sa najblizsie uvidime az v cieli. Vyrazam do nocneho lesa, od reflexky k reflexke, od svetielka ku svetielku. Co sa da, to bezim, a kopce sa snazim aspon svizne kracat. Na bezcov uz zjavne dolieha unava a noc, lebo postupne dobieham rozne skupinky a nikto sa mnou nenechava tahat. Ja si idem svoje a psychicky mi pomaha, ze predbieham ja inych, nie oni mna. Zacinaju ma vsak pobolievat stehenne svaly, co je mozno dosledok mojho rychlejsieho tempa. Ale tento usek si naozaj uzivam a svaly zatial neriesim. Obzriem sa dozadu, ziadne svetlo. Predo mnou tiez nikto. Iba ja, tmavy les a reflexky. Presne ako v treningu. Iba ja a les. A to sa mi paci :)

Vapennu davam v pohode, idem na istotu, opatrne. Zbieham do Solosnice (56.2km) a tesim sa na jedlo. Nocna obloha uz nie je taka tmava, hoci nie su ani 4h rano. O chvilu zacne svitat a mne je normalne luto, ze noc je uz za nami. Po tme sa mi dobre beha. Dedina Solosnica mi pride nekonecna, obcerstvovacka je az niekde na jej konci. Pribieham tam v case 8:47h, vo vybornej nalade, nabudeny skvelym usekom z Bukovej. Obsluha sa az cuduje, ze po 9h nocneho behu som nejak velmi vesely a ze kde beriem energiu s nimi este vtipkovat? Prehodim poznamku, ze Martin nam asi chcel ukazat tuto dedinu, preto sme po nej tolko bezali a ze dufam, ze nam nebude chciet ukazat aj Bratislavu, lebo este len to bude nekonecne...obsluha sa rehoce...v tej chvili ani netusim, ze som to mozno privolal.

Vybieham na posledny narocny usek. Od Pezinskej baby to uz bude lahsie, bez vyraznych stupani. Predtym ma vsak este cakaju Taricove skaly a Vysoka. Na uvod bezim po asfaltke do mierneho stupania a prvykrat mam chut prejst do chodze. Stehna bolia a s nimi aj kazdy krok. Su to len svaly a preto to velmi neriesim, nic vazne to nebude. Klby, otlaky alebo chrbat by bolo horsie. Najma toho chrbatu sa obavam. Od ultralanovky ma pobolieva. Cakam, ze to znova pride. Zatial vsak len tie stehna, a tak bezim dalej. Aj ked, ako beh to uz asi ani nevyzera. Nohy dviham co najmenej, krok upravujem aktualnemu stavu mojich stehien. S ulavou vitam stupanie na Taricove skaly, prepinam do turistickeho modu. Dobieha ma prvy stafetar - sakra, ale to tym stafetarom bezi. Vzdy sa zlaknem, ze ako ma nejaky ultrak dava, az kym sa neuistim podla cisla, ze ten bezi iba 20km. Dobieham nejaku holku (Julia sa vola), ale nema velky zaujem konverzovat a tak idem dalej.

Stupanie na Taricove skaly

Takmer na konci stupania zastanem a neveriacky pozeram na skalnaty usek predo mnou. Strmy jak svina a nebyt faboriek, ani by som nevedel, kade nim prejst. To fakt do tohto ideme? Nejak to nakoniec davam a hore sa nadsene zdravim s dobrovolnikom (mrtvou zivou kontrolou). Naslednemu klesaniu by som sa aj potesil, ale bolia ma stehna a najradsej by som iba kracal. To vsak nepripada v uvahu, nie som este ani v polke. Co sa da, to treba bezat. Energie mam dost, hlava funguje, len tie stehna. Bezim, ale nie je to ono. V hlave zacinam prvykrat kalkulovat, ze na co dnes mam a vyzera to celkom pozitivne, najhorsie useky uz mam za sebou a o chvilu dorazim na Pezinsku babu. Ked vydrzim bezat, mohlo by to vydat na plus minus 24h, co by bol pre mna neskutocny cas. Parada! V tom ma vsak prekvapuje odbocka na Vysoku. Vedel som, ze na ten kopec musime ist, ale nejak som to na zabudol. A tiez som neratal s tym, ze to bude iba taka slepa odbocka - vybehnut kopec, zbehnut naspat dole a pokracovat dalej. Naivne dufam, ze to bude iba par minutova odbocka, ale trva mi to takmer hodinu. Stupanie je nekonecne. Aspon, ze ten vyhlad zhora za to stoji! Dole stretavam Dana, ktory ma Vysoku este len pred sebou, je asi 45min za mnou. Som naspat na tej istej odbocke ako pred hodinou. Kilometrovo som sa takmer nikam neposunul, iba na hodinkach mam o hodinu viac. Fasa. Dobra nalada je v prdeli a bude dlho trvat, kym sa mi vrati. Aspon ze ma prestali boliet stehna (na chvilu), to stupanie im spravilo dobre. Zase sa rozbieham a tesim sa, ze o chvilu uz budeme na Babe. Ta chvila je vsak relativna, lebo musime zvladnut este asi 20 kratsich aj dlhsich stupani a klesani, o ktorych som vobec netusil, lebo ich v profile trate nemame zaznacene. Po kazdom stupani si hovorim, ze tam dole uz musi byt baba. Kontroly sa pytam, ze ako daleko este a dozvedam sa, ze "priblizne 2-3km". Co to je k***a za odpoved? 2720m by bola odpoved, ale nie 2-3km!!!. Tieto kontroly by mohli spravit aspon to minimum, ze by si odmerali, ako daleko su od najblizsej obcerstvovacky.

