Ako sa beha v najteplejsom tyzdni?

Tak tak, tento tyzden je asi najteplejsi, co sme tu zatial tento rok mali. Teploty vecer vrcholia niekde okolo 40, behavat sa teda da iba rano. Mimochodom, ak by si nahodou nejaky stredoeuropan pomyslel, ze psch, to sme v CR/SR mali v juli este teplejsie, tak by som ho rad vyviedol z omylu. Andaluzske horucavy treba zazit...kto tu nebol, nevie, o com hovori :) 

Takze, ako sa mi teda behalo? Prekvapivo vyborne! Vybiehaval som tak, aby som mal uz okolo 10:00 dobehnute, to byva este len tak okolo 25-28. Na sprinty a podobne tempove zvrhlosti to samozrejme nie je (to si necham na zimu), ale na logovanie km to staci. A mne zase o nic viacej velmi nejde, akurat nasukat do noh co najviac km. Rychlost teraz pre mna az taka podstatna nie je, ultra v horach sa aj tak beha pomaly...teda, az na par borcov. Celkovo mi to tento tyzden vydalo na 109km, cim som si vyrovnal svoj druhy najlepsi vykon z vianocneho tyzdna minuly rok a len o necele 3km zaostal za absolutnym maximom. To keby mi niekto v zime povedal, ze v auguste tu budem atakovat taketo mety, tak sa mu vysmejem. Seriozne, v zime som si hovoril, ze ak tu este cez leto stale budeme, tak budem musiet mesacnu kilometraz vyrazne osekat, niekam k 150-200km. Ale uz mame pomaly koniec leta (jun-august) a moj mesacny priemer je dvojnasobny. No parada, na jesen sa mozno naozaj budem moct vybrat na nejaky pretek :)

Ale takato kilometraz si teraz cez leto ziada extra pristup, pre mna doteraz nepoznany. Vcera som vstaval 3:40 rano (ja, co rad vyspavam!!!), aby som 4:20 vybiehal na moju oblubenu trat, do uzemia nikoho, medzi olivovniky, do poli...slnko nam tu vychadza az tesne pred 8:00, co znamena, ze takmer 3h som bezal po tme s celovkou. Troska mi este pomahal mesiac (takmer v splne), vdaka ktoremu som na viacerych usekoch mohol bezat bez svetla. Kedze som si naplanoval 43km, moj 1.5 litrovy camel bag som musel podporit este 2 flaskami, ktore som si zastrcil spredu do vrecusok - Salomon mysli na vsetko.

Ale teda, vyse 4h chlastat nejaky iontaky, to nie je med lizat. Po 3h (okolo 25-30.km) som uz mal taku sladku hubu, ze sa mi ani nechcelo dalej pit a teda ze som bol smadny! Navyse na mna dolahla nejaka mensia kriza....no, dopredu ma hnala uz len myslienka, ze na 35.km bude dedina a urcite tam bude nieco otvorene a ze si dam PIVO! Uz silnejsiu motivaciu som mat nemohol. Nakoniec to az taky silny zazitok nebol (to pivo), lebo bolo az prilis vychadene, takze sa nedalo poriadne pit a navyse to bolo Cruzcampo. Kto bol v Andaluzii, urcite to pozna...chut nic moc, ale akoze hej, bolo to pivo. Rozmyslam, ze nabuduce si do flasiek dam vodu a do druhej odstatu colu, alebo nieco take...iontak bude iba v camel bagu. Nech to mozem troska striedat....a pivo zase v krcme :)

Domov som nakoniec dobehol v case 4:32h, co je o 25min viac, nez mi to trvalo v decembri, ale vobec mi to nevadi. Isiel som si pohodovo, take suchtanie sa a vlastne cim viac casu som bezal, tym lepsie. Nech si nohy zvykaju na dlhe behy, ze? :) Buduci tyzden si to zapakujem...

Este sa na zaver vratim k predoslemu zapisku, ako som pisal, ze sa mi vobec nechce behat a ze som unaveny. Uz je to prec! Asi mi pomohlo, ze ma prisiel pozriet stary kamos (tymto zdravim Fila!) a ze ma kazde rano vytiahol behat....proste sme to nejak roztlacili. A znova som plny energie :)

A sme zase doma...

