Zacalo leto

Presne tak, po nasom navrate do Andaluzie nas cakalo slniecko a velmi prijemnych 30'C. Teda, prijemnych na travenie casu v zahrade, ale uz menej prijemnych na behanie. Najma poobednajsia cast pracovnych dvojsmeriek je coraz tazsia. A bude uz len horsie. Prave preto sa nenechavam odradit a beham slnko neslnko. Keby som sa nan vyhovaral teraz, co by som asi tak robil v juli, ked bude poobede vonku cez 50???

Po Brdskej stezke som vydrzal oddychovat iba par dni, potom ma to prestalo bavit. Uvedomil som si, ze ani nejak velmi nie som unaveny, ze sice som odbehol pred par dnami 50km, ale tempo nebolo nijak zavratne. Takze tento tyzden uz slapem takmer naplno, plan hovori o necelych 90km. Hm, "plan" – to je presne to, nad cim v poslednej dobe tuho rozmyslam. Moj povodny plan totiz siahal az do juna, kedy sa bezi Silva, moj zatial nevysloveny ciel. Dlho som totiz nevedel, ci na nu chcem ist alebo ci to zvladnem. Po Brdoch sa to vsak vyjasnilo, aspon ciastocne. Uz viem, ze na nu chcem ist. A ci by som ju zvladol, to by sa uvidelo. Problem vsak je, ze cela tato sranda by ma stala minimalne 3 dni a to si v nasej sucasnej situacii nemozem dovolit. Zena by sa so mnou asi rozviedla, keby mala stravit sama 3 dni s dvoma vrestiacimi detmi, kym sa ja niekde zabavam...takze som to doma ani nenavrhol. Teda, presnejsie, priznal som sa, ze je taky a taky plan, ale ze od toho upustam. Je to vlastne skvely takticky tah – ukazal som sa v dobrom svetle, rodinna pohoda je pre mna dolezitejsia nez beh, ale zaroven som zene celkom jasne naznacil, ze kam sa to moje behanie bude uberat. Nabuduce, ked mi budu planety viac naklonene (=deti budu starsie a lepsie zvladnutelne), tak uz aspon nebude zena prekvapena, ked jej nieco taketo navrhnem...teda, aspon si to myslim J

Takze teraz asi idem behat iba tak pre radost, uplne bezcielne, ako a kedy sa mi chce, kolko sa mi chce. Vlastne to bude asi velmi prijemne obdobie. Mozem sa "znicit" ktorykolvek den, dat si nejaku pauzu a zase sa znicit...ziadny pretek ma necaka. Alebo....troska este poskulujem pol ockom po nejakych lokalnych behoch. Krajina je tu krasna, skoda to nevyuzit, odbehat si organizovane nejake kopceky. A ze tych lokalnych behov je. Iba namatkovo spomeniem lahodky typu 101km z Rondy niekam na pobrezie 16ª EDICION 101 KM EN 24 HORAS LA LEGION NOS UNE 2013 alebo 100km ultra z kopcov Ubrique az dole do Gibraltaru IV ULTRA TRAVESIA UBRIQUE-GIBRALTAR (100 KM). Alebo este lepsie - 230km za 5 dni v najvacsej Andaluzskej horucave AL ANDALUS ULTIMATE TRAIL (LOJA-GRANADA). No, ale nejdem to hrotit...celkom mi bude stacit nieco okolo 20-30km, mozno 50, ale nech je to kopcovite, troska si zabehat...uvidime o par dni, ci nieco najdem a ci mi to doma schvalia, na par vikendovych hodin sa vytratit... J

Dnes to ukoncim spomienkou na minulotyzdnovu Feriu de Abril...ja si bezim z prace domov, domaci sa vezu na koci zabavat sa:

Brdska stezka - 50km (2. diel)