Aspon ze na staniciach su skvele informacne tabule. Kolko za sebou, kolko pred sebou, aky bude najblizsi usek. Nadhera!

Konecne prichadzam na Pezinsku babu (79.3km), hodinky ukazaju 13:15h. Oproti planu mam naskok asi 1.5h. Davam si tu dlhsiu pauzu - treba sa lepsie najest (davam aj polievku) a aj sa kompletne prezliekam. Som uplne zmateny, neviem si uvedomit, kolko je hodin. Mam pocit, ze je uz aspon obed a ono je iba 8h rano. Prebdena noc sa zacina prejavovat.

Jeden z organizatorov hlasi: "odstupeni ultra bezci sa mozu odviest do ciela autom, o chvilu vyraza".
Ja mu kricim: "to nie je vhodne, taketo veci nam hlasit...z psychologickeho hladiska".
A on mi kontruje: "aha, sorry. Tych, co zatial neodstupili, caka do ciela este 65km!"
Co mu na to povedat? Proste zabil :)))))))))))))))))))

Na obcerstvovacke je chaos najvacsi, miesa sa tu vela stafetakov a ludi z ich sprievodu a radsej sa poberam prec. Jeden borec sa ku mne pripaja, ze pobezime na Kamzik spolu, ale dava si hudbu, ja tiez a je mi jasne, ze nam to dlho nevydrzi. Vydrzalo nam to asi 500m. Je rychlejsi a ja nemam chut sa stresovat. Do ciela zostava este 65km, stale treba ist s rozumom. Ale ma moj obdiv chlapec, ze kde berie energiu, lebo kvoli zabudnutemu chipu na Soloske sa musel vracat 7km - to by ma psychicky odrovnalo, dat si navyse 14km. Vracia sa mi dobra nalada, hudba pomaha. V tejto chvili uz viem, ze to dnes dokoncim. Energie mam dost a na bolave stehna som si uz zvykol. Zaludok funguje, chodidla tiez, v podstate ma nic netrapi. Na Kamziku nas cakaju kamosky, ktore slubili, ze u nich nikto neskonci a kazdeho vypravia na dalsi usek. Za nimi je uz iba posledna stanica (Devin) a tam sa predsa nekonci. Takze vlastne kto vystartuje z Baby, ma to iste az do ciela :)

Beh stale boli, ale rovinky a zbehy davam. Zacina ma vsak boliet bedrovy klb a to je problem. Tym padom zbehy zacinaju byt problem. V podstate sa tesim na kazde stupanie, lebo tam mozem bez hanby prejst do chodze. Obcas uz kracam aj rovinky a zbehy, inak sa neda. Stafetarov sa snazim nevnimat, bezi im to fakt skvele. Ako sa blizime k BA, na trase pribudaju turisti a cyklisti a prestava sa mi tu pacit. Prilis vela ludi a pripadam si ako v mestskom parku (co vlastne aj som). Byt sam niekde v lese je prijemnejsie. Skoda, ze mi robi beh problem, lebo je to fakt krasne behatelny usek. Stupania su iba kratke. Zacinam mat toho plne zuby a aktualne ani neviem, kolko mam do ciela. Po 16h som prepol Garmin na nabijanie (mam powerbank so sebou) a displej mi ukazuje iba cas. Aj hranicu 100km som tak prekrocil - bez toho, ze by som o tom vedel. Tesim sa na stupanie pod lanovkou, hore je obcerstvovacka. Nikdy by som si nepomyslel, ze po 100km behu sa budem tesit na 18% stupanie v dlzke 1km :)))) Na kontrole sa pytam, ako daleko este - dostava sa mi opat nejasna, ale uspokojiva odpoved, ze maximalne 6km. To beriem, podla hodiniek to malo byt este 8km, ale verim obsluhe a tesim sa. Su vsak mimo ako takmer vsetky kontroly, bolo to nakoniec naozaj tych 8km. Keby radsej nic nepovedali, ked nevedia...Bezim lesom a za kazdou zakrutou cakam lanovku. Nemam predstavu, kde som, vobec to tu nepoznam. Do toho mi este pipaju SMSky od kamosa, co to sleduje na nete - "Zaber! Kde tolko trcis! Uz som z toho unaveny viac nez ty! Hadam ma nechces sklamat!"....na zabitie...Konecne prichadza lanovka a ja mam nutkanie na nu nasadnut a nechat sa vyviest hore. Obavam sa vsak, ze Martin umiestnil kontrolu niekde doprostred a jej minutie by znamenalo nekompromisnu diskvalifikaciu. No, neumiestnil...