Tak, ako sa mi skvele ten posledny tyzden na Slovensku behalo, tak tak sa mi minuly tyzden nechcelo. Uplne som bol vyhoreny, heavy legs, rano som sa musel velmi nutit niekam vybehnut...

Ten tyzden na Slovensku bol naozaj bezecky vyborny (aj nebezecky). Asi ta zmena prostredia alebo co, ale kazdy beh som koncil s takym pocitom, ze este nieeeeeeee, este sa mi nechce ist domov. A keby som nemal rodinne povinnosti, asi by som behal dvojfazovo kazdy den. Preto sa ani necudujem, ze co sa casu straveneho behanim tyka, tak to bolo moje suverenne maximum - celkovo 12 hodin. 

Ale, nemoze byt kazdy tyzden posviceni, ze? Minuly tyzden ako keby utal. Totalne bezecke utrpenie. Aj som si v strede tyzdna dal 2 dni pauzu a aj tak to nepomohlo. Nechcelo sa mi, nohy som mal tazke, nebavilo ma to....posledny den (alebo vecer) ma od behu "zachranil" kamos, ktoremu sa narodil syn a v sobotu vecer sme ho zapijali. Tak to som hned vedel, ze v nedelu rano nikam nevybehnem...ten dlhy beh, co som ma na plane, by bol asi naozaj utrpenim...celkovo mi to vydalo na 53km...

Zrejme to bolo cele sposobene unavou z toho predosleho tyzdna. Sice sa mi vtedy behavalo skvele a takmer som sa necitil unaveny, ale niekde sa to muselo odrazit...tak dufam, ze ta unava sa odrazila minuly tyzden a ze pozitivny efekt sa ukaze niekedy na jesen pri nejakom ultra :) 

A to teplo tuto v Andaluzii mi asi tiez na sile nepridalo. Doma na Slovensku sice vsetci skapinali, ze ake horucavy, ale mne sa tam behavalo vyborne. A oproti nasim teplotam tuto to bolo niekedy naozaj ako seversky trening. 

Ten nedelny beh som si dal dnes rano - 26km, pomalym tempom, iba sa tak vyklusat. Akoze, uz sa mi bezalo aj lepsie, ale aj toto sa uz celkom dalo. Oproti minulemu tyzdnu velky pokrok...snad som to uz teda rozchodil :)

nth

Tatranska priprava

Kamosi ma zavolali na 3 dni do Nizkych Tatier, byvanie v malej horarni na konci doliny, najblizsia dedina 12km, totalna samota a divocina. Chodieval som tam s rodicmi kazdy rok este ako maly chlapec, takze takato ponuka sa nedala odmietnut. Samozrejme som si popri turistickej vybave zabalil aj bezecke...

Hned cestou tam som sa dal vysadit v tej poslednej dedine a vybehol si to na chatu po svojich - 12km po asfaltke, celkovo vystupanych asi 850m. No, nie je to sranda, bezat takyto stupak.

Druhy den rano som si privstal, lebo nas cakala celodenna tura na Chopok. Ale este predtym som chcel stihnut vybehnut na blizky vodopad. Teda, vybehnut asi nie je ten spravny vyraz, lebo cestou som musel preskakovat niekolkokrat potok, preliezat zvalene stromy, brodit sa lopuchovou a zihlavovou hustinou a zdolat aj nejake to prevysenie. Obcasna chodza bola proste nevyhnutna. Za vsetko hovori aj to, ze tych necelych 5km (hore dole) mi trvalo vyse 40 minut.

Nasledovala ta spominana turistika s partiou, ale k veceru som zacal mat taky divny pocit, ze este by som sa trochu prebehol. No, velmi som s tym pocitom nebojoval a kym chalani davali prve pivka, ja som sa vybral po asfaltke dole smerom do dediny - teda, iba nejakych 5km, potom som to otocil. Ta jedinecna prilezitost, ze som na dovolenke bez rodiny a ze mam cas behat, kolko len chcem a nemusim o tom s nikym vyjednavat, to som proste nemohol vynechat :) A hned sa mi aj lepsie zaspavalo.

