Moje prve ultra…

Na Honzove odporucanie som napisal dedovi mrazovi, uspesne, a v pondelok som si nasiel pod stromcekom MOJE PRVE ULTRA DVD „Unbreakable: The Western States 100“. Nebudem sa tu teraz v detailoch rozpisovat, ze o com ten film je (vlastne som ho este ani nevidel), ale v kratkosti – je to film o legendarnom 100 milovom ultra maratone. Koho to zaujima, tu je link http://www.ws100film.com/. Manzelka to okomentovala, ze „ocinko dostava dvd o behu, ktory dufam nikdy nepobezi...“...no, ako by som jej to? Zivot je plny prekvapeni a na nejake vyjednavanie je este dostatok casu J Ale potesil ma moj takmer 3-rocny syn, v ktorom sa zjavne prebudil bezecky duch, ked mi toto DVD hned uchmatol a zaradil si ho do svojej zbierky. Bude z neho nieco... J

V sobotu som v ramci treningu absolvoval MOJE PRVE ULTRA – 44km. Technicky to urcite bol ultra maraton, lebo „ultra“ je vsetko dlhsie nez maraton. Isiel som po minulotyzdnovej trati, s mensou zachadzkou a dost neprijemnym stupakom na 35.km, poslednych 100m som tam vykracal, lebo moj beh vtedy dosahol zavratnu rychlost asi 9min/km, to fakt nema zmysel uz bezat...Celkovo je to sice krasna a velmi prijemna trat, ale je to samy kopcek a kopec a bezi sa hore/dole. Celkovo som nastupal nejakych slabych 600m...ja viem, nic moc, ale nic vyssie tu v okoli nemame. Cele som to dal za nieco malo vyse 4h. V zavere sa uz dost tazko drzal rytmus, lebo kazdu chvilu musim na chvilku zastat a kuknut do mobilu, ze kade mam ist – poslednych 10km sa ide cez mne nezname dedinky a prilahle polia (v zivote som tam nebol) a je to tam dost popretkavane cestickami, casto aj slepymi a nechce sa mi len tak niekde uviaznut a vracat sa. Teraz ale neviem, ci mi tie zastavky (hoc kratucke) skor pomahaju alebo skodia. Inak, islo sa v pohode, prvu polku som to asi neuvazene pustil trocha rychlejsie a v druhej som na to doplatil, ale nic vazne, ziadna kriza sa nekonala, veselo som si cupital. Aj po dobehnuti uplna pohoda.

Este jedna technicka – v sobotu som vlastne odbehol svoj siedmy maraton, v case 3:59h – co je tak zhruba moj priemerny cas z tych zvysnych siestich, rozptyl mam od 3:37h do 4:23h. Ale neviem, ci si aj takyto trening mam medzi tie maratony ratat – vie niekto aka je zauzivana prax?

A na zaver sa este ziada kratka bilancia, ked uz je ten koniec roka. Moj bezecky rok hodnotim vysoko pozitivne – prve mesiace som behaval iba tak pre radost bez akehokolvek ciela a celkom uspesne som logoval okolo 150-200km mesacne. Samozrejme, v lete sa to u nas velmi nedalo, tie horucavy su tu dost drsne. Od septembra som potom uz zacal behavat podla planu, s vidinou mozneho buduceho ultra a podarilo sa mi aj pokorit niekolko osobakov. A paradoxne mal z toho behu este vacsiu radost, nez ked som behaval iba pre radost. Este teda doplnim nove maxima: treningove 44km, tyzdenne 109, mesacne 439, rocne 2646. To su cisla, o ktorych sa mi pred par mesiacmi ani nesnivalo. Diky Honzo, diky Running Shadow! Velka vdaka ide aj ku nam domov, za toleranciu a respekt. Aby som to zhrnul, rok 2012 si budem vzdy pamatat ako rok, kedy som sa dal na MOJE PRVE ULTRA trenovanie.

So, my friends, let’s ultra next year!!!

Stastny Novy rok J

New York City Marathon (2008)

New York maraton je uuuuuzanyyyyy!!! Zatial som bezal styri, ale NY je jednoznacne #1 (atmosfera, trat, divaci, prostredie, organizacia), daleko za nim Kosice, Praha a potom LUX. Organizacia bola super, zvladnut 40.000 ludi nie je hracka. Preto sa na start dalo dostat iba oficialnym shuttlom, sukromne auta neboli povolene, nech sa netvoria zapchy. Bezci boli rozdeleni do 3x3 kategorii. Startovalo sa 9:40am, 10:00 a 10:20, najpomalsi najneskor. Ale ratal sa samozrejme cisty cas, takze pohoda. Toto bol tzv. Wave Start. A v kazdej vlne boli este 3 farby. V ramci vlny sa startovalo naraz, ale drahy sa spojili az na 13.km, inak by sa to mnozstvo bezcov poslapalo navzajom. Start bol na Verazzano bridge - obrovsky dvojposchodovy 8 prudovy most, kazda vlna mala 4 pruhy, posledna 4ka bol servisny. Navyse, kazda vlna&farba mala este 6 pismen, A najrychlejsi, F najpomalsi v ramci grupy. Rychlost bola urcovana asi podla predpokladaneho vysledneho casu, co musel kazdy nahlasit vopred. A aby nas nebolo pred startom vela pokope, boli sme rozdeleni na 3 grupy prave podla tych farieb. Cely system asi znie zlozito, ale fungovalo to skvele :-)

Atmosfera na trati bola tiez skvela, az na uvodne 2-3km (na dialnicnom moste) bolo vsade more ludi, kazdych par 100m zive kapely, ludia povzbudzovali s typicky americkym nadsenim. Nezobral som si ani hudbu na trat, chcel som si to uzit, co sa aj podarilo.

