Konecne
som sa posledne dni dostal k poriadnemu behaniu – za poslednych 8 dni som
odbehol 140km, co je na mna celkom slusne. Zakladny kamen som polozil uz
(pred)minulu nedelu, ked som sa rano dokopal k tomu, ze som vstal o piatej a
vybiehal von este takmer za tmy. Dal som si klasicke kolecko severne od Prahy,
mix asfaltovych ciest a lesnych cesticiek s kratkou plavebnou vlozkou cez
Vltavu. Bez stresu a nejakych tazkosti som si zapisal 40km. To keby som uz
tento beh prespal (ako posledne vikendy), uz by to zacinalo byt so mnou naozaj
vazne.
Minuly
tyzden sa uz potom niesol v znameni dvoch vyznamnych udalosti. Vo stvrtok som
mal narodeniny a v ramci minuly rok zacatej tradicie som si naplanoval 34km beh
(kolko rokov, tolko km). Chcelo to trocha predlzit pracovnu dvojsmerku –
zabehol som az dole k Barandaku a potom cez Prokopske udolie do prace na
Radlickej. Naspat domov som uz potom isiel klasickou tratou cez Letnu a
Stromovku – vyslo to takmer presne pred barak. Vonku uz zurila jar v plnom
prude, teplota atakovala 20’C a tak vsetci Prazaci vysli von. Kde boli celu
zimu, netusim, ale radsej mohli zostat zalezeni. Bez nich sa behavalo lepsie.
Navyse, takmer cely tyzden som sa citil pod psa, nejake zaludocne problemy,
jedol som iba striedmo, s rizikom, ze to mozno aj tak vyvrhnem. Hm, ale ako ma
clovek vrhat, ked je vsade tolko ludi, ze? Takze zatat zuby a pomaly sa suchtat
domov. Keby som nemal tie narodky a v plane 34km, tak by som urcite druhu cast
pracovnej dvojsmerky zavrhol a radsej by som isiel domov metrom.
Co
ma vsak najviac trapilo – nedelnajsi obeh Liberca bol v ohrozeni. Jednak som
sam zvazoval, ci to ma vobec zmysel, ist tam trapit oslabeny organizmus, ale
zaroven aj moja zena videla, ze nie som ok a tak ma tlacil cas, dat sa co
najskor dokopy, aby som mohol najneskor v sobotu doma ukazat, ze som sa uz
zotavil. Nebudem to natahovat – do nedele som bol uz ok, ale pri pohlade z okna
mi veru velmi veselo nebolo. Jar skoncila tak rychlo, ako zacala, vyrazne sa
ochladilo a zacalo liat. Vidina celeho dna straveneho behanim niekde po kopcoch
za husteho dazda bola velmi “lakava”. Ale tak co uz, pocasie si nevyberes. Keby
som nesiel do Liberca, urcite by som rano prespal a mozno v nedelu vobec nikam
nevybehol – a takato predstava sa mi pacila este menej.
Takze
som sa v nedelu rano ocitol medzi podobnymi blaznami, ako som aj ja a vyrazili
sme na 57km okruh okolo Liberca. Od rana lialo ako z krhly a ja som samozrejme
nemal takmer nic nepremokave. Nakoniec, asi to bolo aj tak jedno. Myslim, ze do
nitky mokri boli absolutne vsetci – goretex negoretex, igelit neigelit. Ale
naladu nam to nekazilo, teda az na ten fakt, ze kvoli dazdu bola vsade hmla a
zo slubovanych vyhladov nic nebolo. To si ziada zopakovanie tohto behu niekedy
v lete.
Bezalo
sa dobre, v krasnom prostredi, hore dole ako na hojdacke, do kopca casto
chodza…skupina (zrejme nejaky dobry oddiel) bola sice bezecky minimalne o triedu
vyssie nez ja, ale brali to relaxacne a tak som jej celkom stihal. Vadila mi
jedine narastajuca zima a fakt, ze som bol komplet mokry. Pri vystupe na Jested
som si povedal, ze neprejdem do chodze minimalne do skonceneho 27.km – tym som
totiz dokoncil prvu tohtorocnu 1000 (pre mna rekordne rychlo – minuly rok to
bolo az o 2 tyzdne neskor). Dalsie 3km uz potom presli do chodze takmer vsetci
– jednak, ze sa kopec slusne dvihal a jednak sme isli troska rychlejsie, nez
bol plan, takze sme dobrovolne spomalili. Tesne pod Jestedom nas totiz malo
stretnut zasobovacie auto so suchymi vecami a nejak sme boli v predstihu.