Ale hlavny bezecky vrchol nasledoval az dalsie (a bohuzial posledne) rano, ked som sa vybral znova na Chopok, ale tentoraz uz sam (chalani este hlboko spali). Naplanoval som si, ze zabehnem na Stefanicku a odtial po hrebeni cez Chopok az na Krizske sedlo a odtial naspat na chatu. Ist to s batohom, tak by to bola velmi slusna celodenna tura. Hned za chatou ma cakalo asi 500 vyskovych metrov na mozno 2-3km, zdolaval som to takmer 30min. Z toho je jasne, ze akekolvek snahy a plany o plynuly beh sa rozplynuli hned na uvod. Mohol som robit, co som chcel, ale na usekoch, ktore som den predtym ledva liezol chodzou, som proste nevladal bezat. Beh som teda striedal s indianskym krokom a obcas bez hanby prechadzal do chodze. Hanba nehanba, uz na prvom kilometri.

Za tym nasledovala asi hodinka traverz Chopku, kde som vystupal dalsich 250m, takmer az ku Stefanicke. To bol usek, kde sa dalo v podstate plynule bezat - chodnik bol dostatocne siroky, skoro rano este bez turistov. Az ku koncu sa to zacalo dvihat hore a ked prisli polmetrove "schody" poskladane zo skal, tak sa to zase zlomilo. Proste niekedy sa behat neda...aspon, ze ta turistika je taka pekna :)

Vo vyske 1780mnm som sa teda dostal na hlavnu hrebenovu stezku, ktorej som sa mal drzat cez Chopok az na to Krizske sedlo. Turisticka znacka vravela, ze na Chopku budem za vyse 2h, ale na moje velke prekvapenie som to dal za nejakych 45min. A hoci je to oficialne hrebenovka, bezi sa hore dole a prevysenia 100-200-300m su tam celkom bezne. Do kopcov to samozrejme zase bol skor taky indiansky beh. Cely cas som dumal, ako to ti borci robia, ked taketo trate zvladnu bezat vkuse. Ale tak, ja chlapec z niziny asi nemozem mat velke oci a jednoducho musim byt rad, za kazdu takuto prilezitost. A ked pride na nejake ozajstne horska ultra, tak sklopit usi, smele plany nechat doma a za jediny ciel si dat dokoncenie pretekov :)

Na Chopku som teda bol za 2:20 (zacal som na 1070mnm dole v doline, na Chopku to bolo 2000mnm), hodil do seba jeden caj, doplnil pitie do camel bagu a po kratkej pauze pokracoval dalej smer Derese. To sa uz zase dalo nazvat behom, od Chopku som uz isiel povacsinou iba dole. Cestou som este stretol asi 30 kamzikov a na sedle bol presne v case 3h. 

Odtial ma cakal uz len zbeh dole do doliny, o ktorom si myslel, ze to je uz len taka brnkacka. Ale prd, toto bol najtechnickejsi usek, kazdy krok isiel do inej strany, vsade kamene a konare, vacsinou zakryte travou. Cesticka nebola ani klasicka jednokolajka pre jedneho bezca - to bola jednokolajka pre jednu nohu a este k tomu zasadena asi 30cm hlboko. Akoze striedat tam nohy bolo niekedy fakt umenie.

Celkovo to vydalo na 25.3km za 3:50h, ale tie km su pri tychto prevyseniach asi skor len orientacne. Podla Garminu som vystupal okolo 1600m.

Bola to makacka, ale stala za to. Cele tie 4h som si skvele uzil a normalne mi bolo luto, ked som zo sedla zacal zbiehat dole do doliny. Navyse, ten beh a v podstate cely vikend bol pre mna ako bezca velmi poucny. Zistil som, ze:

1. v horach sa beha este pomalsie, nez som si myslel a ze podla toho si treba primerane prisposobit plan na pripadny horsky pretek.
2. oproti cestnym behom si beh v horach vyzaduje neustale sustredenie sa. Za kazdym krokom moze nasledovat iny teren, skala, koren, skok, had, cokolvek....Nie raz sa mi stalo, ze som sa niekde pozrel (ci uz na hodinky alebo okolie) a skoncilo to zakopnutim, ktore som nastastie takmer vzdy ustal. Az na jeden pripad, ked som si v trave nevsimol koren a uz som letel. Odnieslo si to iba koleno a vtedy som si spomenul na Stinove slova, ze kto sa z trailu nevrati krvavy, bezal pod svoje moznosti :)
   
3. beh v horach je krasny!

