Ultralanovka 24h (LUX verzia)

 Najprv trochu kontextu:

• Ultralanovku som isiel uz 5x, z toho 3x tuto v Luxembursku. Pocas covidu som si nasiel parametrovo rovnaku trat ako na Kamziku, aby som sa mohol zucastnovat aspon virtualne. Teraz sa uz sice moze cestovat, ale pride mi zbytocne zabit 3-4 dni mimo domu a rodiny, ked mi na to staci jeden den tuto u nas. Velka nevyhoda ale je, ze to musim ist solo a self-support. 
• Prve dva rocniky v BA som dal 33 (22h) a 34 kol (23h), potom 3 dalsie v LUXe som odkruzil 25 (15h), 27 (18h) a naposledy 25 kol (16h). A este technicky detail, ide sa v obratenom garde oproti Kamziku - zacina sa najprv 1km do kopca (+200m) a nasledne sa 2km zbieha dole.
• Uz takmer rok ma obcas pobolieva koleno, ale iba ked zakopnem alebo sa niekde smyknem. A staci mu naozaj malo. Vtedy mam pocit, ze som si prave potrhal vsetky vaziva v nom. Nastastie ta bolest vzdy trva iba tak 10s a hned potom mozem ist znova v rovnakom tempe. Bol som u ortopeda, chodim na fyzio, vsetci su s kolenom spokojni, nic s nim vraj nemam, vsetko je pevne a stabilne.
• Moja tohtorocna pozornost sa upiera na septembrovu Monte Rosu (171km/+11700m), takze tuto lanovku beriem ako B pretek, skor len ako trening a najma zatazovy test kolena. Ak by sa s nim objavil nejaky problem, ktory treba lekarsky riesit, tak je cela sezona v prdeli.
  

Je par minut pred polnocou z 2. na 3. aprila. Povodny start som musel o 2 dni posunut kvoli vystrahe na silny vietor (vtedy u nas padaju stromy na hlavu). Zaparkujem auto na zvycajne miesto, posielam kratku spravu Petovi Jurickovi, ze som na starte a presne o polnoci vybieham do prveho kola. Plny ocakavania, lebo netusim, ako trat po roku vyzera. Ze ako sa na nej podpisali predosle dazdive dni alebo sobotnajsi silny vietor. Moj prvy ciel je vydrzat v pohybe celu noc, lebo zatial ani raz som ju tu neprezil. Cez covid som isiel len v ramci povolenej dennej doby, dalsi rok som to zabalil o 3:00 rano (po 18h, startoval som az o 9:00) a minuly rok som uz po 4h zaliezol do auta do spacaku, aby som tam preckal zvysok noci. Noc je tu narocna na psychiku. Idem sam, bez sluchatok, iba s vlastnymi myslienkami, nie je s kym pokecat, na koho sa zavesit. Ale tento rok som odhodlany to zlomit. Ide sa mi dobre, na vrchu kopca je miestami blato a mlaky, ale da sa to prejst bez ujmy. Horsie je to vsak v zbehu, kde trat ide miestami dost premocenym terenom, kde mam na vyber bud opatrnym krokom prejst po smyklavych skalach alebo ako srnka jemne prejst podmocenym machom a travou. Trva mi niekolko kol, kym sa naucim spravnu cestu a kde davat nohy. Medzitym su vsak uz tenisky aj ponozky premocene a zufalo premyslam, preco nemam v portfoliu 10 tenisiek ani jedny gtx. Dnes by sa zisli. 

Ale odsypa to a kratko po 6:00 rano koncim 10. kolo. Noc uz nie je taka tmava a hore na kopci je vidno, ze o chvilu pride rano. Prezuvam mokre ponozky a znova kremujem nohy. Pridu mi v o dost horsom stave, nez by mali vyzerat po 6h behu. To tie baziny. Nezvyknem mavat pluzgiere, ale dnes sa ich zacinam obavat. Teplota vonku je uz pod nulou, presne podla predpovede. Mlaky hore zamrzaju, uz ani blato tam neni, teraz sa tade dobre bezi. Ale je mi zima a prihadzujem dalsiu vrstvu. Aj teplejsie rukavice by sa zisli, pri tejto turistike sa clovek az tak nezahreje. 