To
prezliekanie – to bol zlomovy moment celej akcie. Resp. moment, na ktory budem
este dlho pamatat. Vyzimeny a premoceny som sa snazil kompletne sa prezliect
uprostred lesa, kedy navyse dazd presiel do snezenia. Taka mi bola zima, ze so
skrehnutymi rukami som si ani vak nevedel odopnut, nehovoriac o advanced
cinnostiach typu obuvanie ponoziek, zasnurovavanie tenisiek alebo vyberanie
zapadnutych prstov z rukavic. Apropo, rukavice – vsetko oblecenie som mal suche
v zalohe, ale rukavice som nenasiel. Vedel som, ze som si ich balil,
ale proste nikde neboli. Vtedy mi preblesklo hlavou, ze pokracovat dalej hore
na Jested do toho snezenia, bez rukavic, ze to sa mi vobec nechce a ze by som
to mohol odpiskat a vratit sa do sucha a tepla autom. Hm, chvilka vahania, ale
potom som si povedal, ze NIE, ze preto som sa netrepal do Liberca, aby som to v
polke zabalil. S velkym odporom som si znova navliekol tie premocene rukavice a
vybral sa za skupinou, ktora mi uz zmizla v dialke. Ono to bolo s tymi rukavicami aj
tak jedno, za par minut by boli mokre aj tie nove.
 |
| Vonku uz bol fakt fekal... |
Pokyny
na dalsiu trasu zneli jasne – po asfaltke asi 1.5km je Jested, tam sa
stretneme. Ale uz nikto mi nepovedal, ze po asfaltke treba ist iba 200m a potom
sa ma odbocit do lesa a na Jested dojst skratkou. Takze kym som si ja obkruzil
vrchol Jestedu po asfaltke, co bolo mimochodom 3km, na Jestede ma uz nikto necakal.
Tu sa naplno ukazali nedostatky v mojej priprave na tento beh – nemal som
nastudovany plan trate, ani zoznam ucastnikov s ich mobilmi (aspon zopar z
nich). Poznal som cislo iba na Honzu, ale jeho mobil bol vypnuty….a ja som
zostal nahraty a nasraty. Vonku biela tma – snehova fujavica, hmla, silny
vietor – bez sance ich niekde najst. Ved kade by som sa vybral? No nic, zvysok
dna som isiel po vlastnej osi. Podla turistickych znaciek som sa vybral smer
Liberec, na nejaky Horny Hanychov, co bola dolna stanica lanovky (?) alebo vleku.
Po 3km behu dole lesom a jednom neprijemnom pade som sa ocitol znova v
civilizacii. A tam zacalo dalsie planovanie – videl som to na 3 moznosti:
a)
odpiskat to a skocit na blizku tramvaj, ktora by ma zobrala prakticky az do
ciela (NEEE, to fakt nie)
b)
bezat mestom az do ciela (hm, mozno…)
c)
alebo skusit najst niekde skupinu, ktora ma nechala na Jestedi. (nooo, asi
toto)
Dole
v meste uz totiz isiel 3G internet a cez mobil som si zistil itinerar a nasiel
vhodne miesto, kde by som sa k nim mohol znova pripojit. Bezecky by som ich nestihol,
ale tym miestom prechadzala zeleznica, takze mi zostavalo uz “iba” najst niekde
pobliz mna zeleznicnu trat, potom nejaku stanicu a este mat stastie na nejaky
vhodny spoj...to vsetko vo velmi kratkom case. Utopia najvacsia…tak aj bolo.
Pomaly som sa sunul dazdivym mestom a hladal zeleznicu. Ked som na nu konecne narazil,
uz to nemalo zmysel. Jednak bolo neskoro, aby som ich tam stihol a jednak som
stracal aj poslednu chut zostavat v tom dazdi dlhsie, nez je absolutne nutne.
Haha,
po asi hodinke si bezecka skupina vsimla, ze im chybam (!!!) a skusila ma vyhladat
cez mobil…no, snaha sa ceni, ale uz som im iba podakoval a poprial vela energie
v dalsom behu. Inak, na to, ze nas bolo 13, to fakt netreba extra sustredenie,
aby si vedeli priebezne sledovat, ci su vsetci. Neviem, co by robili, keby sa
im niekto stratil v lese so zranenou nohou a oni by si to vsimli po hodine…
Zvysok
behu cez mesto uz bola cista nuda. MHD som odmietal a tak som sa pomaly sinul
smerom k predpokladanemu cielu. Doslova predpokladanemu, lebo som vobec
netusil, ako sa vola ulica, kde bola skola s nasimi vecami. Takze som iba
checkoval google maps a podla satelitnych snimkov skusal identifikovat budovy,
ze kde by to asi mohlo byt. Celkom pekna orientacna vlozka. Inak, orientacia mi
po 5h dost zlyhavala, ani jednoduche orientacne ukony som nezvladal bez chyb –
minal som odbocky, zle som sa rozhodoval, nesledoval som orientacne body, ….pri
zbiehani svahu niekde v parku som este 2x neprijemne padol a tym by som to cele
uzavrel.
Do
ciela som dorazil za 5:40h po odbehnuti 46.5km a vyslapani 1450m. Vyzimeny,
zablateny od hlavy po paty, premoceny, unaveny…zachranila ma az tepla sprcha a
suche oblecenie.
PS – ja sa inak na chalanov
nehnevam, ze ma tam nechali. Akurat
ma to mrzelo, lebo trat to bola krasna a ja som si ju musel skratit. Oni
nakoniec dali 60km…a teda velka vdaka organizatorom (veverkam)!!!
PS2 – zopar ilustracnych fotiek som si "pozical" - VDAKA! Dalsie fotky z akcie su
tu: 1bubobubo
PS3 - tie rezervne rukavice nakoniec
predsa len boli v tom mojom vaku hore na Jestede, akurat som ich tam nenasiel…JEDNOKOMOROVOM
vaku. Takom tom primitivnom platenom vaku, co sa len stiahne snurkou na vrchu a
hodi na chrbat…debil som J
nth
