New York City Marathon (2008)

New York maraton je uuuuuzanyyyyy!!! Zatial som bezal styri, ale NY je jednoznacne #1 (atmosfera, trat, divaci, prostredie, organizacia), daleko za nim Kosice, Praha a potom LUX. Organizacia bola super, zvladnut 40.000 ludi nie je hracka. Preto sa na start dalo dostat iba oficialnym shuttlom, sukromne auta neboli povolene, nech sa netvoria zapchy. Bezci boli rozdeleni do 3x3 kategorii. Startovalo sa 9:40am, 10:00 a 10:20, najpomalsi najneskor. Ale ratal sa samozrejme cisty cas, takze pohoda. Toto bol tzv. Wave Start. A v kazdej vlne boli este 3 farby. V ramci vlny sa startovalo naraz, ale drahy sa spojili az na 13.km, inak by sa to mnozstvo bezcov poslapalo navzajom. Start bol na Verazzano bridge - obrovsky dvojposchodovy 8 prudovy most, kazda vlna mala 4 pruhy, posledna 4ka bol servisny. Navyse, kazda vlna&farba mala este 6 pismen, A najrychlejsi, F najpomalsi v ramci grupy. Rychlost bola urcovana asi podla predpokladaneho vysledneho casu, co musel kazdy nahlasit vopred. A aby nas nebolo pred startom vela pokope, boli sme rozdeleni na 3 grupy prave podla tych farieb. Cely system asi znie zlozito, ale fungovalo to skvele :-)

Atmosfera na trati bola tiez skvela, az na uvodne 2-3km (na dialnicnom moste) bolo vsade more ludi, kazdych par 100m zive kapely, ludia povzbudzovali s typicky americkym nadsenim. Nezobral som si ani hudbu na trat, chcel som si to uzit, co sa aj podarilo.

Ale po poriadku...Rano bolo drsne, budicek 4:30am. Sice som mal povodne nahlaseny shuttle na start z Manhattanu, ale kedze nakoniec byvame v NJ, tak som radsej isiel taxikom k sportovemu komplexu v NJ, odkial chodili busy na Staten Island (start) aj bez predchadzajuceho nahlasenia. To mi poradili dvaja Guatemalcania z nasho hotela, tiez isli behat a tak sme sa zviezli spolu. A velmi ma to potesilo, lebo ma to vyslo asi 10x menej :-) Chceli sme byt na starte uz dost skoro, nech sa mame cas naranajkovat pred startom, este kym tam nie je plno. To sa aj podarilo, boli sme tam uz pred 6am. Super bolo, ze ranajky boli free - kava, caj, energeticke tycinky, bagels. Akurat bolo rano blbe, ze vonku bolo asi 5C a my sme tam museli cakat na zime az do startu 9:40am. Takze jeden maraton som si odsedel a druhy potom odbehol. Do poslednej chvile som mal dilemu, ze ako sa obliect, cez den hlasili teploty do 10C a slniecko. Nakoniec som zvolil letnu variantu. Skvela volba, zima mi bola iba prve 2km, potom som sa zohrial a dalsie vrstvy oblecenia navyse by mi uz vadili. Tesne pred startom som este zhodil posledne zvysky stareho oblecenia pre bezdomovcov (aby som nepremrzol pri cakani na start) a mohlo sa zacat. Bezalo sa mi velmi dobre, aj napriek 5 mostom (a teda 5 stupaniam do ich stredov). Do asi 20km absolutna pohoda, isiel som si svoje tempo, potom dalsich 10-15km som sa uz musel nutit a silit, aby som tempo drzal. Povodny ciel bolo 3:30h, ale po stupnujucich sa problemov s klbmi a svalmi, som to nepokladal za realne. Navyse, 4 dni celodenneho chodenia po NY mi tiez nepridali, zacalo ma okrem paty boliet aj koleno, cool. Uz som asi na odpis. Nastastie, pocas behu nic, ziadna bolest. Mozno pomohly nejake "liecive" nalepky, ktore rozdavali pri registracii. Oblepil som si nimi pravu nohu na kritickych miestach. Cize prvych 37km som isiel na cas 3:30-3:35, podla planu. Ale potom som sa uz zacal trapit, prisla unava a uz som musel do behu vyslovene nutit. Tie tisice ludi popri trati som prestal vnimat jednotlivo, vsetko sa mi to zlialo do jednej hlucnej masy a asi to ma dotlacilo do ciela. Zastat a kracat v takej atmosfere sa jednoducho nedalo. Prvych 37km som isiel tempom 5:02min/km, dalsich 5km do ciela 5:42min/km. Ale vyznamny podiel na tom spomaleni malo aj stupanie do Central Parku, to som uz po tych 5 mostoch nezvladal...Uplny zaver maratonu je tiez do kopca, ale po tomto predoslom stupani mi to ani neprislo ako kopec, uz ma hnala dopredu vidina ciela. Akurat bolo na tomto stupani blbe, ze som sa uz nevladal donutit nazbierat zaverecnych par sekund, zrychlit som uz nedokazal. Nakoniec to vydalo na 3:37:17, moj osobak, takze spokojnost :-) Stacilo to iba na 6141. miesto. Sice som sa takto zle este nikdy neumiestnil, ale vzhladom na celkovy pocet 37007 finisujucich ludi to nie je az take zle.