Ale po poriadku...Rano bolo drsne, budicek 4:30am. Sice som mal povodne nahlaseny shuttle na start z Manhattanu, ale kedze nakoniec byvame v NJ, tak som radsej isiel taxikom k sportovemu komplexu v NJ, odkial chodili busy na Staten Island (start) aj bez predchadzajuceho nahlasenia. To mi poradili dvaja Guatemalcania z nasho hotela, tiez isli behat a tak sme sa zviezli spolu. A velmi ma to potesilo, lebo ma to vyslo asi 10x menej :-) Chceli sme byt na starte uz dost skoro, nech sa mame cas naranajkovat pred startom, este kym tam nie je plno. To sa aj podarilo, boli sme tam uz pred 6am. Super bolo, ze ranajky boli free - kava, caj, energeticke tycinky, bagels. Akurat bolo rano blbe, ze vonku bolo asi 5C a my sme tam museli cakat na zime az do startu 9:40am. Takze jeden maraton som si odsedel a druhy potom odbehol. Do poslednej chvile som mal dilemu, ze ako sa obliect, cez den hlasili teploty do 10C a slniecko. Nakoniec som zvolil letnu variantu. Skvela volba, zima mi bola iba prve 2km, potom som sa zohrial a dalsie vrstvy oblecenia navyse by mi uz vadili. Tesne pred startom som este zhodil posledne zvysky stareho oblecenia pre bezdomovcov (aby som nepremrzol pri cakani na start) a mohlo sa zacat. Bezalo sa mi velmi dobre, aj napriek 5 mostom (a teda 5 stupaniam do ich stredov). Do asi 20km absolutna pohoda, isiel som si svoje tempo, potom dalsich 10-15km som sa uz musel nutit a silit, aby som tempo drzal. Povodny ciel bolo 3:30h, ale po stupnujucich sa problemov s klbmi a svalmi, som to nepokladal za realne. Navyse, 4 dni celodenneho chodenia po NY mi tiez nepridali, zacalo ma okrem paty boliet aj koleno, cool. Uz som asi na odpis. Nastastie, pocas behu nic, ziadna bolest. Mozno pomohly nejake "liecive" nalepky, ktore rozdavali pri registracii. Oblepil som si nimi pravu nohu na kritickych miestach. Cize prvych 37km som isiel na cas 3:30-3:35, podla planu. Ale potom som sa uz zacal trapit, prisla unava a uz som musel do behu vyslovene nutit. Tie tisice ludi popri trati som prestal vnimat jednotlivo, vsetko sa mi to zlialo do jednej hlucnej masy a asi to ma dotlacilo do ciela. Zastat a kracat v takej atmosfere sa jednoducho nedalo. Prvych 37km som isiel tempom 5:02min/km, dalsich 5km do ciela 5:42min/km. Ale vyznamny podiel na tom spomaleni malo aj stupanie do Central Parku, to som uz po tych 5 mostoch nezvladal...Uplny zaver maratonu je tiez do kopca, ale po tomto predoslom stupani mi to ani neprislo ako kopec, uz ma hnala dopredu vidina ciela. Akurat bolo na tomto stupani blbe, ze som sa uz nevladal donutit nazbierat zaverecnych par sekund, zrychlit som uz nedokazal. Nakoniec to vydalo na 3:37:17, moj osobak, takze spokojnost :-) Stacilo to iba na 6141. miesto. Sice som sa takto zle este nikdy neumiestnil, ale vzhladom na celkovy pocet 37007 finisujucich ludi to nie je az take zle.

Po dobehnuti som si myslel, ze najhorsie mam za sebou, ale to som este nevedel, ake utrpenie bude potom este kracat asi 1km k mojim veciam na prezlecenie. Ten pohlad na nas musel byt uzasny, grupa ludi pomaly kraca/kriva parkom, tempo ako na pohreb. Kto si sadol, hned boli pri nom usporiadatelia, ci je OK, ci nepotrebuje lekara. A potom nas hned dvihali, ze nie je dobre sediet, treba kracat. No cool, to sme si asi vsetci aj uvedomovali, ale po tych 42km clovek tuzi len po jednom - eliminovat akykolvek pohyb :-) A ako som vravel, ze pocas behu ziadne problemy s klbami, tak vsetko sa ozvalo hned po dobehnuti, teraz chodim ako chromy :-)

Ale aby sme to skoncili optimisticky - viem, ze vacsina z vas sa v blizkej buducnosti chysta vyskusat si nejaky maraton. Urcite sa teda skuste prihlasit na NY, to vas to potom chyti a uz nepusti :-)

Fotky z maratonu: 

http://picasaweb.google.com/juraj.stancik/NewYorkCityMarathon#

Nejake highlighty z NY: 

http://picasaweb.google.com/juraj.stancik/NewYorkCity02#

Inac, poznate od Elanu pesnicku "Zvlastny smutok vitazov"? Hm, tak aj to je jeden z pocitov, ktore teraz mam. Asi som divny :-(

******************

Ten uvod o maratone bol nejak extra dlhy a to som tam chcel este vela pridat, ale nechcel som vsetkych nudit. Kto ma zaujem, extra pripajam nejake dojmy z trate.

Pred behom:

Ako som uz pisal, start bol v 3 vlnach a kazda mala este 3 podskupiny a navyse kazda poskupina mala este 6 skupin. Vsetky boli rozdelene podla casov, aky ludia planovali. Cize treba dobre zvazit, na aky cas chce clovek bezat, aby sa zbytocne nemiesal s rychlejsimi or pomalsimi. Cize ja som mal prvy start 9:40am, bol som zelena skupina a v nej skupina E. Acka boli najrychlejsi, Fka boli najpomalsi v tejto skupine. Tipujem to na bezcov na 3:45h, moje Ecko bolo na 3:30h. Pred startom je blbe, ze nemas velmi moznost sa rozbehat. Vsade je kopec ludi a 45min pred startom nas uz volali, nech sa nastupime. A to si potom iba v uzavretom malom priestore. Akurat som si mohol spravit strecing, ale rozbehanie ziadne. Par metrov poklusu, ked som isiel na start. A potom uz 15-20min pred startom nic, iba stojis a cakas a tlacis sa s ostatnymi. Dobre je, ze tam aspon dali zachody. Tie boli vsade. Mal som aj nejake vrstvy oblecenia na sebe, tie isli dole tesne pred startom. Pocasie bolo idealne, slniecko, trocha vieto, rano okolo 7-8C, cez den bol plan na 10-11. Nastastie, lebo tento vikend je sice teplejsie, ale prsi.

Start:

Niekde v dialke sme zaculi vystrel z dela a dav sa pomaly pohol. Trvalo mi asi 3:10, kym som prekrocil start. Ale ziadna tlacenica, hned som mohol ist svoje tempo. Na Verazzano moste isla moja skupina v spodnom poschodi, takze prve 2km bola kosa, lebo tam nesvietilo slnko. Som aj uvazoval, ze ak to takto bude pokracovat, tak si mozno vezmem nejaku budnu, co najdem pri trati. A nadherny vyhlad na cely NY bol z toho mostu, manhattan, brooklyn, zaliv, obrovske lode, na druhej strane ocean. Vela ludi zastalo a robilo fotky. Az po case mi doslo, co mi bolo na tom starte divne. Nikde ziadni ludia popri trati, samozrejm, ved to bol most. Takze to bolo trocha cudne, clovek je zvyknuty, ze na zaciatku ide medzi ludi a ti mu fandia. Ale asi to bolo takto dobre, ze clovek si aspon mohol ist svoje tempo a dav ho zbytocne netlacil do prepaleneho startu. Hlavne, ked nikto nebol zohriaty.

2-5km:

Zbehli sme z mostu, chvilu dialnica a potom nejake ulice v Brooklyne. Konecne prvi fanusikovia, zacinala to byt zabava.

6-13km:

Jeden z najkrajsich usekov. Dlha 5-6km ulica v Brooklyne, tisice ludi popri trati, fandili vsetkym, podavali ruky na tapnutie, kazdy par 100m ziva hudba. Inac, ta hudba bola popri celej trati, takze ziadny ipod clovek nepotrebuje. Obcerstvenie bolo kazdu milu, gatorade, voda, potom zachody. Ludia popri trati rozdavali ovocie, servitky, niekde bola sol, cukor, vazelina. Mal som so sebou 2 gely, ale asi som ani nepotreboval. Bolo super, ze pred startom rozdavali nejake powerbars, step 1 (energia pred vykonom). Potom na 30.km sme dostali step 2 z tej istej serie a potom v cieli step 3 na regeneraciu. No, ale spat na trat. Bezalo sa tade fakt vyrobne, ludia sa zabavali a bezci asi tiez. Na 10. a 11. km boli nejake stupania, ale ani som to necitil. Trat tu bola uzsia a tak sme boli blizko ludi, super atmosfera. Ja som vzdy bezal co najviac na kraji, deckam sa paci, ked si s nimi tapnes. Mozno z nich vdaka tomu vyrastu sportovci.