Konecne su uz k dispozicii aj oficialne vysledky. A vobec si tam nestojim zle. Z celkoveho poctu 106 ucastnikov, ktori presli cielom (na starte ich mozno bolo viac), som skoncil na 48. mieste, cize v prvej polke. Presne, ako mi vraveli na niektorej cerpacke. Tu je zaujimave, ze o celkovom umiestneni sa u mna rozhodlo prakticky hned na uvod. Start bol samozrejme klasicky chaosny, kazdy si hladal svoju poziciu a tempo, ale po tej zhruba pol hodke sa to ustalilo a od takeho 7.km si pamatam kazdeho, s ktorym som sa na trati stretol. Medzi 9. a 22.km ma predbehli traja bezci, zatial co ja som predbehol dvoch. A odvtedy dlho nic. Na jednom useku som sice dobehol a na chvilku aj predbehol jedneho bezca (zdravim tymto Radomira), ale potom som neudrzal tempo a stratil ho v dialke. Az na poslednej cerpacke som bol predbehnuty dalsim bezcom. Cize moja bilancia od prveho stupania okolo 7.km az do ciela je taka, ze ma predbehli 4 bezci a ja som predbehol 2. Aky to rozdiel oproti mojim predoslym velky behom (mestskym maratonom), kde su tie cisla aj stonasobne vyssie.

S potesenim tiez zistujem, ze som sa v najsilnejsej kategorii (muzi do 40 rokov) umiestnil na velmi peknom 12. mieste. Ale uplne najvacsiu radost mam z toho, ze v neoficialnom hodnoteni podla krajin sa mi podarilo vyhrat moju vobec prvu kategoriu v zivote! V registracii som totiz uviedol moju spanielsku adresu a spomedzi vsetkych "Spanielov" beziacich Brdsku stezku som bol jasne najrychlejsi :) Honza potom prehlasil, ze nabuduci rok pojde reprezentovat San Marino.

Pre uplnost este pridavam link na moj vykon podla garminu. Najma ten profil trate je celkom impresivny (na moje skromne bezecke pomery). Samozrejme, je mi jasne, ze proti horskym ultra behom je toto iba slaby odvar detskeho caju...ale tak, ved niekde treba zacat :)

Podla mojich barometrickych hodiniek som vystupal 930m, podla garmin webu dokonca vyse 1300m...
...kde je pravda, ani srnka netusi.

Na zaver este par fotiek, pre dokreslenie atmosfery a prostredia trate (autorom fotiek dakujem!). Skoda, ze na ziadnej bezeckej ja nie som...tak aspon odprezentujem kolegov spolubezcov.

Brdska stezka - 50km (1. diel)

Ranny budik 5:15 je pre mna vykupenim. Uz pomaly typicky som si dal pred dlhsim behom na veceru hrniec plny cestovin. Akurat, ze tento mi nejak nesadol...vecer som nevedel zaspat, tazil ma zaludok, asi som bol aj nervozny. Ani v noci som toho vela nenaspal. Davam rychlo nejake ranajky a uz frcim autom cez celu Prahu vyzdvihnut Honzu, ktory ma skusene naviguje az do Mnisku pod Brdy. Honza je ostrielany ultrak, Brdy bezal 3x predtym, takze sa v aute z neho snazim vytiahnut posledne cenne rady. Sice mame take nejasne plany, ze pobezime spolu, ale nejak tusim, ze na jeho sucasnu formu nemam...aj napriek jeho nabitemu sutaznemu programu....ale k tomu sa este dostanem.

Atmosfera pred zavodom je taka krasne komorna, na starte je iba nieco vyse 100 bezcov. Vsetci sa zdravia ako stari kamosi...teda, oni to povacsinou naozaj aj su stari kamosi. Asi poznate ten pocit, ze pridete na party s niekym, ale inak tam nikoho ineho nepoznate...Ja som prisiel s Honzom, ktory tu pozna mozno polovicu bezcov a ja iba toho Honzu. Dokonca ani Dana Oralka nespoznavam a iba velmi matne tusim, ze to je asi nejaky dialkovy bezec (no co, zijem predsa v exile, domacu scenu nemusim poznat). Ale k tomu sa radsej nepriznavam, vsetci nanho totiz zbozne pozeraju. Asi tak, ako ked som ja videl nazivo LeBrona Jamesa. Dozvedam sa o nom ale zopar celkom usmevnych historiek typu "ak nepoznas trat, drz sa Dana" alebo "Dobry vykon sa pozna podla toho, ze este stihnes Dana v satni alebo ked ta Dan vyfoti, ako dobiehas do ciela"....mozno sa mi raz zidu, ked budem niekoho zaucat ja. Prekvapuje ma vsak jeden chlapik, ked sa ma pyta, ci to som ja ten Duri, co pise zo Spanielska...Troska zneistievam, ked sa pozeram okolo seba, ze do coho sa ti ludia navliekli. Hoci je vonku 9C a slniecko, co ja pokladam za letne bezecke pocasie, bezci v trenkach a tielku by sa dali zratat na prstoch (maximalne) dvoch ruk. U niektorych vidim dokonca aj rukavice, niekto spomina nejaky sneh...vravim si, bude to este zaujimave.