Takze aby som to zhrnul - v Tatrach som stihol odbehnut asi 52km, za zhruba 7h a vystupal vyse 3000 vyskovych metrov. Proste parada!!!

nth

Behom tam, naspat vlakom

V zasade pozname 3 zakladne typy bezeckych trati - bezat niekam a naspat, bezat nejaky okruh alebo potom bezat odniekial niekam. Vsetko ostatne je uz len kombinacia tychto troch. Ten posledny typ je samozrejme najmenej casty, lebo si uz ziada istu logisticku pripravu. Ale zase je asi najzaujimavejsi.

 

Ako som teraz na navsteve u mamy v Leviciach a mam viac casu na behanie, tak som dostal vyborny napad, ako si skvele zabehat a este k tomu aj nejake kopce vyslapat. Levice su totiz z juhu na nizine a zo severu uz zacinaju Stiavnicke vrchy. No, ale k nim treba este takych dobrych 15-20km slapat, aby uz clovek mal pocit, ze je v nejakych kopcoch. Za normalnych okolnosti sa teda do tych kopcov bezecky nepozriem. Dat si 40km okruh by sa sice dalo, ale to by som sa k tym kopcom iba pozrel a uz by som to musel otacat naspat.

 

A tak ma teda napadlo, ze ved ja si to mozem dat ako nejaky vylet a naspat sa vratit vlakom alebo busom!

 

V pondelok som si privstal a z domu vybiehal uz 5:09. Predpoved hlasila teploty atakujuce 40'C, tak som to chcel mat rychlo za sebou. Vyhoda v tomto regione je, ze aj o tomto skorom case je uz vonku svetlo. U nas dole pri Afrike by som musel az do 7:00 ist s celovkou. Z Levic som sa pobral smer Nova Dedina, po hlavnej ceste, ale premavka bola iba minimalna, takze sa islo v pohode. Tempo som mal kludne, bez stresu, nieco malo rychlejsie nez 6:00min/km. Ratal som s tym, ze v kopcoch spomalim, ale ze teda celkovo by bolo fajn to dat v tempe pod 6:10, aby som stihol vlak naspat, ktory mi isiel z Novej Bane 9:46 (dalsi by isiel az o 2h neskor).

 

 

Z Novej Dediny ma cakalo prve stupanie, smerom na Drzenice, odkial som sa pobral nejakou zabudnutou asfaltkou na Devicany, kde ma cakalo stupanie asi o 250m. Isiel som totiz cez nejake vinice a lesy, ze treba vyskusat aj take cesticky. Tam vsak nastal prvy mensi problem, ktory mi mal naznacit, ze to nebude az take jednoduche, ako sa zdalo. Na jednej krizovatke som totiz narazil na cestu, ktora nebola na mape. A pritom to bola ta najsirsia cesta - v nudzi poznas priatela, tak som vytiahol mobil, zapol GPS a nejak sa zorientoval, ze kde som a kade dalej. Cesta pozvolna stupala, stale hlbsie a hlbsie do lesa a bola coraz menej zretelna. Tu na foto je to este v pohode:

 

Az v istom bode cesta skoncila a ja som jaksi nevedel, ze kade dalej. Iba matne som tusil, ze podla km by som sa mal coskoro napojit na inu lesnu cesticku, ktora ma mala doviest do Pukanca, ale so scenarom, ze mi v lese skonci cesta, som neratal. Takze som vobec nevedel, ci mam ist dalej lesom na sever, alebo som tu odbocku uz prebehol alebo co. V lese samozrejme GPS ani omylom, plus som bol cely spoteny a mobil nechcel reagovat a ani 3G internet v slovenskych lesoch nie je. Navela sa mi podarilo aspon priblizne urcit moju polohu a zistil som, ze tu odbocku som asi uz prebehol. Vracat sa nemalo zmysel, ziadna odbocka po ceste nebola...zase zlyhali internetove mapy. Nezostavalo mi nic ine, iba si to svihnut krizom cez les, dufajuc, ze niekde narazim na tu cestu do Pukanca. Tak som si vytycil smer a isiel som - konare nekonare, kriky nekriky, kopec nekopec. Po par minutach som konecne nasiel ziadanu cestu a bolo to na knapp, lebo prave mi dosla voda.