14-25km:

Tu sme uz boli vsetci bezci spojeni na 1 trati. Ludi stale milion, trat sa uz menila, obcas nejake mierne stupania, nejake odbocky. Krasne bolo vidno, ze cez aku stvrt ideme, ci cinska, totalne drsne cernosska, zidovska. Polmaraton koncil akurat na moste a to sme akurat prvykrat po verazzano moste videli zase manhattan. Stredny manhattan ako na dlani, zase ludia vyberali fotaky. To uz bolo super, blizil sa queensboro most a potom sme uz mali byt v centre az do konca, na to som sa tesil. Este som vedel, ze na 25.km bude stupanie na ten most, tak som sa na to nejak pripravoval psychicky. Ale stupanie bolo v pohode, clovek ma vtedy este dost energie. Skoda, ze sme zase isli spodkom mostu, takze vyhlad nebol az taky uzasny. Preslo to rychlo a uz sme boli na manhattane.

26-33km:

To ako som si myslel, ze v Brooklyne bolo kopec ludi, tak prave fanusikovske salenie este len zacalo tu. Skupinky z FRA, ESP or NET fandili ako na futbale, vsetkych bezcov zo svojich krajin oslavovalo. Islo sa 1st avenue, siroka jak svina, kazdy mal dost miesta pre seba. Trat tu bola zvlnena, co mi az tak nevyhovovalo, pri stupaniach to uz uberalo dost energie. Mali sme ist az po 138th street, z 59. Som sa toho trochu bal, ci to nebude depresivne, ale nie. Pohoda, 10 ulic prejde ako nic, clovek sa iba na chvilu zamyslel. Ani neviem ako a boli sme v Bronxe. To uz som zacal citit prvu unavu, ale na case sa to neprejavovalo. Akurat sa mi uz neslo tak v pohode. Tam boli 2 mosty, nastastie nie strme. Uz som zacal kalkulovat aj vysledny cas, ze na co dnes mam or nie.

34-37km:

Uz sme sa otocili a cakala nas iba 5th avenue, az dole k 59th, cely cas krasny pohlad na empire state building. Tu som uz musel zaberat, aby som dokazal drzat tempo, ale dalo sa. Zvazoval som, ci vydrzim tempo or nie. Tuto dilemu za mna vyriesilo posledne stupanie do Central Parku. To ma uz zlomilo. Keby to nebol NY a nechybalo by iba par km do ciela, bolo by to este drsnejsie. Pomohol zase dav. Zacal som ho vnimat iba ako jednu velku huciacu masu, bolo mi uplne jedno co kricia. Zastat v takejto atmosfere sa nastastie neda :-) Vedel som, ze ak vydrzim v tempe, tak to bude tesne okolo 3:30 a urcite mam sancu na osobak pod 3:40h.

38-41km:

Uz sme boli v Central Parku, stupanie vrcholilo a uz som neudrzal tempo a mimovolne spomalil, asi o 35s na km. Pocas treningu v tychto fazach este dokazem najst niekde energiu a udrzat tempo, ale po takmer 40km je to narocnejsie. Stale som si hovoril, ze uz iba 6km do konca, 5, 4, predstavoval som si, kolko to je v treningu, ze kde som byval, ked mi chybalo 3-4km do domu a vedel som, ze je to uz len kusok. Na obcerstvovacke na 41.km som asi 5m kracal, chcel som sa v klude napit a na zaver este zabrat.

42km:

Ked som zbadal sign, ze do konca chyba posledna mila, to bolo super. Clovek ma na zaver pocit ako vitaz, bezohladu na cas. Ludia ta tlacia dopredu, uz som vedel, ze to dam. Krasne sa islo. To bol uz len prebeh z 5h na 8th na hranici Central Parku. Ale uz som nemal energiu na nejake zrychlovanie, iba som drzal tempo. Posledna zakruta, tesne po znacke, ze do ciela zostava 1/2 mile. Tazka pohoda :-) Na zaver je este stupanie, ale to uz vobec nevadi. 300y, 200y, 100y, tribuny hucia, no nadhera. Do ciela som vchadzal s krasnym pocitom vitazstva. Nasledovala medaila na krk, pozovanie pre oficialnu fotografku a potom uz iba pomale kracanie a umieranie smerom ku kamionom s vecami.

V cieli:

Isli sme ako dav odsudencov na smrt. Z nohy na nohu, zrali sme powerbar, pili gatorade a vyhutnavali si vitazstvo. Organizatori popri nas nam gratulovali megafonmi, tlieskali. Ale ako telo chladlo, zacala sa ozyvat pata, koleno, svaly uz boli na konci s energiou. 2x som si sadol na kraj, ale hned ma dvihali, ci mi nic nie je a ze nech nesedim. Maju pravdu, ale to kracanie bolo fakt narocne.

Co dodat? Asi nic. Bola to nadhera. Urcite to chcem este niekedy skusit, buduci rok mozno este nie, uvidim podla prace a casu a rodiny. Ale aj keby som to mal dat za 5h so slabym treningom, stoji to za to. A ty ak mas este niekedy nejaky maraton bezat, tak urcite to musi byt aj NY. Skusaj lottery a ked vyhras, tak potom pomaly natrenujes, aby si neumrel. Teraz umrel len jeden chlapik, skolaboval v cieli a v nemocnici umrel. A dalsi dvaja dostali pocas behu infarkt, ale rozchodili to. Z 38000 bezcov su to celkom prijatelne straty. Ale nie, je to krute :-( Atmosfera v NY stoji za to a ked to zazijes, tak zistis, ze LUX sa k tomu priblizuje iba velmi z dialky a iba na par usekoch. To je aj problem LUXu, ze mas niekde useky, kde ludia fandia, ale casto nikde ani nohu or ludia iba sedia pri trati a robia si BBQ a piju sampus. To bezcom energiu nedoda, ked vidia ludi akoby vo VIP boxoch, ktori su radi, ze sa v tom LUXe vobec nieco deje. Alebo zopar ludi rovno aj s pivom v ruke vedla krciem. To nie je celkom ono. A potom poslednych 5km mas fanusikov iba okolo Coque a inak nic. Trapis sa tam do kopca, chces na koniec povzbudit, ale nema ta kto. Vsetci su prilis pohodlni, aby odisli od svojich domov a cakali bezcov tam, kde to treba. Clovek dobieha posledne 2km do ciela uplne sam, iba poslednych 50m v hale su ludia, inak nic. A po dobehnuti ta tiez v podstate nikto neoslavuje, dostanes medailu a hned ides von z haly, kde zase nik nie je. V PH a KE mas na poslednych km davy ludi, ktori ta tlacia na poslednych metroch.

PS - ups, nejake je to zase dlhe. Sorry :-)

Den po: 

Teraz chodim ako chromy, ma posledne 2 mesiace bolela pata a postupne od nej aj cely clenok. Vcera pocas behu nastastie drzal, ani neviem akym zazrakom, ale hned po dobehnuti ma zacal boliet a uz neprestal. Postupne, ako sa telo ochladzovalo po behu, bolel viac a viac. Povodne som zvazoval, ze si dam pauzu s behanim do februara. Ale zaroven nechcem prist o kondicku a zase potom naberat vsetko odznova. Skusim asi vymenit tenisky, pata ma zacala boliet, ako som kupil tieto posledne.