obcerstvovacka Kamzik

Konecne Kamzik (107.6km), v case 18:35h. Vitaju ma baby z bezeckej skupiny (Eva, Peta, Danica, Katka, Tina), aj "doktor" tu je. Jaaaaj, tak rad ich vidim, velmi sa mi paci, ze na staniciach stretavam znamych ludi, psychicky to dost pomaha. Eva upiekla makovu a kakaovu strudlu, iba pre zopar vyvolenych. Je mi vsak luto, ze nie som schopny si dat viac. Za odmenu jej davam spravy o jej muzovi (Marcelovi) - ze naposledy som ho videl na Bukovej, ako sa isiel v noci rozhoruceny kupat do priehrady. Ale ze sa nema obavat, ze potapaci ho uz hladaju a urcite ho casom najdu...Vaham, ci sa prezut, v dropbagu mam cestne adidasy, caka nas mestska dzungla. Hoky su sice vdaka tlmeniu vhodne aj do mesta, ale nemaju dobru oporu proti mojmu captaniu a tak sa radsej prezuvam. Vyrazam na trat - ak mi to dobre pojde, okolo 25h by sa mohlo podarit. Ale kufrujem hned za stanicou (menila sa farba faboriek). Nastastie ma dobra dusa fotograf dobieha a nasmeruje spat na znacku. Vobec mi to nebezi, uz som unaveny. Stehna bolia coraz viac, klb tiez, vsetko okrem chodze je utrpenie. Do toho to hnusne mesto, navyse zacina prsat, no radost...Nedokazem pochopit, preco nas trat vedie po meste. Takych krasnych lesnych 100km mame za sebou a teraz mesto. Bludime ulickami na Horsky park, faborky strhal vietor s burkou a orientacia v meste je coraz narocnejsia. Hladat cervenu znacku v lese sa da, ale mesto je multifarebne a znacky sa lahko prehliadaju. V jednom bode dokonca narazam na dve protisebe smerujuce cervene sipky. WTF?!? Zase kufrujem - asi 700m, ktore mi uz nikto nevrati :( Uz som nasraty. Stretnut Martina, dostane vynadane, hoci to myslel s nami dobre. Trat musi mat iste parametre (dlzku a prevysenie), aby sme mohli pripadne dostat UTMB kvalifikacne body. Ale preco to musime naberat v meste a nie niekde v lese, to nikdy nepochopim...Bedrovy klb na asfalte boli este viac a vsetko okrem roviniek kracam. Nie je to uplne ze kriza - posuvam sa dopredu a nemam ziadne pochybnosti, ze to dokoncim - ale aktualne ma to vobec nebavi. Naladu mi trocha zdvihne prebeh Mlynskou dolinou; bezime pod oknami intraku, kde som 5 rokov byval. Same pekne spomienky...


nase kocky (zlava Peta, Danica, Eva a Katka)
Nasleduje prebeh Karlovkou a lesopark Devinska Kobyla. Oproti mestu je to vyrazny pokrok, ale uz som tak otraveny, ze nadavam aj na tento park. Som zhyckany luxemburskymi lesmi a tento les je nejaky taky divny. Mam strasnu chut si sadnut, ale nie je kam. Nakoniec stravim par sekund na pniku, ale nema zmysel tam zostavat dlhsie, iba stracam cas. Chcem bezat vsetko, co sa da, ale uz to nejde, stehna to zabalili. Volim aspon rychlu chodzu. Chvalabohu, aspon bedrovy klb ma tu prestava boliet. Ako pocas celeho dna, v polke useku hadzem do seba magnezium a sol (rovnako aj na obcerstvovackach). Odporucanu maximalnu dennu davku prekracujem niekolkonasobne, ale neriesim. Na krabicke chybalo odporucanie pre 140km behy...

Konecne sa dostavam na Kobylu, posledne vaznejsie stupanie na dnes. Na kontrole ma vitaju Katka s Yorgem a ponukaju mi pivo. Nadsene ho do seba kopnem, ked si vsimnem Katkin smutny pohlad, ze jej trvalo polhodinu, kym ho nacapovala a ja som ho stiahol za 2s. Sorry...:) Nemam energiu sa tam dalej zdrziavat, hoci by bolo prijemne s nimi pokecat. Skusam sa pytat, ze kolko zostava na Devin a dozvedam sa, ze 3km. Po minulych skusenostiach tomu velmi neverim, ale je to naozaj tak. Tu sa ukazuje, ked su na kontrole bezci a nie iba dobrovolnici. Vdaka Katka!