 

Do Pukanca som dosiel na vypary a hned si to zamieril do miestneho supermarketu. Tam som exol jedneho tepleho radlera, doplnil vodu do camel bagu a vydal sa rychlo na cestu. V tom lese som totiz stratil more casu (ani neviem presne, ze kolko), ze moj plan stihnut vlak 9:46 zacal byt silne utopicky. A to ma este cakalo hlavne stupanie dna, vystupat na hreben dalsich asi 280m. Pomaly, z nohy na nohu som to nakoniec vystupal, ale tempo teda nic moc, okolo 7-8 min/km. Potom dole do Novej Bane to uz bola pohodicka, vyse 400m zbeh po horskych serpentinach (usek asi 6km), tempo som drzal pod 5. Vyzeralo to, ze vlak stihnem, ale bude to tesnotka. A tak aj bolo - na stanicu som dorazil 9:37, akurat som si stihol kupit listok. Ako bonus potom bolo, ze vlak meskal 10min, tak som este zasiel do stanicneho bufetu a dal si capovanu vineu.

 

Celkovo mi to vyslo na velmi peknych 39.3km, za zhruba 3:55h, vystupanych nejakych 600-700m. A este som doma stihol aj take neskorsie ranajky :)

 

 

Inak velmi uspesny mesiac toto - 364km, co som teda ani trocha necakal, ze v tychto teplach (aj v ESP, aj tuto na SK), budem schopny tolko behat.

 

nth

Km vs. Cas - Sofiina volba?

Minule som neuvazene napisal, ze ked bezim pomalsie ako 5:45min/km, tak to je uz zle. A hned som na to zozal pochvalne reakcie, ze aky som ja rychly bezec a podobne. Ale prd, ja vobec nie som rychly bezec, ja som naopak velmi pomaly bezec (maraton za 3:28h). Keby som bol rychly, tak nebeham maratony ani ultra, ale behaval by som 5ky a 10ky. Na dlhych tratiach je to jedno, tam sa rychlost (alebo skor pomalost) strati. 

Tak som nad tym zacal tak trochu uvazovat, ze preco v treningoch obcas behavam rychlo, resp. rychlejsie, nez by sa na trening a dlzku trate patrilo. Ak si vezmem, ze maratonsky osobak mam v tempe malicko lepsom nez 5:00min/km, tak behavat v treningu dlhsie behy v tempe okolo 5:30 je mozno naozaj prilis rychlo. Najma ked cielom dlhych behov nie je trening rychlosti, ale skor vydrze a prace s energiou. 

Prisiel som na to, ze ak si odmyslim obcasne svetle dni, ked mam jednoducho chut a slinu na rychly beh a zaroven mi to aj nohy dovolia, tak dovod pre rychlejsie tempo (rychlejsie je lepsi vyraz nez rychle, lebo miliony bezcov by ma za tempo 5-6 min/km urcite vysmialo, ze to je takmer chodza a nie beh) je velmi pravdepodobne nedostatok casu. Ja mam totiz vzdy taky naivny plan, ze rano skoro vstanem a pojdem behat. Ale realita je potom taka, ze vecer idem neskor spat, deti v noci buntosia, rano prespim budik (ok, mat ho na 4:30am je asi prilis velka trufalost) a ja sa zobudim v case, ked uz pomaly cela rodina vstava. A kedze sa uz aj tak citim dost previnilo, ze nesedim doma a nepomaham s detmi, tak mam potom na vyber iba dva mozne scenare - bud to skratim kilometraz alebo skusim povodny plan odbehnut rychlejsie. Asi nikoho neprekvapi, ze skratit km je menej popularna volba. Strach z toho, ze mi tie km budu neskor na nejakych pretekoch chybat, mi to proste nedovoli. A je vcelku jedno, ze ktora volba je rozumnejsia. Ja proste v tychto chvilach volim rychlejsi beh a km skracujem iba vtedy, ked uz je cas naozaj pokrocily.