vychod slnka

Konecne svita! Noc je za mnou, za odmenu si davam pesto cestoviny s domacou slaninou, colu, redbull, nejake magnezium, sol...akoze normalne hostinu mam! Do usi strkam sluchatka a vo vybornej nalade sa pustam do dalsich kol. Uz je dobre. Podcast Startovacia ciara si setrim cely rok prave na Ultralanovku - zacinam Psotkovym memorialom a po nom ide Zuzka Durcova, Marian Kamendy, Bresto...aby to nebolo take jednotvarne, obcas to prelozim nejakym NBA podcastom a mam aj kratky hudobny playlist specialne na ultra behy. Naozaj sa nemozem mat lepsie (v ramci moznosti) 😍😊 Kazde kolo pri aute nieco male zobnem a hned stupam znova hore. Aj s takymto kratkym zastavenim davam kola za 35-40 minut. Ked mi vydrzi energia a nalada, do polnoci by to mohlo byt 36 kol. Ale je mi jasne, ze ta energia pojde dolu a casova rezerva na osobak je len minimalna. Ale zatial neriesim. Pravidelne reportujem progress Lazyrun skupine, Petovi, Julke, Marianke doma - bez ich podpory by sa mi dnes islo o dost horsie.

Mala vsuvka, ze kade vlastne bezim: auto parkujem na malom parkovisku pri ceste, odkial zacina 3km okruh. Na uvod je asi 100m najhorsi usek po rozdrbanych nepravidelnych "schodoch". Po nich sa nastupuje na cesticku, ktora sa pozvolne dviha do celkom slusneho stupaku, ktory v polke kopca na chvilku ustane a v noci neznalym moze dat falosny pocit, ze su uz hore, aby nasledne presiel este do strmsieho stupania az na vrchol tohto uvodneho 1km useku. 200 vyskovych metrov. Este aj ten falosny vrchol v polke kopca je podobny Kamziku. Potom nasleduje len velmi jemne klesanie po prijemnej lesnej cesticke a kusok aj asfaltke, ale po dalsich 500m znova nastupuje les. Zvysok az dole k autu by bol celkom pekne behatelny, ale podklad je vacsinou bud travnaty, machovity alebo skalnaty. Pri suchom pocasi pohoda, ale akonahle je aspon trochu vlhko, tak treba ist opatrne, lebo je velmi lahke sa smyknut. Za dazda dole je to ciste utrpenie. No a na zaver zase tie rozdrbane schody k autu. V suchom pocasi mi to pride technicky lahsie nez okruh na Kamziku.

nastup na prvy usek

falosny vrchol v polke kopca

uz len kusok a som hore

20 minut pred obedom koncim 18. kolo, co mi dava stale nadej na 36 s rezervou 40 minut (matematika nepusti). Dojedam cestoviny, doplnam potrebnu energiu, zhadzujem nepotrebne vrstvy oblecenia, znova prezuvam mokre ponozky a kremujem nohy. Vonku je krasne azuro, pofukuje sice vietor, ale nic vyrazne a v duchu sa chvalim za rozhodnutie posunut start o dva dni 😎 Na Monte Rose sice vyber pocasia mat nebudem, ale tam bude motivacia ist dalej na uplne inej urovni nez tuto doma na kopci. Koleno zatial krasne drzi. Iba raz sa mi stalo, ze som si v nom potrhal vsetky vaziva pri odkopavani spadnuteho konara, ale behom par sekund to bolo OK a podobnych hlupych napadov som sa uz vyvaroval. Odvtedy som sa radsej zohol a konar odhodil rukou alebo palickou.

obcerstvovacka (selfie fotka)

Idem dalej a v rovnakom tempe bucham dalsie dve kola, uz som na cisle 20. Este 5-7 kol a budem mat tolko, co som tu odkruzil predosle roky. Ale na 21. stupani to zacina zadrhavat. Niekolkokrat sa v kopci musim zastavit a kochat sa okolim. Uplne ma vyplo, bez vystrahy, vobec to nechapem. Dalsie dve kola idem uplne bez nalady, nebavi ma to a trapim sa. Vonku zacina byt teplo, hoci predpoved hlasila max 8 stupnov (kvoli vetru pocitovo 4) - podla mna je aspon 15. Letnu sadu oblecenia som si nechal doma, mam tu sice tricka, ale gate len zimno-jesenne. Davam nejaku energiu rapida a trochu to znova rozbieham, ale uz to neni ono. Zvazujem, ze ako dalej. Keby o mne nikto nevedel, tak sa poberiem domov, ved aj 60km/+4000m je pekny trening. Ale podpora na telefone mi stale hadze nejake nezmyselne cisla, ze kolko kol mam este natocit a ja nemam energiu s nimi bojovat. To budem radsej kruzit, nez pocuvat ich keci potom...