Do Devina (127.9km) dobieham v case 23:05h. Uz je dobre. Do ciela zostava iba 16km. Doplnam zasoby (miesto iontaku sa podava uz iba zlta voda - holt pokrocila doba, mal som bezat rychlejsie) a po kratkej pauze vybieham na posledny usek. Velmi to chcem dat pod 26h, ale na to budem potrebovat bezat. Snazim sa presvedcit stehna, ze ma vlastne nebolia a s velkou namahou dosahujem na rovinke rychlost pod 8min/km. Fantazia, pojde to! Cakaju ma este sice nejake kopce, ale tie bude stacit odkracat, ak nasledne poslednych 7-8km pobezim. Krajina je nudna, bezime v nejakych viniciach, zase usek len na nabratie vyskovych metrov. Neskutocne sa tesim na Karlovku a Dlhe diely, odtial to bude uz iba popri nabrezi. Prebieham cez lodenicu, okolo intrakov a nutim sa do behu. Bude to na hrane s tym casom. Pri Lafranconi konecne chytam tempo a uz ho drzim az do ciela. PKO, Novy most, Stary most... Prestavam sa sustredit na pohyb vpred a uz si iba uzivam pocity a endorfiny. Tesim sa z toho, co som prave dokazal. Pre toto behame, pre tieto pocity! Pred ani za mnou nik nebezi, tento moment je iba moj.



Ciel Eurovea (144.2km) prebieham v case 25:54h!!! Odovzdanie chipu, mediala na krk, povinne fotenie, vybozkavanie od bab z Kamziku, poklonenie sa Stefanikovej soche a uz si len niekam sadnut. Nie som hladny, ani smadny, chce sa mi iba sediet. Som dead, zacinam tvrdnut, ale uzivam si to. Po chvilke sa mi zatoci hlava - rychlo som sa postavil, to sa mi stava casto. Baby hned panikaria a volaju mi lekarov. Ti sa zjavne nudia, lebo nadsene pribiehaju a hned mi meraju tlak, cukor a x dalsich veci. Vsetky vysledky mam vsak v poriadku a tak mi iba kazu lezat a pit. Parada!!! Beru ma k sebe do stanu a ukladaju ma tam na lozko. Este aj do deky balia. No nemozem sa mat lepsie. Vraj si mam zdriemnut. To je sen! Som na nohach od predosleho rana, uz takmer 38h, netreba ma 2x ponukat :) Clovek dostane hned v cieli postel a navyse mu spravia kompletne vysetrenie, ktore ukaze, ze mozem dat takmer 150km a som uplne ok :)

foto tesne pred startom a potom v cieli - vraj ma byt v tvari rozdiel 10 rokov :)






Baby pohotovo odfotili, ako sa o mna stara tim zachranarov

Som nadseny, v tento cas som pred pretekmi ani nedufal. Vsetko krasne fungovalo - hlava, chodidla, klby, chrbat, zaludok, topanky, vybava... Az na tie stehna, ale zase svaly nevadia, cez to sa da ist. V podstate som nemal ziadnu vaznejsiu krizu a ani raz ma nenapadlo to zabalit. Islo sa krasne. Od stanice ku stanici. Vzdy som myslel len na ten aktualny usek. Neriesil som, kolko km ma caka az do ciela. Takouto strategiou by som kludne dal aj 200km. Naozaj, energie som mal dost a sice suchtavo, ale urcite by som este zopar takychto 20-30km usekov zvladol.

Dano to dal za nieco vyse 27h; dorazil, kym som spal :) V cieli potom este cakame Marcela, pribieha az po polnoci, asi 4h po mne. Ale tiez maximalne v pohode, s usmevom a bez stresu. Narozdiel od Evy, ktora je uz teda poriadne vystresovana :)

****

Druhy den cestou domov do Luxemburska je to narocne. Nohy su v zasade OK, ale krize mi nedovolia sa poriadne vystriet a chodim ako chromy. Na letisku vo Viedni registrujem pohlady okoloiducich. Pozeraju na mladeho cloveka, sportovo obleceneho, ako tam chodi ako 90 rocny starcek. Niektori sa usmievaju, niektori sucitne pozeraju, ze urcite nejake postihnutie alebo choroba...:))))

nth










Thursday, April 14, 2016

Ultralanovka (24h)


AKO TO CELE ZACALO?

