Mozem prestat behavat :)

Po takmer 6 mesiacoch pilneho treningu, kedy som nabehal takmer 2000km, nadisiel moj prvy vrchol tejto sezony. Maraton v Seville. Bezal som ho aj pred 2 rokmi a skoncil pre mna tak neslavne (vinim za to chripku), ze som si povedal, ze s maratonmi si davam aspon na 3 roky pokoj. Mal som totiz podla mna velmi dobre natrenovane, ale v polke som vytuhol a nakoniec sa dovliekol do ciela v case 4:23h. A to nemam za potreby. Hlavne som si vravel, ze najprv musim natrenovat hlavu a zvysok uz pride. Aby sa mi nestavalo, ze si pocas behu poviem, ze uz sa mi dalej nechce a tak aj rovno skoncim. Ale, situacia sa minuly rok vyvinula tak, ze som nabral dovtedy nevidanu motivaciu a zacal behat s obrovskym nadsenim. A prirodzene som si, mozno naivne, povedal, ze ako prvy pretek tohto roku si zopakujuem ten neslavny maraton. Miesto 3 rokov uz po 2.

Tak vcera nadisiel den D. Vzhladom na tu celu historiu (vid vyssie) som bol aj troska nervozny. Ze ak to znova nevyjde, tak ma to uz asi zlomi. A preto som si vravel, ze to proste musi vyjst. Povedal som si, ze kriza je sucast behu a ze nejde o to, ci pride, ale ze kedy pride. Po tomto som sa na nu normalne zacal tesit, ze ako sa spolu popasujeme. Najma, ked mierim na vyssie mety nez maraton, ma predsa nejaka kriza na 30.km nemoze zlomit, ze?

Rano vsak nevestilo nic dobre. Na aute namraza, teplomer ukazoval 3'C. Dilema jak svina, ze ako sa obliect. V taske som mal iba trenky, takze to by bolo vyriesene, ale hore som mal viac moznosti. Mohol som ist iba v tielku a na nom dres (moja maratonska klasika), alebo dlhorukavove tielko a na nom dres alebo prva moznost a na rukach navleky. Druha moznost sa mi zdala byt asi najrozumenjsia, akurat ze to tielko je tmave a andaluzske slnko vie byt dost silne uz skoro rano a obaval som sa teda, ze mi bude zbytocne teplo. Na prvu moznost som sa tiez velmi necitil, predsa len 3'C su 3'C. Keby som mal pri trati fanusikov, tak by som to neriesil, zobral nejaku extra budnu a potom im ju zhodil niekde po ceste. Ale rodinka zostala doma, pri trati som nikoho necakal a ani som nemal velku chut sa vzdat nejakeho oblecenia, tak som zvolil nakoniec tretiu moznost. 

Narozdiel od polky (Polmaraton po Spanielsky) bol tento maraton organizacne vyborne zvladnuty. Takze som nepochyboval aj o tom, ze trat bude spravne odmerana...mala vsetky mozne certifikaty, bezci mali chipy, na trati boli kontrolne body - proste klasika, ako to ma vyzerat na dobrom maratone. Co vsak malo za nasledok, ze hned na 1.km som zistil, ze mam zle nastaveny footpod a ze na tychto 42km budem sam...cez tyzden som totiz trocha zachaosil a najprv som si footpod nakalibroval, aby som ho potom uplne na novo a nahovno prestavil podla GPS...z coho nakoniec vznikla asi 5-6% odchylka. Suma sumarum, podla hodiniek som odbehol takmer 45km, co v reale znamenalo, ze som vobec netusil, ako rychlo idem. Sledovat si cas kazdy km sa sice da, ale zvysnych takmer 5 min sa clovek musi spoliehat iba na to, ze drzi tempo, co sa nie vzdy da. A nie vzdy som si vsimol kilometrovnik. Ale to uz predbieham...