Tento tyzden sa mi vsak beha skvele. Nemusim ani skracovat km, ani bezat prilis rychlo. Sme na Slovensku a s detmi pomaha babka. Ja si rano vybehnem, ako vstanem, a odbehnem, co mam na plane. A este v pohode stiham aj ranajky a doma ma vsetci vitaju s usmevom :)

Inak, vsetci sa stazuju, ze ako je tu teplo, ale mne sa to ani nezda. Andaluzia cloveka nauci. Jediny rozdiel je v tom, ze ked tu vybieham 7:30, tak slnko je uz vysoko a celkom slusne pecie. U nas dole ale vtedy este len svita. Ale aj tak mi pride, ze doobeda je vonku este velmi prijemne. Ak sa mi podari bezat este v nejakom tieni, tak to je uplna parada. Tu je totiz jediny zdroj tepla to slnko. Ale u nas, ak je teplo (a to teda je), tak je to kvoli tomu, ze od Sahary nam fuka teply vzduch a je takmer jedno, ci je clovek v tieni alebo na slnku, vsade je horuco. A hoci tu stupaju teploty ku 40kam, stale tu chyba ten efekt rozpalenej otvorej truby na pecenie (kto bol u nas dole v lete, urcite vie, o com pisem).

V tomto duchu ma vcera pobavil jeden senior, ktoreho som stretol okolo 9:00 rano. Vravi mi, ze v tychto teplach by som nemal sportovat, ze to je nebezpecne. Tak som mu podakoval za starostlivost, zazelal vela stastia k jeho jazde na bicykli (nech si dava pozor na teplo) a pomyslel si, ze keby ten vedel, na ake teploty som zvyknuty....vsetko je relativne, ze? :)

nth

Vysokohorska priprava

Vzhladom na to, ze sme boli vo Svajciarsku prakticky iba 2 cele dni, mali sme tam kopec spolocenskych povinnosti (svadba, hostina, zabava dlho do noci) a bolo sa treba venovat aj detom, hodnotim vysokopozitivne fakt, ze sa mi podarilo aspon raz si privstat a vybehnut sa prebehnut. Ale nebol to len tak hocijaky beh!

Byvali sme na nejakych lazoch vo vyske okolo 1000mnm, lisky tam davali dobru noc (doslova! a tymto zdravim dve konkretne) a za nasim penzionom uz nebolo nic ine, iba vysoke Alpske bralo. Hned od prichodu som na nic ine nemyslel, len ze aky moze byt odtial zhora vyhlad a ze to musi byt skvele, ist sa tam hore prebehnut. 

U nas dole v Seville je to len tak jemne zvlnene a teda nejaka poriadna horska priprava a behanie kopcov ostava iba v rovine snov. A preto, ked som dnes rano vstal a pred chatou cakal na garmina, kym najde satelity, ani trochu som nezvazoval nic ine, len ze idem priamo hore, uz ci po stvornozky alebo behom :) A nic na tom nezmenil ani kamos, ktory doverne pozna lokalne prostredie a popri jeho rannej cigarete mi zacal vykladat, ze kade sa mozem vybrat, ze kde to nie je velmi strme a ze kde je malo aut....vsetko smerom dole do doliny....ale kdeze, ja som vedel, ze pobezim smerom hore :)

No, ale nie vzdy sa to dalo nazvat behom...miestami som musel prejst do chodze, miestami preskakovat po kamenoch potok, miestami som sa radsej venoval foteniu...ale cely cas som myslel na tych borcov, ktory bezia 100+ km ultra po takomto terene, hore dole a ked vyslapu jeden kopcek, este stale ich caka aspon dalsich 10. Tak ja som sa snazil vybehnut aspon tento jeden...a ze teda pobezim, kym sa da a potom znova hned, ako sa bude dat. 

Celkovo mi to nakoniec vydalo iba nieco malo nez 9km, ale to vlastne vobec nie je podstatne. Ani vysledny cas okolo 1:13h. Co je vsak pre mna podstatne, ze som na 4.5km vyslapal takmer 800 vyskovych metrov. No krasa, to by som chcel kazdy tyzden, dat si takyto trening. Najma mat taketo kopce za barakom. A najtazsie na tom celom nebolo ani tak to stveranie sa hore, ako skor rozhodnutie sa, ze v istom bode sa musim otocit a vratit sa naspat. Hoci predomnou toho bolo este urcite kopec zaujimaveho, aj sily som mal, ale cas nepustil...lietadlo zo Genevy by ma nepockalo. 

Ale nevadi, trening to bol skvely, nohy si to urcite budu pamatat, raz sa mi to snad zide. Najblizsie dva tyzdne beham na Slovensku, podaria sa zrejme aj nejake Tatry, tak snad bude takychto behov viac :)

Mozu nezamestnani behavat pracovne dvojsmerky?