Presne 8:00 zaznie pistalka (?) a dav sa dava do pohybu. Po 10m (metroch!) stracam Honzu a je mi jasne, ze najblizsie ho uvidim, az ked sa povezieme autom domov. Snazim sa drzat krok s davom, ale po par sto metroch to vzdavam. Evidentne sa tu bezi aj nejaka 10ka, s nimi sa ja nejdem pretekat, mna caka predsa 50km. Tempo je pre mna fakt vrazedne, prvy kilometer davam naivne za 4:43! To je vysoko nad mojim maratonskym tempom, ktore navyse behavam po rovine. "Panacika" mam na garmine nastaveneho na 5:18, co by pri nejakych chybach merania malo s istotou stacit na celkovy cas 4:30h. Snazim sa zvolnit tempo, ale trocha ma znervoznuje, ze ma kazdy predbieha...tu 10ku fakt nemali startovat zaroven s nami. Aj druhy km davam pod 5:00. Az dalsie dva sa konecne dostavam na ziadane tempo. Desiatkari su uz ta-ta-ta, konecne mam klud. Idem curat. Az na to tempo sa mi zatial bezi skvele - bezime po asfaltke, okolo nas culy provoz. Nastastie je o nas postarane, organizatori rozmiestnili vystrazne znacky. Ked nas vsak minaju dve poziarnicke auta s hukackami, nie je mi vsetko jedno...podla mna oni si taketo znacky nevsimaju.

Na 6.km konecne vbiehame do lesa, zacina prava turistika. Na 1.5km vystupame okolo 150 vyskovych metrov, tempo 5:18 nedrzim ani omylom. Asfalt sa zmenil na nieco, co mi pripomina koryto potoka. Vsade blato, jemne potociky, a ja rozmyslam, ci som si radsej nemal obut trailove Salomony. Chvilku sa snazim blatu vyhybat, ale rychlo mi dojde, ze to nema zmysel. Menim strategiu a radsej sa snazim splynut s prirodou. Ved blato je fajn a nema zmysel zbytocne naberat "bocne uskokove" metre, este som len na zaciatku. Bezime krasnym hustym ihlicnatym lesom...naozaj si nespominam na krajsiu bezecku trat. Nenechavam sa vsak unasat prirodou, pozornost radsej venujem znaceniu trate. Predsa len, 100 bezcov nie je tak vela a nieco mi hovori, ze mozno budu aj take useky, kde budem uplne sam. Nastastie organizatori odviedli skvelu pracu, kazda odbocka je prehladne znacena zltymi kriklavymi znackami. S uspokojenim pozorujem, ze nas vlacik vzdy zabaca tam, kde si myslim, ze mame ist. Tak fajn, neskor to zvladnem aj sam.