Este sa ti musim pochvalit. Dnes som cely den chodil po meste s medailou na krku a bolo uplne cool, ako som stretaval inych bezcov, tiez s medailov. Dokonca v jednom obchode bola predavacka tiez s medailov, tak sme pokecali. A vzdy pri stretnuti hocikde na ulici or v metre sme sa pozdravili s inymi bezcami. Alebo len tak ludia mi gratulovali na ulici alebo aspon zdravili. Pri kazdom nakupe sa predavac vypytoval – dobry konverzacny topic. Take to bolo cele prijemne a aj zabavne, ze mozno 30.000 ludi prave brazdi Manhattan a nikdy nevies, koho kde stretnes :)

40ka ziadny problem :)

Na vianoce mame na navsteve obe babicky aj deduska, a tak mi dnes bez velkeho presviedcania bolo umoznene vypadnut na 4h von. Sice som nevstal tak skoro, ako som planoval (predsa len, vianoce, cas pokoja, oddychu a dovoleniek), ale okolo 8:30 som uz veselo klusal. Pre neznalych, to je u nas presne cas vychodu slnka, takze az tak neskoro to zase nebolo a aspon som nemusel brat celovku. Od nas z dediny som vybehol po znamej trati, smer sever na Valencinu, tam som si vybehol stupak do dediny a potom zase zbehol druhou stranou dole. To uz som mal v nohach nejakych 13km a vybral som sa na zapad, cez uzemie nikoho. Teda, skor to vyzeralo, ze to uzemie patri cyklistom, ale aj zopar bezcom a najma polovnikom. Ako sa tak okolo mna strielalo, tak som si casto spomenul na Honzove varovne vykriky "civiiiiiil" :) Este som rozmyslal, ze na polovnikov vyskusam stary trik a spytam sa ich na cestu do 60km vzdialenej Huelvy, ale radsej som to nechal tak...mali pusky a psov :)

Uz asi 2 tyzdne u nas neprsalo, vonku teplucko okolo 20'C a uz sa da pekne behat prakticky po akejkolvek polnej cesticke, blato len kde tu. A tak som teda pokracoval na zapad, po nebrebadanych cestickach a matne som sa snazil si spomenut na google maps, ze kade teda mam ist. Hehe, ale nebol som sam, kto bludil - dvaja mladi cyklisti sa ma pytali na cestu do asi 20km vzdialenej dedinky a ja som ich tam skusene bez problemov poslal....teda, aspon takych prvych 10km to urcite dali spravne, potom uz netusim a nerucim...Na 30.km som to uz ale vzdal aj ja a radsej som vybral z vaku mobil, ze kde teda som.  Prekvapene som zistil, ze do tohto bodu som mal podla planu mat o par km menej a ze teda nedojdem az tam, kde som planoval - nevadi, aj o tyzden je den. Tak som si to strihol do kopca uz smerom ku nam do dediny a s mensou zachadzkou to vyslo akurat na 41km, presne podla planu.

Nikam som sa nenahlil, isiel som si pohodove tempo a tak to vydalo na nejake 3:53h, cize maraton pod 4h - super! A to som isiel po dost kopcovitej trati. Cely cas som sa citil vyborne, akurat ku koncu som uz po kazdej kratkej zastavke (pitie alebo pohlad do mapy) citil, ze mi tvrdnu nohy. Ale inak pohoda a po dobehnuti som sa citil uplne skvele. To ma prekvapilo asi uplne najviac - pred touto 40kou (mojou prvou treningovou) som mal fakt respekt. A skusenost z predoslych 30tok vravela, ze prve 2-3h po dobehnuti budem zase na sracky. Ale dnes naozaj pohoda, hned po dobehu som stretol pred domom Simona, trocha sme sa pohrali, pomotal som sa po dome, dal sprchu a hned sa serviroval obed. Dalsie prekvapenie, asi 30min po dobehnuti som zjedol plnu porciu, zase ziadny problem. Tak super, uz sa tesim o tyzden na 44km! A este ma potesilo, ze ako som tak bezal cez 32. alebo 35.km, spominal som si na pocity, ked som tie vzdialenosti s velkymi problemami absolvovaval pred par tyzdnami. A dnes s usmevom....

No nie je to krasne, ked nam beh robi takuto radost? :)

Viete behat po slepiacky?

Trocha zavadzajuci titulok, ale vlastne asi moze byt. Minule som tak rozmyslal, ze kade zvyknem najcastejsie behavat a ze ako sa to meni v case. Posledne roky som relativne casto menil bydlisko, takze tych najcastejsich trati je troska viac a kazda sa viaze k inemu maratonskemu cyklu.

Na moj prvy maraton (jar 2007) som prakticky vylucne trenoval iba na 3.3km okruhu na Ladronke. Celkovo som tam odbehal vyse 400km, nejakych 120 koleciek. A myslim, ze naozaj som tam uz mohol behavat po slepiacky. Kto to nepozna, tak je to taka pekna trat v parku, da sa behat po asfalte alebo takej spevnenej ceste s makkym povrchom. Takmer rovina s 2 miernymi tiahlymi stupaniami. Vyhoda je, ze sa tam da behat skoro rano/neskoro vecer, cela trat je osvetlena.

Na druhy maraton (jesen 2007) som zase takmer vylucne trenoval iba v susednej Hvezde, pokial sa teda dalo a neprsalo. Ale kedze to bolo v lete, tak sa tam dalo behat takmer vzdy. Moj oblubeny okruh tam mal iba 2.7km, ale zase sa islo stale iba v lese, po makkom povrchu, v chladku, na leto idealne. Tam sa mi behavalo fakt vyborne. Oproti Ladronke som uz teraz vzdy pridal aj vybehnutie z Brevnova hore na Vypich a ku koncu zbehnutie dole (pri treningu na prvy maraton som bol lenivy a na Ladronku a spat som vzdy kracal, ten kopec sa mi zdal byt prilis prudky).

Pocas tohto roku som nebehal takmer nikde inde nez na Ladronke alebo v Hviezde. Dalsie roky som sice tiez mal "tradicne/oblubene" trate, ale uz som vzdy mal na vyber aspon dalsie 3-4, ktore som striedal podla pocasia, potreby alebo chuti.

Treti maraton (jar 2008) zase Ladronka (trenoval som v zime a na jar, cize Hvezda bola  v tom case este prilis blatista), vzdy uz s poctivym 2.5km vybehom na Vypich a potom zase dole (rovnaky vybeh, ako som robil o odstavec vyssie). Ten zbeh z Vypichu bol vzdy prijemnym ukoncenim treningu, vyklus dole kopcom.

Stvrty maraton (jesen 2008), to som kratkodobo byval v Luxembourgu a musel som sa adaptovat na uplne nove trate. Ale velmi rychlo som si oblubil vybeh v lesiku z Kirchbergu do dedinky Senningerberg, co davalo asi 7.5km jednym smerom. Trocha dlhsia trat, po asfalte, s tiahlymi stupaniami, ale vyhoda bola, ze to bola priama prehladna trat, mohol som tam uplne vypnut a iba si tak bezat. Asfalt zarucoval, ze sa dalo bezat v kazdom pocasi, co je v LUXe dolezite. Vzdy, ked som aj teraz v LUXe, tak sa tam rad vraciam, mam na tu trat fakt pekne spomienky.