V marci mi kamos z FB (Martin Urbanik, organizuje aj Stefanik trail ST140) napisal, ze planuje prvy rocnik ultra behu pod lanovkou na bratislavskej Kolibe. Vela moji znamych pod tou lanovkou pravidelne behava a kedze ja som tam nikdy este nebol, hned ma ta myslienka chytila. Martin naplanoval 3km lesny okruh - 2km zbeh lesom dole k lanovke a potom 1km vybeh pod lanovkou hore znova na start (asi +200m). Toto dokola 24h! Start o polnoci 31.3., koniec o polnoci 1.4. Ano, aj ja som si chvilu myslel, ci to nie je zart s tym datumom. Ale nastastie nebol. Aj timing mi hral do karat, lebo po velkej noci sme zostali este par dni na Slovensku. 24 hodinovku som sice este nikdy nebezal (max mam 13:40h zo Silvy spred dvoch rokov), ale toto bola idealna prilezitost na:
  • stretnutie kamosov z FB bezeckej skupiny, s ktorymi sa bavim prakticky kazdy den uz mozno 3-4 roky, ale len minimum z nich poznam osobne. A takmer vsetci su z BA a na tejto akcii sa planovali objavit, ci uz ako bezci alebo dobrovolnici.
  • trening na junove ultra ST140, kde sa pobezi 30h.
  • kvalitny trening v kopcoch - podla prevysenia sa dalo cakat, ze vyskove metre sa budu ratat na tisicky.
profil trate
Tato ultralanovka vsak nemala byt len tak nejaky dalsi ultra beh - islo v podstate o charitativnu akciu pre detsky hospic Plamienok, ktory poskytuje domacu starostlivost smrtelne chorym detom, pre ktore uz dalsia liecba nie je mozna a chcu stravit posledne chvile zivota doma. Cely vytazok zo startovneho isiel teda na Plamienok. O dovod navyse to bezat! Cela akcia bola tomu podriadena - Martin to nechcel dat ako masovku a preto stanovil limit na 50 bezcov a kazdy musel zaplatit startovne aspon 100EUR. Prave to relativne vysoke startovne vela bezcov odradilo a tak sa prihlasilo iba nieco malo cez 20 ultrakov.

Posledna faza pripravy bola taka nejaka nijaka. Obrovska naistota, ze ake to vlastne bude a ci to zvladnem, ale inak nebolo velmi co riesit. 24 hodinovka ma popri roznych zaludnostiach (bezis do zblbnutia tu istu trat, kedykolvek mozes vzdat a ist domov bez toho, ze by si musel riesit, ako sa dostanes k svojim veciam v cieli a podobne...cize vacsia sanca na DNF pre menej silne povahy) aj niektore nesporne vyhody. Nemusis sa ucit trat, ze kde je ake stupanie, odbocka a podobne. Nemusis riesit stravu, ze co do batoha so sebou. Ani oblecenie - kazde 3km ides popri svojich veciach a mozes sa prezliect podla potreby a pocasia.

Takze som vlastne nic neriesil...

Teda, vlastne som riesil. Cely tyzden som spamoval kamosov vyzvami, aby v piatok posielali darovacie SMS pre Plamienok. Aby sa prisli povozit na lanovke (v ten den bola zadarmo) a povzbudili bezcov v ich usili. A podobne...proste brutalna agitacia, ktora ma zrejme u viacerych dostala do black listu :) Par hodin pre zaciatkom sa este Martinovi podaril husarsky kusok a zabezpecil 8h zivy prenos na Jednotke (byvala STV)!!! Priebezne denne vsuvky slubila aj TV JOJ. Ja som zase zariadil clanok v Pravde. Kazdy robil, co mohol, aby dostal Plamienok do povedomia ludi a trocha mu tak pomohol.

"PRETEK" (teda vlastne beh):

...je stvrtok vecer a z Levic vyrazam na 130km cestu autom do Bratislavy. Chcem byt na starte aspon 90min pred zaciatkom, aby som stihol registraciu, nasiel parkovanie....ale kufrujem, este som ani nezacal behat. Doma som si narychlo nasiel nejake GPS suradnice tej lanovky, ale ked som sa blizil k BA, pochopil som, ze sa niekde stala chyba...posielalo ma to na Vieden a tolko si z mojich bratislavskych cias este pamatam, ze Koliba je na druhu stranu niekde v kopcoch. Tak som zacal narychlo v mobile googlit, ze kade sa tam dostanem. Nakoniec som stratil iba par minut, ale ako vystraha to nebolo zle. Snad nebudem prvy clovek, co sa strati na 24 hodinovke :) Na parkovisku stretavam prvych FB znamych - Tinu s Romanom. Vlastne cely dalsi den bude o stretavani a vitani sa :)


IThinkBeer.com som vzorne reprezentoval

uvodna orientacia

Na registracii si skusim pytat moje oblubene cislo 13. Martin kruti nosom, ze akoze dobre, ale ze mu to rozhodi vsetko ostatne, ale potom zistuje, ze som 13-ty prihlaseny v poradi a ze to cislo by som dostal tak ci tak a prestava sa storcovat. Waw, toto je pre mna prvy beh s tymto cislom. Stretavam dalsich ludi - Angie, Katku, Peta, dalsieho Romana, stretavam uz aj stareho znameho Marcela, a dalsich... No na to, ze to je to komorna akcia pre 20+ ludi, ich tam poznam celkom dost. S Romanom sa davam do reci a nejak nam to vydrzi az do obeda. Nikdy predtym sme sa nevideli, pozname sa iba cez FB, ale to nam vobec nevadilo a prekecali sme vyse 12h. Fajn chalan :)