Ide sa mi vyborne, drzim si ziadane tempo, sme asi vo vyske 500m. Vravim si, ze ked to takto udrzim do najvyssieho bodu trate na 22.km (Stozec 606mnm), tak to v druhej polke uz nepustim, je to tam viac z kopca. Zase curam, zase ma niekto predbieha. Na prvu obcerstvovacku na 9.km dorazam v dobrej nalade, hned sa pytam, ci este za mnou niekto je alebo som uz posledny. Hadzem do seba 3 isostary a bezim dalej. Je to same hore dole, dolava doprava, fakt zabava. Drzim si tempo, uzivam si zavod. Snazim sa drzat cistu stopu, od zakruty ku zakrute taham priamku, nech nenaberam zbytocne metre. Na 12.km zase curam. Kurde, ako baba, kazde 4km, zase ma niekto predbieha. Uz bezime lesnymi asfaltkami, asi je dobre, ze som si nezobral tie Salomony. Ta kopcovita trat mi akoze nevadi, ale troska ma seru niektori vychadzkovi cyklisti, ktori zosadaju a radsej to tlacia hore peso...are you kidding me? Na 15.km dalsia cerpacka, konecne nejake jedlo, davam si banan, hrozienka, cokoladu, zase vela pijem. Honzo mi radil vela pit, ze cerpacky nie su tak nahusto, tak vela pijem...ale na 16.km zase curam, dalsie sekundy v prdeli. Nasleduje prvy vyraznejsi zbeh a ja si spominam na Stinove slova, ze smerom dole sa najlepsie predbieha. Stracam vsetky zabrany, blato neblato, zakruty nezakruty a ziskavam prvy skalp dnesneho dna, chlapik to moc brzdil.  Nelenim, drzim tempo a rychlo nanho ziskavam aspon 100m...co je vsak horsie, aj ti predo mnou asi citali Stinov blog a stracaju sa mi v dialke. Nevadi, nasleduje 5km stupak, ved ja ich dobehnem. Ale prd, jedneho som dobehol, zvysok som uz nestretol. A aj pri tom jednom musim podlo vyuzit jeho cikpauzu. Zase curam aj ja, ale rychlejsie ako on. Uz asi nikoho neprekvapi, ze to je na 20.km...kazde 4km....nastastie je to uz naposledy, dalsie tekutiny uz idu von iba cez pot.

Ako sa tak pomaly suchtam do kopca (tempo medzi 5:30-6:00), vidim holku a chalana v bezeckom, ako zliezaju posed pri trati. Zase ma niekto chce nasrat - ja si tu bezim o dusu a oni maju este cas si pozerat vyhlady. Chvilku bezime spolu, tak sa davame do reci. Ja ze ci to je nejaka skratka cez ten posed. A holka, ze nie, ze oni su tu iba nahodou, nezucastnuju sa behu a isli si iba zatrenovat. A ze tento posed bola pre nich skvela obcerstvovacka. Na detaily sa radsej nepytam....dozvedam sa vsak, ze su to skuseni ultraci, holka bezala predosle 2 roky Silvu, dala to za 10h...sanka mi pada este hlbsie. Ani neviem ako a ocitam sa na 22.km, dalsia cerpacka, najhorsie kopce mam uz za sebou. Schuti sukam do seba jedlo, pijem isostar a caj. Pumpari ma prekvapuju spravou, ze som v prvej polke startoveho pola. Primerne tempo mam zatial 5:30.

Nasleduje 5km zbeh dole, prepad o vyse 200 vyskovych metrov. Snazim sa dobehnut stratene minuty a bezim, co to da. 24.km davam za 4:07, dalsie km su tiez pod 5:00. Dobieham nejakeho bezca a chvilku bezime spolu. Celkom sa z jeho spolocnosti tesim, lebo uz som zacinal mat pocit, ze som niekde zle odbocil, siroko daleko totiz ani noha (okrem nas). Na cerpacku na 29.km dobiehame spolu. Obsluha sa stazuje na zimu a trocha cudne sa pozeraju na moje tielko, ale mne to nevadi. Podla mna je vonku fajn. Zacinam citit unavu, to asi kvoli tomu zbehu. Honza ma varoval, ze ak na to nie som zvyknuty, budem mat potom "handrene" nohy. Neviem, ci su handrene, ale bezi sa mi fakt tazsie a to nas prave caka dalsi 150m vystup. Kolegu sa mi straca v dialke, ani sa nesnazim zachytit jeho nastup. Este s potesenim zaznamenavam, ze garmin mi odpipava 30.km presne na znacke 30km - dobre som kupil :) 