Dalsia oblubena trat prisla az s treningom na maraton v Seville (februar 2011) - to som behaval najcastejsie popri rieke. Z prace na koniec rieky to bolo presne 6km, to iste potom aj naspat. Co dava aj dlzku mojho typickeho behu v tom obdobi - 12km. Je to taka mestska trat, kompletne osvetlena, co je fajn, lebo som tam najcastejsie behal skoro rano. Tam som tiez odbehal stovky km.

No a posledna tradicna trat je ta, ktoru aktualne behavam. Z domu cez dedinky to mam do prace v Seville 12.5km, casto to behavam aj opacne. Je to po cestach a chodnikoch, obcas aj neosvetlenych, takze treba nosit celovku a nieco reflexne, lebo na 2 usekoch zvykne byt rano fakt velka premavka. Ale trat sa mi velmi paci, je na nej viacero stupani (aj prudsich), tiez sa da bezat aj v dazdi a najlepsie na nej je, ze nemusim ist do prace a spat autom :) Hm, niekedy sa k tejto trati este v blogu vratim, popisat ju troska podrobnejsie...

Takze, aby som to zhrnul, za tych takmer 6 rokov mam 5 trati, kde som poznal kazdu zakrutu, kazdy hrbol, kazde zradne miesto a kde som naozaj mohol bezat aj bez toho, aby som sledoval, kade bezim.

Inak, minuly tyzden mal byt oddychovy, ale nakoniec z toho bolo 97km, tento tyzden to vyzera na 100+. Stastne a vesele!

:)

Momenty, pre ktore sa oplati behavat

Posledne roky si na sluzobky vzdy so sebou bravam bezecku vybavu, ale musim priznat, ze nie raz som ju niesol domov uplne cistu a nepouzitu. Mozu za to veci typu nedostatocna motivacia, zle pocasie, unava z cesty a meetingov, pracovne vecere alebo neznalost lokalneho prostredia....proste milion vyhovoriek a dovodov preco zostat rano dlhsie v posteli :(

Ale tato sluzobka do Luxembourgu mala byt uplne ina, vynimocna. Predpoved sice vobec nebola priazniva, predosle dni tam husto snezilo, teploty boli cely den pod 0, ale povedal som si, ze teraz to proste dam a zabalil som si pre istotu dvojnasobnu vybavu, aby som mohol behat kazdy den a mala cas vyschnut. Hned prvy den vecer som sa vybral na 8km vyklus do starej znamej oblasti - otestovat teplotu vonku a lad na chodnikoch. Lokalni na mna pozerali ako na blbeho, ked som si to sinul mrazivym Luxom v trojstvrtovych gatiach. A kedze test dopadol vyborne (=dalo sa krasne behat), mohlo sa ist na nieco fajnovejsie.

Druhy den som si privstal (sice o hodinku neskor, ako bol plan - no co, som ranny spac a ked mi nevrestia dve deti pri uchu, hned sa lepsie spi), navliekol na seba plnu vybavu - teplomer ukazoval -10'C a okolo 6h rano som sa vybral tmou do dedinky Hesperange. Bezal som neznamou cyklocestou, ktora sa vinula udolim popri riecke. Po par km skoncilo poulicne osvetlenie a ja som sa ocitol uprostred lesa, vsade tma, na ceste sa striedal sneh a lad, nikde ani noha, celovku som naivne nechal na hoteli (ze ved v luxe su urcite vsade svetla)...pocas tych 12km v tme som stretol iba jedneho cyklistu (este ze som mal blikaciu reflexnu vestu, inak by ma asi zrazil) a 2 chodcov...a este som vyplasil asi 4 srnky. Keby to nebol lux, tak by som sa asi aj trochu bal, ale teraz som si to uzival. Taku radost z behu som uz davno nemal. Niet nad ranny beh v krasnom prostredi, uplne sam...akurat som to celkom nedomyslel s pitnym rezimom. Som si zobral flasku s iontakom, ze ved idem na 2h, ale nejak mi nedoslo, ze v tom mraze mi to zacne zamrzat...Celkovo to v to rano vydalo na 22km, otacal som sa presne na konci cyklocesty v Hesperange.

No a treti den, cestou domov, som mal v Madride asi 5:30h cas na prestup. Tak ma uz asi 3 tyzdne dozadu napadlo, ze to treba vyuzit. Akurat bolo treba vyriesit, ze co s prirucnou batozinou a kde sa osprchujem. Povodny plan bol, ze vezmem vhodny batoztek a veci si ponesiem so sebou. Ale potom som zistil, ze na letisku je uschovna batozin a bolo po problemoch. Sprchu som zase vyriesil VIP loungom. Pri vzlietavani som vzdy pokukoval po zaujimavych kaňonoch, ze tade by sa dobre behalo, ale az teraz som pri detailnom pohlade do map zistil, ze nehrozi, aby som sa dostal az tam. Uz len dojst na koniec letiska je asi 10km a odtial je to mozno este dalsich 4-5. A to iste treba ist aj naspat a tolko som jednoducho dnes bezat nechcel. Tak som sa len tak vybral popri plote letiska, ze kam dojdem, tam dojdem, planoval som tak 16km (nakoniec to bolo 17). Z behacieho hladiska to bolo take obycajne, nic extra (ten ranny beh v LUXe znesie kludne 10/10, toto bolo tak 6/10). Obcas som bezal cez dost zanedbane luky, husty porast, zopar vodnych priekop, vsade zajacie nory (tych som vyplasil aspon 50), piescity podklad...ale to je vlastne jedno, o to dnes neslo. Najma sa mi pacilo, ze som tento beh tak pekne zakomponoval do pracovneho dna. Este lepsie bolo potom sledovat pohlady ludi na letisku, ktori nechapali, co tam robi nejaky spoteny bezec a ze ci tak planuje letiet (sprchoval/prezliekal som sa az za security). A najlepsia bola zenska na security, ked som pred nou zacal do tej bednicky odopinat footpod a hrudny pas...ta sa cuduje mozno este aj teraz :D

Takze 3-dnova sluzobka, kazdy den behaci, celkovo 47km a kopec novych zazitkov a skusenosti. No co viac moze clovek chciet od pracovnej cesty, ze? :)

Bola tam aj takato "dialnica"

30ky odbehane - huraaaa!!! :)