dvojicka z prvej polky pretekov - Roman a ja

Startujeme minutu po polnoci a opatrnym vyklusom vyrazame na prve 3km kolo. Nie je sa kam hnat, ideme v noci, svietime iba celovkami a sme v pre mna uplne neznamom terene. A stravime tu cely den, tak treba setrit sily. Martin nas 24h-novacikov upozornoval, ze nevieme, do coho ideme a ze to bude masaker...no, nebol dovod mu neverit. Po 2km prijemneho zbehu lesom prichadzame k dolnej stanici lanovky, ktora je kvoli telke cela vysvietena, co vyrazne ulahcuje beh hore. Ale aj tak treba obcas zapnut celovku, su tam tmavsie useky. A samozrejme prechadzame do chodze - to som si povedal uz vopred, ze nema zmysel tu lanovku bezat, staci chodza, budeme tu predsa cely den. Najma jej uvodnych mozno 500m je to slusny stupak, turistika jak v Tatrach. V polke kopca vidime prvykrat hornu stanicu lanovky a mame pocit, ze uz sme na jej vyskovej urovni. Ale nasledne nas kopec posle dole, aby nam nebolo luto, ze malo slapeme. A potom este raz. Ono by to bol v podstate celkom prijemny kopec, nebyt tych dvoch "zbytocnych" "jam" pocas vystupu, ktore nam kazde kolo pridali aspon +50 vyskovych metrov. Z chodze nas nevyrusi ani pritomnost TV kamery.






Apropo kamery - STV to zobrala vazne. Ja si pamatam este casy, ked som chodil na Slovan pred 20 rokmi a ked isiel prenos do telky, tak tam STV nemala tolko prenosovych vozov nez teraz na Ultralanovke. Cele horne parkovisko pri lanovke mali zabrate. Na trat umiestnili dve staticke kamery, v priestoroch obcerstvovacky boli asi 3 prenosne, vnutri v bufete spravili improvizovane studio s dalsimi dvoma kamerami, styroch reporterov tam mali. Ultra beh bol zrazu povyseny na uroven olympiady, lebo nepamatam ziadny iny sportovy prenos (a v podstate ziadny prenos), ktory by isiel live 8h so zivym komentarom. A to vsetko pre amatersky beh 21 bezcov! Reporteri zastavovali bezcov a robili s nim rozhovory, kamerami sledovali, kto co je na obcerstvovacke, v studiu rozoberali oblecenie, co sme mali (najviac zasli nad leginami/kaliopkami ako ich nazvali)...a pritom bolo jasne, ze o behani prd vedia, ale kedze bol 1. april, brali to s humorom a vobec nic ich nestresovalo. My bezci sme to samozrejme brali profesionalne, predsa sa nenechame vyviest z miery nejakymi kamerami, na publicitu sme zvyknuti, nie? Takze na obcerstvovacke sme nahodili poker face, tlacili nieco do seba a predstierali sme, ze live kamera 30cm od tvare nam pride absolutne prirodzena :)





Tu je cely 8h zaznam z STV: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10571/92770. Ja som tam najma v case 2:00, 4:59, 7:30 a 7:49.

IThinkBeer.com v priamom prenose

Spat k behu - po vyslapani lanovky davame este kratky 20m vyklus k jedlu, akoze pre divakov, ze sme bezali a oni zatlieskaju, ze ako pekne nam to ide. Jedlo je super. Ziadne gely a podobne sprostosti, ale normalne jedlo. Chlieb s mastou, slaninou a cibulou, marhulove kolace, babovka, chlieb s nutelou....ok, aj nejake tie standardne veci ako banany, pomarance, oriesky, syr, magneziove tabletky, chipsy...na pitie jontak, redbull, caj. Plus na obsluhe mile a nesmierne ochotne baby, pripravene najst alebo podat cokolvek, co sa nam ziada. Az sa nam nechce odtial odist...ale 3-4 minutky pauza a vybiehame do dalsieho kola. Prve kolo bolo za necelych 30min, co je extremne kratky cas. Je mi jasne, ze treba spomalit, lebo toto tempo by ma odrovnalo. Plan je davat kolo za mozno 40min, ku koncu dna kludne aj do hodiny. Na 3km okruh sa to sice moze zdat ako plytvanie casom, ale den je dlhy a sily treba rozlozit. Ale aj druhe kolo davam pod 30min. Az od tretieho sa nam dari nachadzat spravne tempo a nase casy sa ustaluju na asi 35min/kolo. Je to sice stale rychlejsie nez plan, ale zase plan bol robeny bez znalosti terenu a pravdupovediac, nejak uz nevidime priestor na spomalenie. Ide sa nam v pohode, tak to neriesime. 10 kol mame v case 5:36h a za odmenu si davame v bufete pivo. Kratka pauza na lavicke padne vhod.

vzdy vysmiata Katka

obcerstvovacka

Pomaly svita, odkladame celovky a vyrazame znova na trat. Zacina sa uz aj formovat nejaky ten ciel, ze kolko chceme dat. Pred pretekmi som si vravel, ze aspon kolo na hodinu a ze viac nez 40 urcite nedam. Teraz nam pride realne, ze tych 30 dame a ze by bolo fajn dat 33/34 kol. Jedno kolo ma nieco malo cez 3km a hoci Martin to rata striktne (1 kolo = 3km), cize na stovku treba aspon 34 kol, my vieme, ze teoreticky vlastne staci mozno 32, ale 33 urcite. Tam sa chceme vecer dostat. Presne o 10:00 dosahujeme metu 17kol, cim sa dostavame do polky pretekov. Zostava nam este 14h na 17 kol. Uz kolo dopredu si u dobrovolnikov "objednavame" z bufetu teplu polievku, aby nam zatial vychladla na prijatelnu teplotu a davame si dalsiu kratku pauzu. Nalada je vyborna, do obeda dame urcite 20 kol.


