Tatranska priprava

Kamosi ma zavolali na 3 dni do Nizkych Tatier, byvanie v malej horarni na konci doliny, najblizsia dedina 12km, totalna samota a divocina. Chodieval som tam s rodicmi kazdy rok este ako maly chlapec, takze takato ponuka sa nedala odmietnut. Samozrejme som si popri turistickej vybave zabalil aj bezecke...

Hned cestou tam som sa dal vysadit v tej poslednej dedine a vybehol si to na chatu po svojich - 12km po asfaltke, celkovo vystupanych asi 850m. No, nie je to sranda, bezat takyto stupak.

Druhy den rano som si privstal, lebo nas cakala celodenna tura na Chopok. Ale este predtym som chcel stihnut vybehnut na blizky vodopad. Teda, vybehnut asi nie je ten spravny vyraz, lebo cestou som musel preskakovat niekolkokrat potok, preliezat zvalene stromy, brodit sa lopuchovou a zihlavovou hustinou a zdolat aj nejake to prevysenie. Obcasna chodza bola proste nevyhnutna. Za vsetko hovori aj to, ze tych necelych 5km (hore dole) mi trvalo vyse 40 minut.

Nasledovala ta spominana turistika s partiou, ale k veceru som zacal mat taky divny pocit, ze este by som sa trochu prebehol. No, velmi som s tym pocitom nebojoval a kym chalani davali prve pivka, ja som sa vybral po asfaltke dole smerom do dediny - teda, iba nejakych 5km, potom som to otocil. Ta jedinecna prilezitost, ze som na dovolenke bez rodiny a ze mam cas behat, kolko len chcem a nemusim o tom s nikym vyjednavat, to som proste nemohol vynechat :) A hned sa mi aj lepsie zaspavalo.

Ale hlavny bezecky vrchol nasledoval az dalsie (a bohuzial posledne) rano, ked som sa vybral znova na Chopok, ale tentoraz uz sam (chalani este hlboko spali). Naplanoval som si, ze zabehnem na Stefanicku a odtial po hrebeni cez Chopok az na Krizske sedlo a odtial naspat na chatu. Ist to s batohom, tak by to bola velmi slusna celodenna tura. Hned za chatou ma cakalo asi 500 vyskovych metrov na mozno 2-3km, zdolaval som to takmer 30min. Z toho je jasne, ze akekolvek snahy a plany o plynuly beh sa rozplynuli hned na uvod. Mohol som robit, co som chcel, ale na usekoch, ktore som den predtym ledva liezol chodzou, som proste nevladal bezat. Beh som teda striedal s indianskym krokom a obcas bez hanby prechadzal do chodze. Hanba nehanba, uz na prvom kilometri.

Za tym nasledovala asi hodinka traverz Chopku, kde som vystupal dalsich 250m, takmer az ku Stefanicke. To bol usek, kde sa dalo v podstate plynule bezat - chodnik bol dostatocne siroky, skoro rano este bez turistov. Az ku koncu sa to zacalo dvihat hore a ked prisli polmetrove "schody" poskladane zo skal, tak sa to zase zlomilo. Proste niekedy sa behat neda...aspon, ze ta turistika je taka pekna :)

Vo vyske 1780mnm som sa teda dostal na hlavnu hrebenovu stezku, ktorej som sa mal drzat cez Chopok az na to Krizske sedlo. Turisticka znacka vravela, ze na Chopku budem za vyse 2h, ale na moje velke prekvapenie som to dal za nejakych 45min. A hoci je to oficialne hrebenovka, bezi sa hore dole a prevysenia 100-200-300m su tam celkom bezne. Do kopcov to samozrejme zase bol skor taky indiansky beh. Cely cas som dumal, ako to ti borci robia, ked taketo trate zvladnu bezat vkuse. Ale tak, ja chlapec z niziny asi nemozem mat velke oci a jednoducho musim byt rad, za kazdu takuto prilezitost. A ked pride na nejake ozajstne horska ultra, tak sklopit usi, smele plany nechat doma a za jediny ciel si dat dokoncenie pretekov :)

Na Chopku som teda bol za 2:20 (zacal som na 1070mnm dole v doline, na Chopku to bolo 2000mnm), hodil do seba jeden caj, doplnil pitie do camel bagu a po kratkej pauze pokracoval dalej smer Derese. To sa uz zase dalo nazvat behom, od Chopku som uz isiel povacsinou iba dole. Cestou som este stretol asi 30 kamzikov a na sedle bol presne v case 3h. 

Odtial ma cakal uz len zbeh dole do doliny, o ktorom si myslel, ze to je uz len taka brnkacka. Ale prd, toto bol najtechnickejsi usek, kazdy krok isiel do inej strany, vsade kamene a konare, vacsinou zakryte travou. Cesticka nebola ani klasicka jednokolajka pre jedneho bezca - to bola jednokolajka pre jednu nohu a este k tomu zasadena asi 30cm hlboko. Akoze striedat tam nohy bolo niekedy fakt umenie.

Celkovo to vydalo na 25.3km za 3:50h, ale tie km su pri tychto prevyseniach asi skor len orientacne. Podla Garminu som vystupal okolo 1600m.

Bola to makacka, ale stala za to. Cele tie 4h som si skvele uzil a normalne mi bolo luto, ked som zo sedla zacal zbiehat dole do doliny. Navyse, ten beh a v podstate cely vikend bol pre mna ako bezca velmi poucny. Zistil som, ze:

1. v horach sa beha este pomalsie, nez som si myslel a ze podla toho si treba primerane prisposobit plan na pripadny horsky pretek.
2. oproti cestnym behom si beh v horach vyzaduje neustale sustredenie sa. Za kazdym krokom moze nasledovat iny teren, skala, koren, skok, had, cokolvek....Nie raz sa mi stalo, ze som sa niekde pozrel (ci uz na hodinky alebo okolie) a skoncilo to zakopnutim, ktore som nastastie takmer vzdy ustal. Az na jeden pripad, ked som si v trave nevsimol koren a uz som letel. Odnieslo si to iba koleno a vtedy som si spomenul na Stinove slova, ze kto sa z trailu nevrati krvavy, bezal pod svoje moznosti :)
   
3. beh v horach je krasny!

Takze aby som to zhrnul - v Tatrach som stihol odbehnut asi 52km, za zhruba 7h a vystupal vyse 3000 vyskovych metrov. Proste parada!!!

nth