Za posledny tyzden som uspesne zvladol aj zvysne dve predpisane 30ky – minulu sobotu 35km a dnes 38. Pozitivne je, ze celkovo to islo vyrazne lepsie nez ta posledna 32ka. Lepsie v tom, ze na zaver som nemal myslienky typu “tak toto teda nie, taketo vzdialenosti ja pravidelne behavat nebudem!”…Bezal som dve rozne trate a az do 28km to islo prakticky rovnako, priemerne tempo okolo 5:15. Ale potom na zaver prisli kopce a ja som bol rad, ze som to dobehol. Blbe je, ze nasa dedina je na takom kopci a vsetky cesty idu iba dole. Cize na zaver kazdeho behu mam aspon 3km celkom pekneho stupania (ziadny krpal, ale po 30km v nohach to celkom staci). Uz som dnes rozmyslal, ze to pobezim opacne. Zajdem niekam autom, odbehnem to ku nam a potom naspat k autu – na zaver to aspon budem mat z kopca. Ale zrejme z nejakeho respektu k behaniu a maratonom si zase hovorim, ze este budem niekedy rad, ze som na zaver behov daval kopce…no snad. Co sa mi vsak na tychto behoch paci este menej nez tie kopce, je ten nasledny pocit po dobehnuti. Hej, najprv taka mala euforia a radost, ze je to uz odbehnute, ale potom som take 1-2h uplne useless. Mam chut si dat akurat tak sprchu a potom rychlo pod paplon, zohriat sa a oddychnut si. Neviem, ako to Honzo robi, ze po 40+ km behoch nabehne rovno na domace prace…ja to mam zatial tak do 25km, to mozem hned zacat pracovat a okrem unavenych noh som prakticky ok. Co s tym? Este ma cakaju 3x 40+ km behy, to bude pre mna naozaj narocne…este ze tu bude kompletna vybava babiek, babin a dedusko zo Slovenska, tak snad doma nebudem chybat. Snad, ked sa casom vratim k behom do 30km, tak sa budem citit ako na prechadzke, po takomto treningu…

Pre poriadok este par postrehov k tym dvom behom:

35ku som dal za 3:09h – take pohodove tempo, ziadne silenie. Dal som si troska menej kopcovitu trat nez v predoslej 32ke, odpustil som si dva vybehy do kopca, ale zase som sa vybral peknou krajinou, kde som este nebol. 

Az na par kratkych usekov to vsetko bolo po polnych cestach, co sa tak krasne vlnili…To bola cista radost v tom uzemi (nikde nikto, na Spanielov bolo dost zima)…az kym som nedorazil do znamych koncin cestou naspat a nezacal zdolavat neprijemne stupania.

Dnesna 35ka bola za 3:29h, co dava troska slabsiu priemerku. Kedze poslednych 24h prsalo, bol som nuteny sa vybrat po cestach. Isiel som klasicku dvojsmerku do prace a spat a este som si pridal jeden okruh okolo rieky. Celkom fajn trat, medzi 7 a 28km prakticky iba rovinka alebo dole kopec. Ale potom zaverecnych 10km poriadne preverilo moje moralno-vôlové vlastnosti.

V oboch pripadoch sa dalo ist este pekne v kratasoch a tricku, na chrbe ma “hrial” batoztek s camelbagom a nejakym jedlom – kazdych 10km sa snazim nieco male zjest (banan, susienku, kusok cokolady), pijem kazde 4km, pripadne podla chuti aj castejsie.

graf priemerneho tempa oboch behov

Buduci tyzden ma caka sluzobka do Luxembourgu, kde vraj mrzne a snezi…no to bude radost tam behat. Plan vravi, ze aspon jedna 20ka by sa mala cez tyzden odbehnut, ale neviem neviem…a na zaver tyzdna mame dva vianocne vecierky, co mi tiez trosku naburava plan. Takze zvazujem, ze jeden oddychovejsi tyzden este nikoho nezabil a ze sa mi mozno zide. Miesto planovanej vikendovej 41ky si dam mozno iba pohodovu 25ku a budem spokojny J Nie je sa kam ponahlat, do jari je casu dost. Dolezite je predsa si zachovat radost z behania J

Dalsi cez palubu

Posledne som to koncil tym, ze sice s usilim, ale napredujem a viac-menej uspesne plnim plan. A uz som sa tesil, ako zacnem zdolavat dosial nevyskusane treningove vzdialenosti. No, ale ako to byva, clovek mieni, virus meni...

Adamko mal minuly tyzden nejake tazke (citaj vrestave) noci a Simon si z jasiel doniesol nejaku chorobu, a teda tiez nespaval uplne najlepsie, tak si to samozrejme odniesli rodicia. Ja som velku cast noci stravil u Simiho v izbe, co on vyuzil, ze hned vliezol ku mne do druhej postele a uz to bolo. Zvycajne od neho nic nechytavam, ale ci uz kvoli tomu, ze telo je trocha oslabene kvoli vyssiemu objemu nabehanych km alebo kvoli tomu, ze na mna z 10cm kazdu chvilu nieco prskol, nezostal som imunny ani ja. Tu mi neda nespomenut, ze casto sa radi, aby si clovek sledoval ranny tep, hmotnost a podobne, aby vedel, ci nanho nieco lezie a ci ma zmysel ist behat. Tak u mna je to presne naopak - beh mi spolahlivo povie, ze nieco na mna polezie. Vo stvrtok som uz pri lahkom 10km behu mal pocit, ze bezim aspon 30ku...a v sobotu to iste. K veceru sa pridala este teplota a jemne naznaky crevnych problemov a uz som vedel, ze nedelnajsia 35ka je ta tam....a keby som si aj povedal, ze sere pes a idem aj cez virus (take napady som v sobotu vecer naozaj mal), tak by to bola jedna fraska, telo nie je blbe, by som sa urcite po 3km otocil. Nastastie moja zena je mudrejsia a hned mi akykolvek bezecky plan zatrhla. A mala pravdu, v nedelu mi stacila aj kratka prechadzka po vonku, aby som pochopil, ze to fakt nema cenu ani skusat...

Takze dalsi dlhy vikendovy beh v prdeli :( Fakt z toho nie som nadseny....keby radsej tie kratsie cez-tyzdnove odpadli a tie dlhe by som behaval, to by bolo lepsie. Ale co uz, virusu nerozkazem. Nastastie je uz prec a tento tyzden ide zatial podla planu. O ten dlhy beh nepridem, akurat sa mi to vsetko poposuva. Co vsak vobec nevadi, casu je dost, do aprila daleko a aj tak mam este velku rezervu.

Celkovo tento mesiac 313km (krasne cislo). Povodny plan zaciatkom mesiaca sice hovoril o cisle velmi blizkom 400, ale tie 2 vynechane dlhe behy je citit. Nevadi, aj dva 300+ mesiace za sebou su uspech...snad tu seriu este o nieco natiahnem :)

Hm, na tento mesiac sa celkom hodilo, ze "netreba to hrotit" :)

Uz to prestava byt sranda :)

Tak tak, minuly tyzden som si neplanovane odbehol jednu dvojsmerku navyse (kolega ma zabudol v praci) a v nedelu vecer mi svietilo v bezeckom denniku 101km! To je pre mna doteraz uplne nepoznane uzemie, doterajsie tyzdenne maximum som mal 91km. Rovnako dlhy vikendovy beh (32km) mi trval rovne 3:06h, co je tiez absolutne treningove maximum. Stravit vyse 3h na nohach, to je nieco, co dufam na jar zuzitkujem. Proste, objavujem doteraz nepoznane. A toto je iba zaciatok...kazdy najblizsi vikend to potiahnem o 3km viac, zastavim sa az niekedy okolo vianoc na 47km, co mi da tyzdenne maximum okolo 120km. Teda, tolko hovori plan, ale...