Prestavam mat plan a beriem to po jednotlivych kolach. Cakam, kedy prestanem mat energiu na dalsie. Po 25 kolach sa uz neviem donutit k behu ani dole kopcom. Ale este neni ani 17:00 a co budem doma robit? Skusim este aspon 3 kola, aby som prekonal predosle 3 pokusy na tomto kopci. Uz si davam aj mensi pozor, v jednom momente sa dost nestastne smyknem a znova si odpalujem koleno. Prvy pocit je ako vzdy zufaly a hlavou mi prebehnu len dve myslinky - 1) teraz to uz mozem zabalit 2) na Monte Rosu mozem zabudnut. Ale po chvili som zase OK a tak nemam vyhovorku na predcasne ukoncenie. Ach, musim ist dalej 😩 Podcasty ma uz skor iba otravuju, idem radsej iba na hudbu. Tesim sa, ze coskoro pride noc a ja to budem moct zabalit. Viem, ze do dalsej noci sa mi nechce. Po 28 kolach je vsak stale svetlo a vidim to este na mozno 2 kola, kym bude tma. Potom urcite koncim. Toto rozhodnutie mi dodava energiu a posledne 2 kola odkracam v dobrej nalade. Uz neriesim ani baziny. Chodidlam sa to sice paci coraz menej, ale tento zaver zvladnem aj s premocenymi ponozkami. 

baziny

Posledne 30. kolo davam symbolicky s poslednymi zvyskami svetla. O chvilu bude 21:00, este by som teoreticky 3 kola do polnoci zvladol, ale nenachadzam motivaciu ist dalej. Ako trening na UTMR je uplne jedno, ci dam teraz 21 alebo 23+ hodin. Som spokojny, isiel som lepsie nez predosle roky tuto a co je dolezite, koleno vydrzalo. Stale sice nechapem, co sa s nim deje, ked zakopnem, ale ucim sa s tym fungovat. Je dobre vediet, ze je to vzdy len otazka par sekund. Peto mi nuka, ze dalsie kolo so mnou absolvuje na telefone, len nech vydrzim, ale ked si neviem predstavit tu kruzit dalsie 3h, tak aky ma zmysel tu zostat o hodinu dlhsie? Aby som mal 31? Aktualne to pre mna nic neznamena. Mne dnes staci 30 kol. Navyse si musim nechat aspon kusok energie este na 40 minutovu cestu domov autom. Velmi dobre si pamatam z predoslych rokov, ze to bolo vzdy o hubu soferovat a nezaspat. Po prebdenej noci a nasledne 16-18h na nohach som chytal drsne mikrospanky. Lucim sa so vsetkymi na telefone a dufam, ze ma uz nikto nebude presviedcat na dalsie kola. Co keby ma nahodou niekto zlomil? To by bolo strasne, tu dalej kruzit 😀

Celkovo to teda vydalo na 30 kol, co podla Garminu bolo nieco malo cez 92km/+6140m. Slusny trening. Aj hlavu som si pekne potrenoval, ked som isiel cele poobedie s myslienkou, ze to chcem zabalit.

tato asfaltka sa len krizuje

Mimochodom, k tomuto taka technicka poznamka na zaver - Garmin v poslednej generacii svojich hodin priniesol taku novu metriku, ze Stamina. Nemam o tom zatial vela nastudovane, ale v principe by mala fungovat ako nejaky ukazovatel energie, ktora mi zostava pri aktualnom tempe. Nieco ako ked auto ukazuje dojazd v km podla stavu nadrze. Pri tazkej nohe bude ten dojazd kratsi, pri jazde na dochodcu zase dlhsi. V kazdom pripade, raz sa ta nadrz minie. No a ked som potom doma pozeral graf vyvoja Staminy (moze sa to sklonovat?), tak ma dost prekvapilo, ako krasne to korelovalo s casom, kedy ma vyplo. Baterky mi dosli niekedy medzi 13-14h. Presne ako ukazuje tento graf. Ono sa to da sledovat aj live na hodinach, ze ako to ubuda, resp. je tam odhad, kolko km a hodin vydrzim pri aktualnom tempe a da sa s tym nejako pracovat. Clovek sa sice aj potom vie posuvat dalej, ale uz je to len na moral. Presne ako ja poslednych 8h na tejto Ultralanovke.