Ale tym konci moja veskera radost a nastupuju obavy. Do ciela mi zostava este 20km a ja uz som fakt unaveny. Jednotlive km bezim v casoch, ktore zacinaju cislicou 6, kolega subezec je uz daleko vpredu (cesta je rovna, vidim daleko). Nevadi, najdem si niekoho ineho. Dobieham chlapika v kriklavom tricku a dufam, ze si na nom zlepsim sebavedomie a prekonam krizu. Chlapik totiz kopceky iba kraca. Hm...to je napad, kracat kopceky...a uz som v prdeli. Prechadzam do chodze. Ked moze chlapik, mozem asi aj ja. Ak mam bezat v tempo 8-9:00, to mozem rovno kracat za 10. Ved ja ho dobehnem neskor. Kriza jak svina. Zachranuje ma cerpacka na 34.km. Davam uz aj sol, pre istotu, krce su to posledne, co potrebujem. Obsluha je velmi priatelska, ze vraj do konca uz iba 16km, to uz v pohode dam. Na cestu mi nukaju pivo alebo panaka. Slusne odmietam, asi by ma to zlozilo. 

Zaverecnych 16km si delim na styri 4km useky, treba si pomahat, ako sa da. Hned prvy davam uplne v pohode, je to mierny zbeh z kopca. Znova sa mi dari drzat tempo okolo 5:00, zacinam mat so seba znova dobry pocit...ja to mozno dnes aj dam. Chlapik v kriklavom to zjavne tiez rozdychal, je daleko predo mnou. Ale vobec ma to netrapi. Skor ma trapi ten chlapik za mnou, ktory sa nebezpecne priblizuje. Bezim si vsak svoje a kocham sa lesom. Znovanabudeny dobieham na 40.km, dalsia obcerstvovacka. Stretavam tu znamu partiu z 9.km (tam to uz asi zabalili), priatelsky sa zdravime, vladne tu vesela atmosfera. Pytam sa na dalsi profil trate, pomedzi to tlacim do hlavy banan a hrozienka. Zase odmietam panaka, ale nechavam sa nahovorit na colu. Ze vraj ma uz caka iba posledne stupanie a potom od 44.km uz iba zbehnutie do ciela. Uz viem, ze to dnes dam, na ten posledny kopec sa este citim, hoci mam teda v nohach uz 40 km.

Tak si veselo slapem do kopceka, obcas kontrolujem chlapika za sebou (furt si drzi odstup 50-100m), uspesne zvladam dalsiu 4-kilometrovnicu. Bezim okolo zamrznuteho jazierka a vtedy si spomeniem na bezcov v rukaviciach :) Ockom hadzem na garmina, odratavam metre do toho 44.km. V obci Kytin stretavam znamu dvojicu z posedu - ti si teda davaju do tela. Garmin mi pipa, ze 44 km, cerpacka nikde. Dalsich 300m, stale nikde a stale slapem do kopca. Dalsich 300m, stale nic, zacinam uz byt trocha zufaly. Ten kopec je nejaky nekonecny. Vykupenie prichadza az so 45.km. Ono sa to nezda, kilometer hore dole, ved na tom nezalezi....ale po 4h na nohach je uz kazdy meter vzacny...chlapici by nabuduce mohli davat presnejsie informacie. Ale nehnevam sa na nich. Naopak, prevlada vo mne euforia, posledny kopec zdolany, uz to iba zbehnut dole. Zartovne sa pytam obsluhy, ci tu niekde nevideli Mnisek pod Brdy, ze tu uz 4h bludim a neviem ho najst. Asi po minute dobieha moj spolubezec zozadu, tak ho vitam a hned mu sibalsky ukazujem, ze kade ma pokracovat (samozrejme, presne opacnym smerom, nez kde je Mnisek). Obsluha mi to ale cele kazi. Tak sa zasmejeme a zase nam nukaju panaky. Zase odolavam a pustam sa do zaverecneho useku.