...ale realita moze byt celkom ina. Zatial co minuly beh 29km som dal uplne v pohode a skoncil ho v podstate plny sil a nadsenia z behania, tak vcera to bol porod (ok, nie uplne porod, ten si este cerstvo pamatam spred par dni u mojej zeny), ale bolo to blizko. Povodne som mal ist v sobotu rano, ale ked som nieco po 5:00 rano vstal, tak akurat zuril jeden fakt kvalitny monzun, vsade to hucalo, no krasa to sledovat z okna. Ale vybehnut do toho na 3h, to radsej nie...tak som sa vratil do postele a dumal, ze kedy si to nahradim. Monzum po par hodinach ustal, ale to mnostvo vody sposobilo uplne premocenie vsetkych polnych ciest. V sobotu vecer som sa vybral na kontrolny kratky beh a zhodnotil, ze to nie je az take zle a ze to v nedelu cez den predsa len skusim po polnych cestach. Kedze cez tyzden nabeham 60+ km po asfalte, aspon cez vikend sa snazim behat po niecom maksom....no, maksom...ono to bolo makke az prilis. Miestami som sa brodil 10cm v bahne, zastal, vratil sa par metrov, preskakoval ako srnka...a teda behat s kopou blata okolo topanok je fakt skvely posilovaci trening...ale nakoniec som to dal, 32km, po terene, kopceky, 2x 1km strmy vybeh (posilovacia odbocka). A aby toho nebolo dost, tak vcera poobede bolo prijemne teplucko (prijemne na prechadzku, nie vsak na beh, vyse 20'C)...takze poslednych 7km som si doslova odtrpel casom okolo 6:10min/km. Ten isty usek som naposledy suverenne odbehol v tempe okolo 5:00. Celkovo teda 3:06h, co je o takmer 30min horsi cas nez moja najlepsia treningova 32ka. Ale tak co uz, na doladovanie rychlosti je snad este dost casu, teraz treba naberat km. O tyzden uz snad nebude vsade blato, bude sa dat lepsie behat a na konci 35ky si nebudem hovorit, ze preco som sa ja debil na to dal :)

Luxembourg (3.5.2008)

Maraton cislo 3. Trening podobny ako na Kosice, 14 tyzdnov, nabehane asi 700km. Troska mi to narusilo nejake zranenie (uz ani neviem, co to bolo), kedy som asi 2 tyzdne nebehal. V ramci maratonskej turistiky sme sa vybrali do Luxembourgu - vecerny maraton po uzkych ulickach stareho mesta sluboval zaujimavy zazitok a vybornu atmosferu.

***************
Cele to zacalo krasne. Od rana slniecko, teplucko, krasny  letny den. Ale az vecer sa ukazalo, ze to bola vlastne nevyhoda. Na  starte (18:00h) bolo stale horuco - sice hovorim o 23°, ale v PH este tolko tento rok nebolo. Hned od zaciatku sa mi nebezalo lahko, ale tempo bolo podla planu.  Akurat mi coraz viac vadila velmi kopcovita trat. Kua, ale potom na 18.km som chytil nejaky krc do pluc or kde, ale vobec som nevedel  dychat. Som musel aj zastat, trvalo to asi 2km. Nakoniec som to nejak rozdychal, ale hned som stratil vsetok naskok na cielovy cas. Pridalo sa do toho este to debilne trieslo a uz som vedel, ze sa dnes nezlepsim. Este som to skusil raz rozbehnut, ale uz to neslo. Vsetka motivacia sa vytratila a uz som bezal, iba aby som sa nejak dostal do ciela. Coraz castejsie som kracal, hlavne kopce, uz mi to bolo jedno. Na zaver som uz chytal krce do lytok a stehien, zacalo ma uz aj koleno boliet, no radost...nakoniec to vydalo iba na 4:19:30, este o malo horsie ako pred rokom v PH. Chcel som dat okolo 3:30h, ale bohuzial, dnes mi to nesadlo...:-( Este na 21.km to vyzeralo realne, ale potom som uz dnes nemal energiu na viac.

Takze takto neslavne som dopadol...

Tesne pred startom, mali sme aj transparent a fanusikov

asi 4-5km pred cielom, krce...

Je to chlapec!

Tento blog sa neda zacat nijak inak nez tym, ze v piatok sa mi narodil druhy syn!!!! Adamko, 3.08kg, 51cm - narozdiel od prvorodeneho syna, teraz islo vsetko bez problemov a dnes sme uz doma kompletna rodinka :)

No, a teraz zacina pravy ultra trening! A nezacal uplne idealne. Kedze v piatok som do noci chlastal (zapijat na zdravie syna sa musi), tak som si povedal, ze v sobotu rano radsej behat nejdem. Vecer to tiez neslo (hoci Simon uz pred 21:00 spal a v podstate by som to do polnoci stihal), lebo bolo treba skladat bicykel, ktory mal Simon dostat ako darcek od babatka hned po prichode z porodnice (ako uplatok, aby neziarlil). A dnes rano som si nastavil budik na 5:20, ze okolo 6:00 vybehnem a do 9:00 som urcite naspat (v plane mi zostal visiet uz iba jeden 32km beh). Ale, ja blby (asi tak ako Honza v dnesnom blogu), som si nevsimol, ze budik mam cez vikend zruseny a tym padom som vstal az tesne pred 7:00. Aj som sa rychlo pozbieral, ze idem, ale ako som odchadzal, Simon uz bol davno hore a nemal zrovna naladu este lezat, takze babine uz zacal den a prislo mi to nejake divne sa teraz na 3h niekam zdekovat. Najma, ked este bolo treba nainstalovat detsku postielku, premiestnit nejaky nabytok v spalni, povysavat cely dom a zabavat Simona, aby babina mohla varit a pred obedom este stihla ist do kostola....no, kopec roboty a tak som sa po 100 metroch otocil a radsej isiel teda vysavat.

Ale mam z toho cely den blby pocit, lebo miesto planovanych 97km mam tento tyzden len 65. Este som dnes vecer hodil psie oci na zenu, ze mozno by som na chvilku vybehol von, ked sa Simon ulozi, ale jej pohlad mi dal jasne najavo, ze dnes nikam nejdem...Na druhej strane, asi to bolo rozumne rozhodnutie. Tento tyzden som prisiel iba o 1 beh (hoci ten najdlhsi), zvysok som odbehal este pred piatkom (vratane 2 dvojsmeriek). Doma som bol urcite uzitocnejsi a obcas treba spravit dobry skutok, aby mi to behanie hned nezatrhli. Navyse, po neplanovanej stvrtkovej dvojsmerke ma cely piatok boleli kolena a vkuse som si opakoval slova Amby Burfoota, ktory apeluje na bezcov, aby sa nesnazili "prechodit" taketo a podobne priznaky...tak som si povedal, ze par dni volna mi neuskodi. Do aprila je daleko a nie je sa kam ponahlat. Dolezitejsie je, aby som tam v pohode dotrenoval.