aj Marcel si dal par nesutaznych kol

S Romanom kujeme plany, ze podame na tych prvych nejaky protest. Nie je predsa normalne, ze maju 30 kol, kym my len 20. Aj tie ich casy sa nam nepozdavaju. Urcite poznaju skratku v lese...

aspon jeden agitacny email padol na urodnu podu, prisla ma povzbudit Hatka s babom

Cely tento pretek sa nesie vo vybornej atmosfere. V podstate taka party - vela dobreho jedla, pitia a zabavy, stretavame kopec skvelych ludi, s kazdym chvilu pokecame - no lepsie nez party niekde na byte :) Po case uz skusam nove kombinacie jedla. Chlieb s mastou je sice skvely, ale ziada sa nejaka zmena. Beriem chlieb s nutelou, hadzem na to slaninu, cibulu, posolim...kamera hned zoomuje, ze co to je?!? Neskor ma zastavil este redaktor na interview, ze ake dobroty si davame, tak mu spomeniem nutelu so slaninou a s tymto prispevkom sa dostavam aj do hlavnych vecernych sprav!!! Ak si doteraz ludia nemysleli, ze my bezci sme sibnuti, tak teraz uz o tom nepochybuju :)

Tu je link na spravy, treba si to pustit v case 38:00: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/9936/91358. CERGE-EI malo zadarmo reklamu :)


CERGE PR aktivita - In the long run, every crisis ends

toto by sa dalo aj niekde v budove vystavit, nie?

Okolo 12:00 dosahujeme s Romanom metu 20 kol, cize nieco vyse 60km a asi +3500m. To prevysenie je drsne. Postupne na mna prichadza prva unava. Roman sa oddeluje a dava si jedno kolo pauzu (prisla ho pozriet rodina, tak s nimi chce posediet chvilu). Ja si dalej idem svoje tempo, obcas s niekym pobehnem, prehodim par slov, ale zacinam sa coraz viac myslienkami zaoberat unavou a tym, ze do ciela zostava este takmer 12h. Zacinaju ma trochu na boku tlacit Hoky, co tiez nepridava. Troska pobolieva chrbat. Proste unava - vynechal som jednu noc, bez poriadneho spanku som uz vyse 30h (ok, vo stvrtok pred cestou som si dal hodku slofika). 24.kolo a pridava sa ku mne znova Roman, ale po chvilke ho posielam dopredu, ja si potrebujem ist svoje tempo a viem, ze hore budem potrebovat vacsiu pauzu. Nieco po 15:00 s tym prestavam bojovat a skusam si dat par minut oddych v pripravenom stane pre taketo pripady. Potrebujem reset. Ale nedavam viac ako 20min spanku, zacina sa dvihat vietor a mam realne obavy, ze na stan nieco spadne. Spat uz aj tak neviem.


celkom stupak, nie?

Vyrazam znova na trat, na moje prekvapenie cerstvy ako rybicka. Kratky spanok pomohol. Pre istotu zapinam do sluchatok hudbu a kruzim v casoch okolo 35min. Na to, ze som na trati uz vyse 16h, to su skvele casy, podobne tym z rana. Pripomina mi to euroficke pocity zo Silvy spred 2 rokov, ked som po krize asi 50km pred cielom zrazu nabral vnutornu istotu, ze to dobehnem. Rovnako aj teraz, kracam si hore lanovkou, takmer si vyspevujem a je mi jasne, ze do polnoci to nejako dokopem. Za necele 3h davam 5 kol, celkovo ich uz mam 29, do konca zostava este 5h a ja viem, ze uz mam vyhrate. Potrebujem este 4 kola, to dam aj chodzou. Zacina sa stmievat, tak znova nahadzujem celovku a snazim sa na noc lepsie obliect. Vitam sa s dalsimi ludmi, co sa ukazali po praci. Party v plnom prude!


