Monday, February 25, 2013

Mozem prestat behavat :)


Po takmer 6 mesiacoch pilneho treningu, kedy som nabehal takmer 2000km, nadisiel moj prvy vrchol tejto sezony. Maraton v Seville. Bezal som ho aj pred 2 rokmi a skoncil pre mna tak neslavne (vinim za to chripku), ze som si povedal, ze s maratonmi si davam aspon na 3 roky pokoj. Mal som totiz podla mna velmi dobre natrenovane, ale v polke som vytuhol a nakoniec sa dovliekol do ciela v case 4:23h. A to nemam za potreby. Hlavne som si vravel, ze najprv musim natrenovat hlavu a zvysok uz pride. Aby sa mi nestavalo, ze si pocas behu poviem, ze uz sa mi dalej nechce a tak aj rovno skoncim. Ale, situacia sa minuly rok vyvinula tak, ze som nabral dovtedy nevidanu motivaciu a zacal behat s obrovskym nadsenim. A prirodzene som si, mozno naivne, povedal, ze ako prvy pretek tohto roku si zopakujuem ten neslavny maraton. Miesto 3 rokov uz po 2.

Tak vcera nadisiel den D. Vzhladom na tu celu historiu (vid vyssie) som bol aj troska nervozny. Ze ak to znova nevyjde, tak ma to uz asi zlomi. A preto som si vravel, ze to proste musi vyjst. Povedal som si, ze kriza je sucast behu a ze nejde o to, ci pride, ale ze kedy pride. Po tomto som sa na nu normalne zacal tesit, ze ako sa spolu popasujeme. Najma, ked mierim na vyssie mety nez maraton, ma predsa nejaka kriza na 30.km nemoze zlomit, ze?

Rano vsak nevestilo nic dobre. Na aute namraza, teplomer ukazoval 3'C. Dilema jak svina, ze ako sa obliect. V taske som mal iba trenky, takze to by bolo vyriesene, ale hore som mal viac moznosti. Mohol som ist iba v tielku a na nom dres (moja maratonska klasika), alebo dlhorukavove tielko a na nom dres alebo prva moznost a na rukach navleky. Druha moznost sa mi zdala byt asi najrozumenjsia, akurat ze to tielko je tmave a andaluzske slnko vie byt dost silne uz skoro rano a obaval som sa teda, ze mi bude zbytocne teplo. Na prvu moznost som sa tiez velmi necitil, predsa len 3'C su 3'C. Keby som mal pri trati fanusikov, tak by som to neriesil, zobral nejaku extra budnu a potom im ju zhodil niekde po ceste. Ale rodinka zostala doma, pri trati som nikoho necakal a ani som nemal velku chut sa vzdat nejakeho oblecenia, tak som zvolil nakoniec tretiu moznost. 

Narozdiel od polky (Polmaraton po Spanielsky) bol tento maraton organizacne vyborne zvladnuty. Takze som nepochyboval aj o tom, ze trat bude spravne odmerana...mala vsetky mozne certifikaty, bezci mali chipy, na trati boli kontrolne body - proste klasika, ako to ma vyzerat na dobrom maratone. Co vsak malo za nasledok, ze hned na 1.km som zistil, ze mam zle nastaveny footpod a ze na tychto 42km budem sam...cez tyzden som totiz trocha zachaosil a najprv som si footpod nakalibroval, aby som ho potom uplne na novo a nahovno prestavil podla GPS...z coho nakoniec vznikla asi 5-6% odchylka. Suma sumarum, podla hodiniek som odbehol takmer 45km, co v reale znamenalo, ze som vobec netusil, ako rychlo idem. Sledovat si cas kazdy km sa sice da, ale zvysnych takmer 5 min sa clovek musi spoliehat iba na to, ze drzi tempo, co sa nie vzdy da. A nie vzdy som si vsimol kilometrovnik. Ale to uz predbieham...