Buduci tyzden uz ale snad nabehnem na povodny plan. Doma zostat teraz neplanujem, ved tu mame babicku. Akurat zvazujem, ze mozno vynecham decembrovy maraton, aby rodina nefrflala, ze idem na celu nedelu niekam prec. A tym padom vlastne ziskam aspon 2-3 extra vikendy (maraton a potom dalsie 2 unavove tyzdne) na pohodove dlhe behy a ten dnesok si nahradim. Dalsia vec je, ze teraz tych vynechanych behov bude uz len pribudat :)

Ale inak musim povedat, ze aktualne ma behanie neskutocne bavi. Minuly vikend som isiel 29km, po miernych kopcoch, vsetko polne cesty a islo sa uzasne. Po dobehnuti som bol fakt nadseny. Vravel som si, ze to su chvile, pre ktore sa oplati behat. Ziadna kriza, cely cas som drzal tempo, mal som to proste pod kontrolou. Vonku idealne bezecke pocasie, jemny opar, videl som iba tak do 50m (ale presne toto mam rad), teplota okolo 15'C...cista radost...Zvysne behy tento tyzden tiez super, aj interval podla planu. Dokonca, na dvojsmerke som dosiahol cestou z prace lepsi cas nez do prace, celkovo 25km za 2:05h. Cely tyzden mam (mozno falosny) pocit, ze uz asi mozem ist aj na maraton a v pohode ho odbehnem, ze hlava to da a nohy maju nabehane. Fakt, skvely pocit. Ta dnesna 32ka to mala iba potvrdit....ale uz sa k tomu nejdem vracat :)

Na zaver si uz teda len zazelat, aby mi ten dobry pocit z behania zostal (ved o to vlastne ide), aby sa mi vyhybali zranenia....ale najma, len to najlepsie pre Adamka!

Medzinarodny Maraton Mieru (Kosice, 7.10.2007)

Moj druhy maraton. Uz som netrenoval iba tak podla slnka, ale drzal som sa treningoveho planu v casopise RUN. Boli tam nejake sprinty, intervaly, dlhe behy, medzi tym vyklusy....celkom ma to bavilo. Celkovo som za 15 tyzdnov nabehal takmer 800km. Vybral som sa do Kosic, organizuju tam vraj druhy najstarsi maraton na svete. Kto vie, ktory je najstarsi?

***************

...tak som bol cez vikend v Kosiciach. Nakoniec som sa rozhodol bezat stabilne tempo, vdaka vasim radam. Na zaklade poslednych treningov som chcel bezat casy zhruba okolo 5:10min/km, ale nejak sa mi to nedarilo plnit, stale som cumel na footpod a chcel to krotit, ale islo sa mi skvele, tak som to nehrotil a prvych 31km (az na prve 2) som isiel casy 4:57-5:07 (tepy 88-92%). Az do asi 25.km sa mi islo vyborne, bezalo to nejak samo, ja som len korigoval smer :) Potom som uz vsak zacal citit unavu a musel som sa zacat snazit, aby som dokazal drzat tempo. Od 32.km som sa uz zacal obavat, aby som to neprepalil a nezastal uplne mrtvy napr. na 37.km, to by ma mrzelo. Tak som radsej zvolnil tempo, prestal to silit a isiel som, ako nohy povedali. Dalsich 5km som isiel asi 5:28, ale potom uz prisla kriza a poslednych 7km som sa uz trapil. Casy boli okolo 5:50 (tep stabilne 92%). Ale stale sa to nechytalo ani zdaleka na Prahu v maji. Sice som sa teraz trapil, ale vedel som, ze este mam energiu. Akurat som to nechcel hrotit, uz som sa len snazil, aby som to isiel pod 6:00. Vedel som, ze idem na cas okolo 3:42h, co mi uplne stacilo. Az posledne 2km som to pustil rychlejsie (5:25, tep 94%), lebo to bolo mierne z kopca a uz som vedel, ze to zvladnem. Nakoniec to bol pre mna uzasny cas 3:39:30!!! (priemer 5:12min/km, cize takmer presne podla planu, tepovka 91%)

Ale som velmi spokojny, prvych 31km som isiel v case 5:04min/km, co je pre mna skvele tempo. Mozno by som to mohol dat celkovo o par minut rychlejsie, ale na cas lepsi ako 3:35h by som sa urcite nedostal a este by som mozno aj motor zavaril. Nabuduce to snad bude zase lepsie, este som si nechal priestor na zlepsovanie, dlhodoby ciel je dat to pod 3:30h.

Inac, pre porovnanie - prvy polmaraton 1:46:50, druhy 1:52:40.

Este raz diky!

cakanie na start

prve metre z celkovych 42195...

tam som!

16.km

21.km, zaver prveho kola - bezalo sa super

posledne metre

za katedralou je uz ciel

medaila je prava

pivko bodlo

10.000km

Dnes vecer som dosiahol metu 10.000 odbehanych km! Vcera som si este pre istotu presiel vsetky zaznamy, upravil nejake nezrovnalosti, predlzil dnesnu dvojsmerku o 1km a cely den sa tesil na vecerny dobeh domov a presne desat-tisici kilometer. Trocha mi tu radost kazil fakt husty dazd, dnes rano som dobiehal do prace totalne premoceny, v topankach mi zblnkotalo a este dlho som potom zmykal veci. Nastastie moja zena (najmilsie slniecko? alebo pani M.? :) ) mala dnes u nas spanielcinu a tak mi doniesla komplet suchu vybavu, takze domov som isiel iba za jemneho mrholenia, ale inak v podstate suchy. Ha, a zacinam pomaly interagovat s lokalnymi - dnes sa ma jeden maly chlapec spytal, ci mi len tak v trenkach a tricku nie je zima. Iba som sucho (alebo mokro) odvetil, ze "no"...no, zaciatky su tazke, nabuduce mu skusim celou vetou odpovedat. Ale prekvapil ma, lebo otazku o zime som fakt necakal. Stupal som akurat do prudkeho kopca, jemne prsalo, takze by som skor cakal nieco viac k teme...ale zima?

Na tych 10.000km som potreboval 5 rokov a 8 mesiacov (skoro na den presne). Zodral som pri tom (alebo este stale deriem) 15 parov topanok a 1 par noh (parkrat som sa bol prebehnut naboso po plazi). Tych takmer 6 rokov to nebolo vzdy uplne ruzove, bol aj rok s tesnym prekrocenim 1000ky, ale aj 2000+ km roky. Ani zranenia sa mi nevyhybali, najma prve roky, presnejsie druhy rok. To som pauzoval najprv nejakych 6 tyzdnov s trieslami. Potom som sice uspesne natrenoval na NYC maraton, ale po nom som si "odsedel" dalsie 4 mesiace s bolavou patou (davam to za vinu prilisnej pronation-control bote). Dalej som uz nenechal nic na nahodu a zacal som nosit na krku Phiten - rovnaky nosili aj Kara a Paula, moje oblubenkine :) A odvtedy (klop-klop) ziadne zranenie. Ale keby niekto potreboval odporucit sportoveho lekara v Prahe, mam celkom dobry prehlad :)

Takze co dalej? Vravim si, ze este takych dalsich 30.000km by bolo fajn, aby to bolo okolo celej Zeme. Mozno do 50ky to dam :)

Zatial to vyzera nadejne, poctivo beham, minuly tyzden 82km, tento to pojde asi na 87. Este stale mam pocit, ze citim unavu z polmaratonu. Treningy mi inak celkom vyhovuju, cez tyzden taka pohodicka a jediny vazny beh je potom vikendovych 20+ km. Pomaly to premenujem na vikendovych 30+ a casom az 40+. Uff, to bude zaujimave, ale tesim sa na to. Co mi vsak trocha robi vrasky je to, ze dnes v noci zacina NBA...a s nou aj nocne prenosy...ach, ako to mam sklbit s behanim a rodinou? :(