Uz sa bezi krasne, je to dole kopcom, o cieli vobec nepochybujem. Kontrolujem si chlapika za mnou, stale si drzi odstup 100m. Pokukujem aj po chlapikovi predo mnou, ktory vynechal poslednu cerpacku a "podlo" ma predbehol, ale nevidim to realne. Kaslem dnes nanho, uz len udrzat toho za mnou. Kalkulujem, ci to dam pod 4:50h, ale zaverecne jemne stupanie to za mna vyriesi. Dnes to pod 4:50h nebude. Ale vobec ma to netrapi. Vbieham do skolskeho arealu, v cieli ma cakaju celkovo 3 ludia. Aaaaaaaaaaaaaaaaa.....dokoncievam moj prvy ultra maraton v case 4:51:58. Na krk mi vesaju kozenu medailu, dostavam pohar vody a makovu briosku. Keby som bol zena, dostal by som navyse aj karafiat. Zdravim sa so spolubezcom, dobehol 100m po mne :) Som nadseny, naozaj. Z krasnej trate, takmer celej v lese, z kopcov, z komornej atmosfery, z prijemnej obsluhy na cerpackach, z mojho vykonu, proste zo vsetkeho...

...technicke detaily nabuduce...

nth :)

Let's ultra!

V mojom uplne prvom blogu, zaciatkom oktobra minuleho roku, som napisal:

Tak som si dnes nacrtol plan, konci az niekedy v aprili Brdskou 50kou. Dovtedy ma cakaju dva kontrolne maratony (Malaga a Sevilla), 2-3 polmaratony a mozno aj nejaky trail sutazny beh. Celkovo to robi nieco vyse 2200km, tak uvidime, aku cast z toho sa mi podari odbehat. Drzte palce!

Co z toho sa podarilo? Ten maraton bol len jeden, Malagu som vynechal. Ani sutazny trail som nedal. V oboch pripadoch som vymakkol a radsej som to doma ani nenavrhol. Nemalo to zmysel, pozerali by na mna ako na blbeho, doma nam vtedy vrestalo iba niekolkotyzdnove babo. Polmaratony som dal dva, takze tu je plan splneny. A tych vyse 2200km? Pravdupovediac, ani v case pisania toho prveho blogu som neveril, ze by som tolko nabehal. Ani len priblizne tolko. Realita je vsak taka, ze som zvladol odbehnut vyse 2100km (presne 2133km). Toto cislo ma dnes dost sokovalo, pozitivne. Naozaj som necakal, ze by som mal tolko casu a energie, aby som to zvladol. A ani to, ze by to zvladlo moje telo. Cize z tohto pohladu som absolutne spokojny. 

S cim som vsak menej spokojny, su posledne tyzdne pripravy. Po dvoch pretekoch (polka koncom januara a maraton koncom februara) som si musel dat par dni oddych, telo si to ziadalo. Ale potom uz velmi nebolo kedy zase nieco odbehat, uz sa bolo treba setrit na dalsie preteky. Asi to tak ma byt, asi na tom nie je nic zle, asi je to ten jediny mozny scenar zivota hobbika, ktory chce aj behat, aj sutazit. Plan ma asi koncit prvym pretekom sezony a potom sa uz iba improvizuje podla toho, co unava a cas dovolia. Asi tak nejak je to u mna od konca januara.

Zajtra je ten den D - Brdska 50, moj prvy ultra maraton, vrchol tejto sezony. Je mi to cudne, ale nejak velmi to ani nevnimam. Nejak mam pocit, ze som sa bezecky dostal na uroven, ked mozem kazdy mesiac ist 40+ km pretek. Nie na rekord, ale proste ho v pohode odbehnut. Ci je to hlavou alebo nohami, to este neviem. Mozno to zistim zajtra, mozno az casom. Zajtra to podla mna cele iba zacne....

A co teda zajtra? Hlavny ciel je to v pohode odbehnut. A ked to bude pod 4:30h, tak budem velmi rad. Ale v podstate beriem cokolvek pod 5h. Tak drzte palce!