Tak presne tato otazka ma napadla, ked mi koncom juna koncil pracovny kontrakt. Pracovne dvojsmerky boli posledne mesiace pre mna akysi pevny bod v bezeckom zivote, taka istota, ze cez tyzden zabehnem aspon tych 25km. Lebo s dvoma malymi deckami clovek nikdy - noc moze byt zla, nemusim sa vyspat, deti sa mozu skoro zobudit, mozno nebudem moct rano nikam vybehnut, cez den v praci mozno nebudem mat cas cez obed, vecer je zase kopec inych povinnosti....ale ta pracovna dvojsmerka, to je istota. Raz za tyzden (ine dni som rano vozil starsieho do jasiel) som mal dohodnute, ze mozem do/z prace bezat. Hm, ale ako to spravit, ked uz clovek nema pracu?

Ha, ale da sa to! S kolegom piseme nejaky clanok a kedze zakladny stavebny prvok akejkolvek jeho cinnosti su pravidelne meetingy, aj pri tomto clanku trva na tom, ze raz za tyzden sa musime stretnut a prediskutovat dalsi postup. Akoze, keby som povedal, ze sa mi kvoli tomu nechce chodit do Sevilly, tak to urcite zvladneme aj po telefone, ale mne to vlastne absolutne vyhovuje :) Zabehnem si do prace, dam kavu a ranajky s byvalou kolegynou, potom pracovny meeting a zase beh naspat. Na obed som doma. 

Navyse to ma oproti klasickym pracovnym dvojsmerkam dve vyhody. 

Za prve, keby som teraz travil cely den v praci, asi by som uz poobede naspat domov nebezal. V teplotach 40+ by to bolo o hubu. Ale kedze bezim naspat okolo 11:30, vonku je este len nejakych 30'C a tak tak sa to da. Hoci, camel bag (1.5 litra) vyslopem takmer cely. Standardne mi totiz hodinky pipnu kazdych 15 minut, ze sa mam napit, ale cez obed mi ani to nestaci a pijem aj medzi tym, cize zhruba kazdych 7-8 minut.

A za druhe, zistil som, ze sa mi bezi naspat lepsie, ked mam medzi behmi kratsiu prestavku. Po celom dni som byval stvrdnuty a chvilu mi trvalo, kym som sa rozhybal. Celkovo som bezal pomalsie. Ale takto mam pauzu medzi behmi iba nejake 2.5h a asi este nestihnem stvrdnut. Bezi sa mi lepsie a keby nebolo take teplo, tak aj casy by boli vyrazne lepsie (hoci ani teraz nie su uplne zle).

Hehe, ale je to celkom sranda, pribehnut do prace, na vratnici si vyziadat preukaz pre navstevy, potom zajst do sprchy....dnes som pri nej stretol byvaleho kolegu z ineho oddelenia, ktory si pamatal, ze teraz niekedy mam koncit. Tak sa ma pytal, ze kedy teda presne a ten jeho pohlad, ked som mu povedal, ze ja tu uz nepracujem, ze sa tu iba sprchujem, ten stal za to :)

A minuly tyzden som zase stretol rano cestou do prace cyklistu, tak sme sa pozdravili. Potom cez obed bezim naspat a pozeram, ze vidim, toho isteho cyklistu. Tak sme sa nejak dali do reci (interagujem s lokalnymi!) a hned sa ma borec uznanlivo pytal, ze kolko dnes bezim. Stretol ma totiz okolo 8:30 rano a potom naspat okolo 13:00, takze cakal, ze nanho vyblafnem aspon 60km. Vyzeral potom troska sklamany, ked som mu povedal, ze iba 25km. A ked som mu vysvetlil, ze to som iba bezal do mesta, stretnut nejakych kamosov, dat kavu ranajky a teraz bezim naspat, tak to mu to hlava nebrala. Ale inak fajn chlapik, trenuje na half-ironmana, niekedy v septembri vraj pojde. Isli sme spolu asi kilometer, tak sme si navzajom vymenili nejake informacie o bliziacich sa behoch na jesen, ze co je kde dobre a tak...

No proste, tie dvojsmerky maju nieco do seba. Akurat skoda, ze clanok je uz takmer dopisany, my cestujeme teraz na par tyzdnov na Slovensko, potom ma kolega dovolenku a dalsi meeting mame naplanovany az na zaciatok septembra....budem si musiet najst nejaky iny dovod, preco bezat do byvalej prace :)

nth