Po dobehnuti som si myslel, ze najhorsie mam za sebou, ale to som este nevedel, ake utrpenie bude potom este kracat asi 1km k mojim veciam na prezlecenie. Ten pohlad na nas musel byt uzasny, grupa ludi pomaly kraca/kriva parkom, tempo ako na pohreb. Kto si sadol, hned boli pri nom usporiadatelia, ci je OK, ci nepotrebuje lekara. A potom nas hned dvihali, ze nie je dobre sediet, treba kracat. No cool, to sme si asi vsetci aj uvedomovali, ale po tych 42km clovek tuzi len po jednom - eliminovat akykolvek pohyb :-) A ako som vravel, ze pocas behu ziadne problemy s klbami, tak vsetko sa ozvalo hned po dobehnuti, teraz chodim ako chromy :-)

Ale aby sme to skoncili optimisticky - viem, ze vacsina z vas sa v blizkej buducnosti chysta vyskusat si nejaky maraton. Urcite sa teda skuste prihlasit na NY, to vas to potom chyti a uz nepusti :-)

Fotky z maratonu: 

http://picasaweb.google.com/juraj.stancik/NewYorkCityMarathon#

Nejake highlighty z NY: 

http://picasaweb.google.com/juraj.stancik/NewYorkCity02#

Inac, poznate od Elanu pesnicku "Zvlastny smutok vitazov"? Hm, tak aj to je jeden z pocitov, ktore teraz mam. Asi som divny :-(

******************

Ten uvod o maratone bol nejak extra dlhy a to som tam chcel este vela pridat, ale nechcel som vsetkych nudit. Kto ma zaujem, extra pripajam nejake dojmy z trate.

Pred behom:

Ako som uz pisal, start bol v 3 vlnach a kazda mala este 3 podskupiny a navyse kazda poskupina mala este 6 skupin. Vsetky boli rozdelene podla casov, aky ludia planovali. Cize treba dobre zvazit, na aky cas chce clovek bezat, aby sa zbytocne nemiesal s rychlejsimi or pomalsimi. Cize ja som mal prvy start 9:40am, bol som zelena skupina a v nej skupina E. Acka boli najrychlejsi, Fka boli najpomalsi v tejto skupine. Tipujem to na bezcov na 3:45h, moje Ecko bolo na 3:30h. Pred startom je blbe, ze nemas velmi moznost sa rozbehat. Vsade je kopec ludi a 45min pred startom nas uz volali, nech sa nastupime. A to si potom iba v uzavretom malom priestore. Akurat som si mohol spravit strecing, ale rozbehanie ziadne. Par metrov poklusu, ked som isiel na start. A potom uz 15-20min pred startom nic, iba stojis a cakas a tlacis sa s ostatnymi. Dobre je, ze tam aspon dali zachody. Tie boli vsade. Mal som aj nejake vrstvy oblecenia na sebe, tie isli dole tesne pred startom. Pocasie bolo idealne, slniecko, trocha vieto, rano okolo 7-8C, cez den bol plan na 10-11. Nastastie, lebo tento vikend je sice teplejsie, ale prsi.

Start:

Niekde v dialke sme zaculi vystrel z dela a dav sa pomaly pohol. Trvalo mi asi 3:10, kym som prekrocil start. Ale ziadna tlacenica, hned som mohol ist svoje tempo. Na Verazzano moste isla moja skupina v spodnom poschodi, takze prve 2km bola kosa, lebo tam nesvietilo slnko. Som aj uvazoval, ze ak to takto bude pokracovat, tak si mozno vezmem nejaku budnu, co najdem pri trati. A nadherny vyhlad na cely NY bol z toho mostu, manhattan, brooklyn, zaliv, obrovske lode, na druhej strane ocean. Vela ludi zastalo a robilo fotky. Az po case mi doslo, co mi bolo na tom starte divne. Nikde ziadni ludia popri trati, samozrejm, ved to bol most. Takze to bolo trocha cudne, clovek je zvyknuty, ze na zaciatku ide medzi ludi a ti mu fandia. Ale asi to bolo takto dobre, ze clovek si aspon mohol ist svoje tempo a dav ho zbytocne netlacil do prepaleneho startu. Hlavne, ked nikto nebol zohriaty.