kocky z nasej bezeckej skupiny

Euforia pomaly upada, po kratkej pauze tvrdnem a uz to ide vyrazne pomalsie. Profil trate nedovoli, aby som chytil nejake stabilne tempo a nechal sa nim niest, ta lanovka to vzdy zbrzdi a prakticky cele znova restartuje. Paradoxne je vsak viac narocny najma ten 2km zbeh lesom, takmer kazdy krok boli. Hore lanovka je v pohode, hoci do kopca, ale tam si idem pomaly svoje tempo. Smerom dole je to vsak miestami dost technicky teren. Uz bezim iba obcas, vacsinou idem taky indiansky beh alebo cistu chodzu. Obdivujem borcov, co stale tlacia na pilu a bezia uz vyse 40 kol. Vzdy len tak prefrcia okolo mna. Ale neriesim, idem si svoje a viem, ze to uz nejako dokopem. 31 kol...32 kol...casy okolo 45-55 minut na kolo. 33.kolo sa ku mne pridava Marcel a uz to iba kracame. Energia dosla a uz sa tesim na polnoc. Po dokonceni tohto kola, cize 100km, si vsak uvedomujem, ze uz ma nema co tahat/tlacit dopredu. Je 22:40 a este by som jedno kolo odkracal, ale vlastne nie je dovod. Ciel splneny, nadrz prazdna, tak to balim. Pomaly to balia aj dalsi, niektori este skusaju posledne kolo. Ja uz sadam do bufetu a davam si teplu polievku. Chce sa mi spat...

hotovo, prave som to zabalil

Neoficialne cisla hovoria, ze som dal 33kol, 104km a vystupal +7022 metrov. Dobry trening na Stefanika - ten bude sice dlhsi, ale s vyrazne mensim prevysenim :) Tie metre su pre mna naozaj impozantne. Zatial moj najlepsi mesiac, co sa tyka vyslapanych metrov, bol +7770m, za cely mesiac. Teraz som to takmer zopakoval ale za jeden den! Tie km su na standardnu 24-hodinovku samozrejme smiesne, ale treba zohladnit, ze toto nebola standardna 24-hodinovka niekde na atletickom stadione, tu sa bezalo v kopcoch. Vitaz dal 48 kol, cize som dal 2/3 jeho vykonu. Ja som spokojny :)


Celkovo tento beh hodnotim ako velmi cennu skusenost. Velmi som sa obaval, ako zvladnem bezat bez spanku az do druhej noci. Ale bolo to o dost lahsie, nez som cakal. S jedlom som nemal absolutne ziadne problem - jedol som kazde kolo a zaludok to super zvladol. Hehe, dokonca mam pocit, ze som pocas toho behu snad aj pribral, tolko som jedol :) Moje aktualne behanie podriadujem plne Stefanik trailu, ktory sa bezi v juni a tento beh mi ukazal, ze to sice bude narocne, ale zaroven zvladnutelne. ST140 startuje vecer 19:00 a ide sa az do dalsej polnoci, takze to bude parametrovo dost podobny beh. Dokonca na nom pojdeme v jednom useku aj tuto lanovku.

foto vlavo tesne pred startom, foto vpravo tesne po skonceni

ESTE NEJAKE POSTREHY Z TRATE:
  • Borec (Jano Gonda) si nadranom narazil koleno. Ledva chodil, zdravotnici na to bezradne pozerali...Ale nevzdal to. Zobral palicky a dalej tam kruzil. Vyzeral ako de Peyrac z Angeliky. Ked sme ho na trati stretli, vzdy sme ho povzbudili, ale zaroven dodali, ze nech to nehroti, ze nevie, co s tym ma, ze ved o nic nejde.. Az niekedy vecer ho organizatori stiahli z trate, ze nech uz fakt neblbne. Alebo mozno to vzdal, ked prisla jeho zena, lebo potom som ich videl odchadzat spolu (manzelky byvaju najvacsie autority). Ale chce to charakter a odhodlanie, kruzit tam aj napriek bolesti. Fakt obdiv!
  • Holka v 9. mesiaci tehotenstva odkruzila v noci 2 kola. 5 dni na to porodila. Tomu hovorim waw!
  • Pan s barlami dal tiez jedno kolo! Je to byvaly riaditel lanovky, aktualne predava dole pri pokladni listky. A kedze dnes bola lanovka zadarmo, nemal nic na praci a tak sa k nam na chvilu pridal.
A vpravo je "riaditel" behu Martin
  • Nieco budem musiet spravit s tymi Hokami (Rapa Nui 2). Na pravej nohe, kde sa vrchna strana topanky dotyka clenkovej kosti (?), tlacia. Nejak to vyrezat na tej topanke alebo nieco take. Po 20h to uz dost vadilo. Ale inak obstali na jednicku. Pred behom som ich vytiahol fungl nove z krabice a rovno som v nich bezal. Po case sa na oboch vnutornych stranach chodidiel zacal vytvarat pluzgier (asi kvoli mojmu captaniu), ale koza je tam hruba a nijak som to pocas ani po behu nemusel riesit. Za mna super!
  • Mal by som zrejme zacat posilovat nejako chrbat. Teraz som to este zvladol, kratky odpocinok pomohol, ale na Stefanikovi pripadne v buducnosti na tom mozem pohoriet. Treba ho nejako spevnit, ale idealne cvicenie na doma; na posilku nemam cas.
  • Moj garmin 910xt ma baterku na max 20h, cize tento pretek by nedali. Odkruzil som preto s GPS iba jedno kolo, aby som mal zaznam a potom GPS vypol. Uz som iba sledoval cas. Na moje prekvapenie vsak aj nadalej narastali vyskove metre, ved koniec koncov, barometer nie je GPS. To je celkom uzitocne zistenie.
nth :)