Zimne radovanky

Ked sme pred 3 tyzdnami cestou do Madridu nahodou zabludili do hor a v horskom priesmyku (okolo 1900 mnm) nas prekvapilo snezenie, tesili sme sa so zenou ako male deti, ze predsa len tuto zimu vidime sneh. A tobolo prakticky iba par vlociek, na ceste sa ten sneh vobec nedrzal. Vobec ma vtedy nenapadlo, ze by sme toho snehu mali zazit tento rok este viac...

Ale potom clovek pride v aprili na Slovensko a najde tu celkom slusny januar. Minuly piatok nasnezilo dobrych 20cm a ja som sa v ramci treningu teda vybral brodit sa. Ked pominiem to, ze sa mi smykalo a len s namahou som dosahoval tempo 6:00min/km, tak som zistil, ze ten sneh je nahodou na beh uplne uzasny. Bezal som po polnych cestach, ktore boli teda slusne zablatene, ale ja som z toho blata vytiahol vzdy cistu botu :) No nadhera. Mohol som ist aj cez polia a na konci behu som bol ziarivo cisty. Dokonca sa mi podarilo z mojich trailovych Salomonov zmyt aj 3 mesacnu spanielsku spinu. V istom bode som si spomenul aj na Stina a jeho detektivne uvahy, ked bezal rano (takmer) panenskym snehom. Ale asi potrebujem viac takychto zasnezenych dni, lebo bohuzial som nebol schopny odhadnut, ci tie stopy patria bezcom, chodcom alebo psikom.

Ono sa to potom zacalo rychlo topit, a kedze som nechcel bezat v clapkanici, dalsi den som vynechal a miesto So-Ne som si dal kombo 27+25km v Ne a Po. Prvykrat som skusil, ake je to bezat dva relativne dlhe behy hned po sebe. Celkom sa to da, druhy den som sice bol prvych 10km trocha tvrdy, ale potom som to rozchodil. Aj to tempo bolo pomalsie, ale to vobec nevadi. Takze spokojnost, niekedy si to zopakujem.

Este k tej nedelnajsej 27 - sneh uz bol sice roztopeny, ale vystihol som fakt slusny dazd. Obstal by aj proti andaluzskemu monzunu. Na cestach potoky vody, takze po polhodine uz na mne nebolo nic suche a v botach mi cvachtalo. Do toho ranna kosa, tesne nad 0. Aj som zvazoval, ze asi to strihnem radsej domov, ze to nema zmysel hrotit. Ale potom som si spomenul na Honzove behy v dazdi a slova, ze nie je problem behat, ked clovek nie je unaveny a ked svieti slniecko. Tak som sa zatal a na odbocke domov to strihol zase von z mesta. A dobre som spravil. Na mokre oblecenie a zimu som si casom zvykol a nakoniec som bol velmi rad, ze som si tych 27 odbehal. Ja to stale vravim – niet nad ten pocit na konci behu :)

Tento tyzden som miesto behu isiel radsej lyzovat. Tri dni na Chopku, iba s kamosom Filom, bez deti, bez rodiny, fakt super relax. Takze som isiel behat znovu az dnes, zase 27km. Cize prakticky behavam uz iba 25+ km, na kratke vyklusy nie je cas...uvidime, co na to povedia Brdy. Uz mam prakticky natrenovane, zostavaju mi iba tie nejake vyklusy a o tyzden sa snad zo mna stane ultrak :)

A ked uz som na tom Slovensku, tak si vravim, ze sa treba viac integrovat s domacimi, obcas prehodit par viet a tak...ako to robi aj Honza. A ako si tak dnes veselo bezim z kopceka (pozor, predtym som ho vyslapal aj hore), vidim takeho postarsieho pana, ako tlaci hore kopcom bicykel. No idealna prilezitost. Tak mu vravim, ze ved bicykel je na jazdenie a ten kopec (hoci prudky), sa da vyslapat. On ze hej hej...a ako ho tak minam, vidim, ze vzadu na nosici ma dobrych 20kg zemiakov. No, asi by som ten bicykel v tom pripade tlacil aj ja...ale nevadi, integroval som sa a nabuduce mozno aj lepsie trafim :)

nth

PS - minuly tyzden za 8 dni (som si to predlzil) 109km, ale tento je to slabota. Dnes a zajtra to bude iba 37 :(