2-5km:

Zbehli sme z mostu, chvilu dialnica a potom nejake ulice v Brooklyne. Konecne prvi fanusikovia, zacinala to byt zabava.

6-13km:

Jeden z najkrajsich usekov. Dlha 5-6km ulica v Brooklyne, tisice ludi popri trati, fandili vsetkym, podavali ruky na tapnutie, kazdy par 100m ziva hudba. Inac, ta hudba bola popri celej trati, takze ziadny ipod clovek nepotrebuje. Obcerstvenie bolo kazdu milu, gatorade, voda, potom zachody. Ludia popri trati rozdavali ovocie, servitky, niekde bola sol, cukor, vazelina. Mal som so sebou 2 gely, ale asi som ani nepotreboval. Bolo super, ze pred startom rozdavali nejake powerbars, step 1 (energia pred vykonom). Potom na 30.km sme dostali step 2 z tej istej serie a potom v cieli step 3 na regeneraciu. No, ale spat na trat. Bezalo sa tade fakt vyrobne, ludia sa zabavali a bezci asi tiez. Na 10. a 11. km boli nejake stupania, ale ani som to necitil. Trat tu bola uzsia a tak sme boli blizko ludi, super atmosfera. Ja som vzdy bezal co najviac na kraji, deckam sa paci, ked si s nimi tapnes. Mozno z nich vdaka tomu vyrastu sportovci.

14-25km:

Tu sme uz boli vsetci bezci spojeni na 1 trati. Ludi stale milion, trat sa uz menila, obcas nejake mierne stupania, nejake odbocky. Krasne bolo vidno, ze cez aku stvrt ideme, ci cinska, totalne drsne cernosska, zidovska. Polmaraton koncil akurat na moste a to sme akurat prvykrat po verazzano moste videli zase manhattan. Stredny manhattan ako na dlani, zase ludia vyberali fotaky. To uz bolo super, blizil sa queensboro most a potom sme uz mali byt v centre az do konca, na to som sa tesil. Este som vedel, ze na 25.km bude stupanie na ten most, tak som sa na to nejak pripravoval psychicky. Ale stupanie bolo v pohode, clovek ma vtedy este dost energie. Skoda, ze sme zase isli spodkom mostu, takze vyhlad nebol az taky uzasny. Preslo to rychlo a uz sme boli na manhattane.

26-33km:

To ako som si myslel, ze v Brooklyne bolo kopec ludi, tak prave fanusikovske salenie este len zacalo tu. Skupinky z FRA, ESP or NET fandili ako na futbale, vsetkych bezcov zo svojich krajin oslavovalo. Islo sa 1st avenue, siroka jak svina, kazdy mal dost miesta pre seba. Trat tu bola zvlnena, co mi az tak nevyhovovalo, pri stupaniach to uz uberalo dost energie. Mali sme ist az po 138th street, z 59. Som sa toho trochu bal, ci to nebude depresivne, ale nie. Pohoda, 10 ulic prejde ako nic, clovek sa iba na chvilu zamyslel. Ani neviem ako a boli sme v Bronxe. To uz som zacal citit prvu unavu, ale na case sa to neprejavovalo. Akurat sa mi uz neslo tak v pohode. Tam boli 2 mosty, nastastie nie strme. Uz som zacal kalkulovat aj vysledny cas, ze na co dnes mam or nie.

34-37km:

Uz sme sa otocili a cakala nas iba 5th avenue, az dole k 59th, cely cas krasny pohlad na empire state building. Tu som uz musel zaberat, aby som dokazal drzat tempo, ale dalo sa. Zvazoval som, ci vydrzim tempo or nie. Tuto dilemu za mna vyriesilo posledne stupanie do Central Parku. To ma uz zlomilo. Keby to nebol NY a nechybalo by iba par km do ciela, bolo by to este drsnejsie. Pomohol zase dav. Zacal som ho vnimat iba ako jednu velku huciacu masu, bolo mi uplne jedno co kricia. Zastat v takejto atmosfere sa nastastie neda :-) Vedel som, ze ak vydrzim v tempe, tak to bude tesne okolo 3:30 a urcite mam sancu na osobak pod 3:40h.

38-41km:

Uz sme boli v Central Parku, stupanie vrcholilo a uz som neudrzal tempo a mimovolne spomalil, asi o 35s na km. Pocas treningu v tychto fazach este dokazem najst niekde energiu a udrzat tempo, ale po takmer 40km je to narocnejsie. Stale som si hovoril, ze uz iba 6km do konca, 5, 4, predstavoval som si, kolko to je v treningu, ze kde som byval, ked mi chybalo 3-4km do domu a vedel som, ze je to uz len kusok. Na obcerstvovacke na 41.km som asi 5m kracal, chcel som sa v klude napit a na zaver este zabrat.