Podciarknute, zhrnute - rano kosa, mozno zla volba oblecenia, hodinky sklamali a k tomu vsetkemu este asi trocha nepodareny timing vzhladom na posledne tyzdne (ne)treningu. No idealny stav na osobak, nie? Ale v reale to nakoniec nebolo az take zle. Volba oblecenia sa ukazala byt spravna, nebolo mi ani zima, ani teplo, v polke som akurat stiahol rukavniky. Tempo som si predstavoval, ze pobezim okolo 4:30-4:40 a casom sa uvidi, ze ako dalej. No, ale ako som uz pisal, kvoli blbym hodinkam som mal o presnom tempe len chabu predstavu. Tak som si iba priblizne vyratal odchylku a hodinkove tempo v hlave prerataval na realne, ale bolo to len velmi orientacne. Ale isiel som pocitovo ok, urcite s rezervou, ale ani ziadne flakanie sa, tak som bol spokojny. Na hodinkach som si iba sledoval, ci drzim rovnake tempo, uz nech bolo akekolvek, co v reale vyzeralo tak, ze som isiel casy okolo 4:25min/km (pozor, hodinkove!). Trat bola siroka, s nikym som sa nemusel stuchat, ani preskakovat chodniky. Pekne sa dalo drzat tempo, ved tato trat je vyhlasena za najplochejsiu v Europe s maximalnym prevysenim iba 10m. Takze ziadne najazdy na mosty, tunely, ani kopceky. Az do polky som ani poriadne nevedel, ze bezim, taka pohodicka. Zabavku som si robil sledovanim tempa, aby som nesiel ani rychlo, ani pomaly. Co sa mi teda zjavne aj darilo, lebo dodatocne som zistil, ze na 10.km som bol v case 47:08 a na polke 1:39:25 - co v oboch pripadoch robi zhodny priemer 4:43min/km (aky to rozdiel oproti hodinkam, co?). Na 30.km som bol v case 2:23:02, s celkovo iba o malo horsim priemerom 4:46min/km. Cize krasne rovnake tempo a ani som sa do toho nemusel nejak velmi silit. Po tej polke som uz sice zacinal byt unaveny, ale nic vazne. Dve male krizicky som zahnal hned v zarodku. Uz som pomaly aj mohol zacat kalkulovat, ze na aky cas to vlastne dnes bezim. Este na 32.km som bol za 2:33 a nejake drobne, co som si vravel, ze celkovo by to mohlo vyjst na 3:23-3:24h, co by bol skvely cas. A ze teda ak sa nic vazne nestane, urcite to dam pod 3:30h. No, ale potom okolo 34-35km som zacal tvrdnut, beh sa staval coraz namahavejsim a chtiac nechtiac som musel zvolnit tempo. Stale som si vsak kontroloval medzicasy, aby som to nahodou neposral a neskoncil s casom nad 3:30. Nastastie sa v tom useku bezalo akurat centrom Sevilly - kto tam bol, vie, o com hovorim. Tam je radost sa prechadzat a aj behat. Popri trati bolo kopec ludi, vsetci povzbudzovali, takze za toto palec hore Sevilcanom. Po vybehu zo stareho mesta zostavalo este asi 5km a to som uz naozaj tlacil tie zostavajuce km dole. Na cas pod 3:25h som uz rezignoval a iba si sledoval metu 3:30h. Nakoniec to v pohode vyslo, na stadion som vbiehal v case 3:27, odkruzil este 300m a cielom presiel v case 3:28:38!