Podciarknute, zhrnute - rano kosa, mozno zla volba oblecenia, hodinky sklamali a k tomu vsetkemu este asi trocha nepodareny timing vzhladom na posledne tyzdne (ne)treningu. No idealny stav na osobak, nie? Ale v reale to nakoniec nebolo az take zle. Volba oblecenia sa ukazala byt spravna, nebolo mi ani zima, ani teplo, v polke som akurat stiahol rukavniky. Tempo som si predstavoval, ze pobezim okolo 4:30-4:40 a casom sa uvidi, ze ako dalej. No, ale ako som uz pisal, kvoli blbym hodinkam som mal o presnom tempe len chabu predstavu. Tak som si iba priblizne vyratal odchylku a hodinkove tempo v hlave prerataval na realne, ale bolo to len velmi orientacne. Ale isiel som pocitovo ok, urcite s rezervou, ale ani ziadne flakanie sa, tak som bol spokojny. Na hodinkach som si iba sledoval, ci drzim rovnake tempo, uz nech bolo akekolvek, co v reale vyzeralo tak, ze som isiel casy okolo 4:25min/km (pozor, hodinkove!). Trat bola siroka, s nikym som sa nemusel stuchat, ani preskakovat chodniky. Pekne sa dalo drzat tempo, ved tato trat je vyhlasena za najplochejsiu v Europe s maximalnym prevysenim iba 10m. Takze ziadne najazdy na mosty, tunely, ani kopceky. Az do polky som ani poriadne nevedel, ze bezim, taka pohodicka. Zabavku som si robil sledovanim tempa, aby som nesiel ani rychlo, ani pomaly. Co sa mi teda zjavne aj darilo, lebo dodatocne som zistil, ze na 10.km som bol v case 47:08 a na polke 1:39:25 - co v oboch pripadoch robi zhodny priemer 4:43min/km (aky to rozdiel oproti hodinkam, co?). Na 30.km som bol v case 2:23:02, s celkovo iba o malo horsim priemerom 4:46min/km. Cize krasne rovnake tempo a ani som sa do toho nemusel nejak velmi silit. Po tej polke som uz sice zacinal byt unaveny, ale nic vazne. Dve male krizicky som zahnal hned v zarodku. Uz som pomaly aj mohol zacat kalkulovat, ze na aky cas to vlastne dnes bezim. Este na 32.km som bol za 2:33 a nejake drobne, co som si vravel, ze celkovo by to mohlo vyjst na 3:23-3:24h, co by bol skvely cas. A ze teda ak sa nic vazne nestane, urcite to dam pod 3:30h. No, ale potom okolo 34-35km som zacal tvrdnut, beh sa staval coraz namahavejsim a chtiac nechtiac som musel zvolnit tempo. Stale som si vsak kontroloval medzicasy, aby som to nahodou neposral a neskoncil s casom nad 3:30. Nastastie sa v tom useku bezalo akurat centrom Sevilly - kto tam bol, vie, o com hovorim. Tam je radost sa prechadzat a aj behat. Popri trati bolo kopec ludi, vsetci povzbudzovali, takze za toto palec hore Sevilcanom. Po vybehu zo stareho mesta zostavalo este asi 5km a to som uz naozaj tlacil tie zostavajuce km dole. Na cas pod 3:25h som uz rezignoval a iba si sledoval metu 3:30h. Nakoniec to v pohode vyslo, na stadion som vbiehal v case 3:27, odkruzil este 300m a cielom presiel v case 3:28:38!

Ked som pred 6 rokmi zabehol svoj prvy maraton (4:19h), tak som si povedal, ze raz to musim dat pod 3:30 a potom mozem skoncit s behanim. Zeby toto bol ten spravny moment s tym celym prastit? Haha, asi nie...hoci nalady posledne km boli rozne. Ale uz par hodin po dobehnuti som vedel, ze na tie Brdy pojdem! Akurat si bude treba stanovit rozumne tempo, nikam sa nehnat, ultra je ultra, ciel bude dat to v pohode - mozno nejakych 4:30 by mohlo byt realne. Ale spat k tomu vcerajsiemu casu. Spokojnost? Urcite ano, najma s tym, ze som prekonal pre mna magicku hranicu 3:30. Osobak z roku 2008 som prekonal o takmer 9 minut, co je tiez super. Na druhej strane si musim priznat, ze tento cas je takmer na hornej hranici toho, co som chcel vcera dosiahnut. Byt v cieli o 2 minuty neskor, tak som sklamany, a dost. Myslim, ze urcite som vcera mal na cas okolo 3:15-3:20, 2/3 behu som aj isiel kusok za balonikom 3:15. Ale ten zaver mi nevysiel. Tak to byva u mna vzdy, akurat ze vcera to spomalenie prislo neskor a celkove tempo bolo o dost vyssie nez v minulosti. Urcite za to mozem dakovat tym 30+ a 40+ km treningovym behom. Telo si zvyklo na vyssiu zataz. Co vsak zlepsit do buducna? Skladbu treningu sa mi velmi nechce menit - tato mi vyhovuje, lebo zapajam beh do kazdodennych cinnosti. A narozdiel od predoslych rokov som nezacal byt z toho treningu ku koncu psychicky unaveny - vtedy som sa uz vzdy tesil, ze je po maratone a uz nemusim tolko trenovat. Teraz je to ine, trocha oddychu a uz sa znova tesim na dalsi trening. Co by som vsak mohol zmenit, je, ze by som behaval tie dlhe behy malicko rychlejsie. Teraz som ich chodieval na pohodu, v casoch okolo 5:15-5:45min/km, za co casto mohli aj kopceky, blato a/alebo tma. Tiez som takmer vobec netrenoval rychlost, iba parkrat som si vybehol nejake rychle useky 2-3-4-5km. A este si teraz hovorim, ze by to mozno este chcelo pevnejsiu volu a nedat sa zlomit par km pred cielom. Ale, kto to zazil, ten vie, ze po 3h nie je uplne jednoduche bojovat s unavenym telom.

Celkovo moj 7. maraton hodnotim vysoko pozitivne, zabehol som osobak, dal som to pod 3:30h a zaroven som si nechal este velky priestor na zlepsovanie sa. Nie je predsa ciel to hned dat pod 3h a potom dalsie roky uz iba smutne pozerat na pomalsie casy, ze? 

Dodatok: dnes som sa bol kratko prebehnut, iba tak rozhybat svaly, ale lave koleno si zjavne nepraje byt vyrusovane, tak som miesto 5km dal iba 2km, v slimacom tempe. Nieco ma tam picha, pri kazdom kroku. Ale je to cudne, pri behu ma tam nic nebolelo, to az doma som sa asi nejak zle usadil. Svaly sa daju rozhybat, ale klby si ziadaju cas. Ak to pojde, v stredu si dam znova 5ku. Ak nie, dam tomu este par dni pauzu, ved to netreba hrotit :)