42km:

Ked som zbadal sign, ze do konca chyba posledna mila, to bolo super. Clovek ma na zaver pocit ako vitaz, bezohladu na cas. Ludia ta tlacia dopredu, uz som vedel, ze to dam. Krasne sa islo. To bol uz len prebeh z 5h na 8th na hranici Central Parku. Ale uz som nemal energiu na nejake zrychlovanie, iba som drzal tempo. Posledna zakruta, tesne po znacke, ze do ciela zostava 1/2 mile. Tazka pohoda :-) Na zaver je este stupanie, ale to uz vobec nevadi. 300y, 200y, 100y, tribuny hucia, no nadhera. Do ciela som vchadzal s krasnym pocitom vitazstva. Nasledovala medaila na krk, pozovanie pre oficialnu fotografku a potom uz iba pomale kracanie a umieranie smerom ku kamionom s vecami.

V cieli:

Isli sme ako dav odsudencov na smrt. Z nohy na nohu, zrali sme powerbar, pili gatorade a vyhutnavali si vitazstvo. Organizatori popri nas nam gratulovali megafonmi, tlieskali. Ale ako telo chladlo, zacala sa ozyvat pata, koleno, svaly uz boli na konci s energiou. 2x som si sadol na kraj, ale hned ma dvihali, ci mi nic nie je a ze nech nesedim. Maju pravdu, ale to kracanie bolo fakt narocne.

Co dodat? Asi nic. Bola to nadhera. Urcite to chcem este niekedy skusit, buduci rok mozno este nie, uvidim podla prace a casu a rodiny. Ale aj keby som to mal dat za 5h so slabym treningom, stoji to za to. A ty ak mas este niekedy nejaky maraton bezat, tak urcite to musi byt aj NY. Skusaj lottery a ked vyhras, tak potom pomaly natrenujes, aby si neumrel. Teraz umrel len jeden chlapik, skolaboval v cieli a v nemocnici umrel. A dalsi dvaja dostali pocas behu infarkt, ale rozchodili to. Z 38000 bezcov su to celkom prijatelne straty. Ale nie, je to krute :-( Atmosfera v NY stoji za to a ked to zazijes, tak zistis, ze LUX sa k tomu priblizuje iba velmi z dialky a iba na par usekoch. To je aj problem LUXu, ze mas niekde useky, kde ludia fandia, ale casto nikde ani nohu or ludia iba sedia pri trati a robia si BBQ a piju sampus. To bezcom energiu nedoda, ked vidia ludi akoby vo VIP boxoch, ktori su radi, ze sa v tom LUXe vobec nieco deje. Alebo zopar ludi rovno aj s pivom v ruke vedla krciem. To nie je celkom ono. A potom poslednych 5km mas fanusikov iba okolo Coque a inak nic. Trapis sa tam do kopca, chces na koniec povzbudit, ale nema ta kto. Vsetci su prilis pohodlni, aby odisli od svojich domov a cakali bezcov tam, kde to treba. Clovek dobieha posledne 2km do ciela uplne sam, iba poslednych 50m v hale su ludia, inak nic. A po dobehnuti ta tiez v podstate nikto neoslavuje, dostanes medailu a hned ides von z haly, kde zase nik nie je. V PH a KE mas na poslednych km davy ludi, ktori ta tlacia na poslednych metroch.

PS - ups, nejake je to zase dlhe. Sorry :-)

Den po: 

Teraz chodim ako chromy, ma posledne 2 mesiace bolela pata a postupne od nej aj cely clenok. Vcera pocas behu nastastie drzal, ani neviem akym zazrakom, ale hned po dobehnuti ma zacal boliet a uz neprestal. Postupne, ako sa telo ochladzovalo po behu, bolel viac a viac. Povodne som zvazoval, ze si dam pauzu s behanim do februara. Ale zaroven nechcem prist o kondicku a zase potom naberat vsetko odznova. Skusim asi vymenit tenisky, pata ma zacala boliet, ako som kupil tieto posledne.

Este sa ti musim pochvalit. Dnes som cely den chodil po meste s medailou na krku a bolo uplne cool, ako som stretaval inych bezcov, tiez s medailov. Dokonca v jednom obchode bola predavacka tiez s medailov, tak sme pokecali. A vzdy pri stretnuti hocikde na ulici or v metre sme sa pozdravili s inymi bezcami. Alebo len tak ludia mi gratulovali na ulici alebo aspon zdravili. Pri kazdom nakupe sa predavac vypytoval – dobry konverzacny topic. Take to bolo cele prijemne a aj zabavne, ze mozno 30.000 ludi prave brazdi Manhattan a nikdy nevies, koho kde stretnes :)