Ked som pred 6 rokmi zabehol svoj prvy maraton (4:19h), tak som si povedal, ze raz to musim dat pod 3:30 a potom mozem skoncit s behanim. Zeby toto bol ten spravny moment s tym celym prastit? Haha, asi nie...hoci nalady posledne km boli rozne. Ale uz par hodin po dobehnuti som vedel, ze na tie Brdy pojdem! Akurat si bude treba stanovit rozumne tempo, nikam sa nehnat, ultra je ultra, ciel bude dat to v pohode - mozno nejakych 4:30 by mohlo byt realne. Ale spat k tomu vcerajsiemu casu. Spokojnost? Urcite ano, najma s tym, ze som prekonal pre mna magicku hranicu 3:30. Osobak z roku 2008 som prekonal o takmer 9 minut, co je tiez super. Na druhej strane si musim priznat, ze tento cas je takmer na hornej hranici toho, co som chcel vcera dosiahnut. Byt v cieli o 2 minuty neskor, tak som sklamany, a dost. Myslim, ze urcite som vcera mal na cas okolo 3:15-3:20, 2/3 behu som aj isiel kusok za balonikom 3:15. Ale ten zaver mi nevysiel. Tak to byva u mna vzdy, akurat ze vcera to spomalenie prislo neskor a celkove tempo bolo o dost vyssie nez v minulosti. Urcite za to mozem dakovat tym 30+ a 40+ km treningovym behom. Telo si zvyklo na vyssiu zataz. Co vsak zlepsit do buducna? Skladbu treningu sa mi velmi nechce menit - tato mi vyhovuje, lebo zapajam beh do kazdodennych cinnosti. A narozdiel od predoslych rokov som nezacal byt z toho treningu ku koncu psychicky unaveny - vtedy som sa uz vzdy tesil, ze je po maratone a uz nemusim tolko trenovat. Teraz je to ine, trocha oddychu a uz sa znova tesim na dalsi trening. Co by som vsak mohol zmenit, je, ze by som behaval tie dlhe behy malicko rychlejsie. Teraz som ich chodieval na pohodu, v casoch okolo 5:15-5:45min/km, za co casto mohli aj kopceky, blato a/alebo tma. Tiez som takmer vobec netrenoval rychlost, iba parkrat som si vybehol nejake rychle useky 2-3-4-5km. A este si teraz hovorim, ze by to mozno este chcelo pevnejsiu volu a nedat sa zlomit par km pred cielom. Ale, kto to zazil, ten vie, ze po 3h nie je uplne jednoduche bojovat s unavenym telom.

Celkovo moj 7. maraton hodnotim vysoko pozitivne, zabehol som osobak, dal som to pod 3:30h a zaroven som si nechal este velky priestor na zlepsovanie sa. Nie je predsa ciel to hned dat pod 3h a potom dalsie roky uz iba smutne pozerat na pomalsie casy, ze? 

Dodatok: dnes som sa bol kratko prebehnut, iba tak rozhybat svaly, ale lave koleno si zjavne nepraje byt vyrusovane, tak som miesto 5km dal iba 2km, v slimacom tempe. Nieco ma tam picha, pri kazdom kroku. Ale je to cudne, pri behu ma tam nic nebolelo, to az doma som sa asi nejak zle usadil. Svaly sa daju rozhybat, ale klby si ziadaju cas. Ak to pojde, v stredu si dam znova 5ku. Ak nie, dam tomu este par dni pauzu, ved to netreba hrotit :)

Monday, February 18, 2013

Uz aj tak nic nenatrenujem...

A presne v tomto duchu sa niesol cely minuly tyzden. Uz som sa sice necitil unaveny po poslednej polke, ale myslou som uz bol na tohto tyzdnovom maratone. Cize aj som uz mohol dat zase nejaky 100+ tyzden, ale zaroven som si musel stale opakovat, ze netreba to precouchovat a hlavne, ze posledny riadny tyzden sa uz aj tak nic nenatrenuje.

Podla toho som aj behal. V utorok pracovna dvojsmerka, ale len tak na pohodu, ziadny stres. V stredu som si dal nejake rychlejsie useky, ale zase, bez hrotenia, iba 2x2000m a nejaky vyklus. Na viac mi v stredu nezostal cas. Ako som vybiehal pocas obednajsej prestavky, v hlave som kalkuloval, kolko si mozem dovolit odbehat, aby som sa stihol vratit, osprchovat, rychlo si kupit nieco na obed a byt vcas na seminari. Takze povodny plan 2x4000m som musel osekat. Ale ja, stara poctivka, som si tie osidene rychle useky hned presunul do piatocneho vyklusu...ze ved radsej osekam tie "hluche" km nez tie rychle. A aby toho nebolo dost, v sobotu som behal rychle useky presunute zo stredy. Uz je v tom asi zmatok, ale tu stredu som behal useky presunute z minuleho tyzdna. Platam ako sa da....Cize tento tyzden celkovo 3 dni s rychlejsimi usekmi...ale zase, ziadny Kenan zo mna nebude, celkovo to bolo len slabych 12km. Predsa len, tyzden pred maratonom to nema zmysel hrotit...Na nedelu mi potom zostala uz iba posledna treningova skuska - 25km po krajine nikoho, skoro rano, este s celovkou. Ale vobec sa mi do toho behu nechcelo a tak to aj vyzeralo. Pomaly som sa motal, nikam som sa nehnal, tempo tesne pod 6:00min/km, taky vyklus. Ale vlastne, realne ani neviem, ako rychlo som isiel, lebo po poslednom fiasku na polmaratone som si v sobotu znova nakalibroval footpod a nejak sa mi stale nepozdava, ako to ukazuje. Zacinam uvazovat, ze ta nasa draha na dedine mozno ani nema 400m...asi skocim niekedy cez obed do Sevilly na nejaky stadion, pre istotu to overit. Ale mam pocit, ze najlepsie pre mna mozno bude sa vysrat na hodinky, akceptovat spanielsky meter a na hodinkach si sledovat iba medzicasy pri oficialnych kilometrovnikoch. Uvidim este...

A tento tyzden beham uz iba tak decentne :)

Sunday, February 10, 2013

Bezecka depresia?

Tento tyzden je zvlastny...vlastne aj ten predosly bol. Minuly tyzden som zacal plny nadsenia, ale rychlo som pochopil, ze po pretekoch to nema zmysel hrotit, a tak som si dal pauzu. Tento tyzden som na to znova radostne skocil; pondelok a utorok v pohode, prijemne sa bezalo, aj dvojsmerku do prace som dal (teda, ta sa mi nesla dobre, rano bolo vela aut a smradu), ale uz stredu som vynechal. Pracovne povinnosti a rodina behu nepriali, tak som to nehrotil. Co by teda nebolo uplne najhorsie, ale stvrtok-piatok som bol pracovne v Parizi a teda dalsie dva zabite dni. Mal som aj take nalady, ze nieco tam pobeham, ale nakoniec som sa rozhodol cestovat na lahko, iba s prirucnou batozinou a tam by sa mi bezecka zimna vybava nezmestila. Cize po 3 dnoch mi zostaval akurat tento vikend, aby som to dobehol, ale...v sobotu som sa k behu dostal az neskoro vecer a miesto planovaneho vybehu na drahu som sa iba vyklusal...a dnes rano, ked som mal ist 32km, som to losol. Vstal som sice relativne skoro (5:30), aj som sa obliekol, ale ako som rozduchaval ohen v kozube, aby mala rodinka teplo, tak som tym nejako zobudil syna a bolo po behu...mam ale este poslednu sancu na opravu, ked dnes deti pospia, vybehnem si von s celovkou, do polnoci som doma.

Celkovo to teda bude nejakych slabych 80km. Ani neviem, ci to je vela alebo malo. Niekde som cital, ze po pretekoch treba ist iba oddychovo pocas tolko dni, aky dlhy bol beh (v milach). Cize po polmaratone asi 2 tyzdne. Co by teda sedelo, minuly aj tento tyzden. A buduci by som uz akoze znova mohol ist naplno, ALE to je predposledny tyzden pred maratonom a to uz treba ist na to takticky. Cize ziadne hrotenie, max 90km a hlavne to neprecouchovat...

No, ale vobec sa mi to nepaci. Posledny fakt super bezecky tyzden som mal zaciatkom januara, potom som sa uz krotil pred polmaratonom, potom oddych, teraz uz ide maraton....potom zase bude treba nejaky oddych (ale kolko? 26 dni je asi prilis...). Ja viem, ze cele to trenovanie k takemu obdobiu smeruje, k pretekom, ale nejak sa mi viac pacilo to objemove obdobie v novembri/decembri, ked som behal a behal a behal...Navyse, nejaky blby hlas v hlave mi vravi, ze sa teraz iba zbytocne flakam. Ze mi tie neodbehane km budu potom v aprili na brdoch chybat...alebo aj neskor na jar, uz nech pobezim vtedy cokolvek.

Takze mam taku schyzu....aj by som chcel znova logovat 100+ km, aj viem, ze na to teraz nie je vhodne obdobie...ach, uz nech je po tom maratone...haha, ale potom uz pridu brdy a budem mat asi podobne pocity...tak uz nech je po brdoch :)