Velkogrobsky triatlon

Ja a triatlon??? Ved ja vobec neviem plavat...

Toto som si vzdy hovoril, ked nahodou na to prisla rec. Triatlonisti su borci a to bohuzial nie je nic pre mna. Beh sice nie je problem, na bicykli som kedysi tiez hodne jazdil, ale to plavanie...to ja nemam sancu dat, by som sa urcite utopil. No ale ako moje decka zacali minuly skolsky rok chodit na plavanie, nejak som tu hodinu musel vyuzit a ked uz som bol na plavarni, tak som zacal plavat. Dokonca mi Eva nasla aj obcasnu trenerku plavania, ked som zavital do Levic! Nooo, tak asi sa teda naucim konecne plavat, ze? Ono to vsetko aj znie strasne nadejne a optimisticky, ale vysledok po 8 mesiacoch plavania je ten, ze stale plavam nahovno...Ale trenerka ma chlacholi, ze nech sa tym vobec netrapim, ze ved ja nie som sportovec :) Zlata baba :) Ale uz sa aspon nebojim pustit sa aj na vacsie vzdialenosti (akoze nie La Manche, ale napr 1000m). Otazka triatlona sa tym padom prehupla z CI VOBEC na uroven ze KEDY. Long story short, nasa triatlonova nadej Eva ma zlomila s tym, ze najde nejaky dedinsky triatlon, kde si to budeme moct bez stresu vyskusat. Volba padla na sprint triatlon vo Velkom Grobe pri Senci. Parametre idealne - 750m plavanie, 20km bike a este 5km beh. Aj fotky z minulych rocnikov vyzerali tak, ze tam nebudeme uplni exoti. No nedaj to! Vdaka malej lesti sa nam podarilo nablaznit este aj dalsich clenov, ale nakoniec sa z nich na start postavila s nami iba Danika, lebo Peta riesila byvanie, Endzi krcnu chrbticu a Lenka soplik.

*****
Este mala vsuvka k priprave. Zobrali sme to velmi seriozne, dvojfazove treningy boli akoze minimalny standard a nezriedka sa to zvrtlo aj na 3-4 fazove blbnutie (rano bike, hned za tym beh, vecer znova bike a nakoniec este aj plavanie). Ja som sice vnutorne bojoval s tym, ze bicyklujem na ukor behania a ze to su neodbehnute km, ktore uz nikdy nedozeniem, ale zase musim uznat, ze to bolo velmi prijemne spestrenie bezeckeho zivota. V ramci pripravy som si dokonca odskocil aj na cross-quadratlon na Krpacovo (plavanie, bike, kanoe, beh), ale to bola v podstate iba taka sranda akcia s kamosmi. Na vykon sa malo ist az v Grobe. Ale ako uvodna skusenost to bolo super a najma som si uvedomil, ze v mori v Chorvatsku sa plava vyrazne lepsie nez na nejakom jazere a ze v tom Grobe mozem mat vazny problem....v mutnej vode som totiz chytal paniku a moj plavecky vysledok bol katastrofalny.

Sumar dvojmesacnej pripravy:
🏊‍♂️ 16km (19x)
🚴‍♂️ 332km (15x)
🏃‍♂️ 434km (39x)

*****

Posledny augustovy piatok sa teda aj s Danicou stretavame v BA u Jedlickovcov. Za normalnych okolnosti by nasledoval klasicky predpretekovy vecer, ked sa doladuje strategia a ide sa skoro spat. Ale kedze o triatlone toho vela nevieme, tak na strategiu prdime. A venujeme sa iba pocasiu, lebo v sobotu poobede ma prsat, ma fukat, ma byt zima a my netusime, ze ako sa obliect. Cely vecer a potom aj sobotu neriesime prakticky nic ine. No a kedze sa startuje az v sobotu poobede, nemusime ani skoro do postele a tak nervozitu z preteku zapijame pivom a Becherom...uff, rano sa tazko vstavalo :) Ale tak predsalen nieco k tej strategii - po tom plaveckom fiasku na quadratlone mi moja trenerka poradila, aby som sa vykaslal na kraula a plaval cely cas iba prsia. Ze rozdiel v rychlosti nepatrny, ale vyrazne menej sa unavim. A navyse mozem davat hlavu nad vodu podla potreby. Tak fajn :)

V sobotu po rychlom obede (cestoviny, ja inak...dovezene z restiky) nas Marcel presuva na registraciu do Grobu a potom nasledne na start do Senca. Studovali sme si aj itinerar, ale nie velmi mu rozumieme a dufame, ze ved nejak bude a snad nas usmernia, ze kade a kedy mame ist. Pred startom pozorujeme ostatnych ucastnikov a teda neviem, ci sme si vybrali ten spravny dedinsky triatlon :)))) Musime tam posobit jak sedlaci v meste. Ale uz sa neda cuvat a berieme to s humorom...

Je odstartovane. Chrti sa rychlo deru dopredu, kym ja len opatrne vchadzam do vody. Strategia je ist si zozadu svoje tempo a prilis sa nestresovat s tym, kto ako plava. Vdaka nej mam hned od zaciatku dostatok priestoru a mozem si ist svoje prsia. V hlave prazdno a sustredim sa iba na techniku - ci davam spravne nohy, ci ruky, ci nejdem prilis rychlo, ani pomaly. Pri kazdom vynoreni si kontrolujem smer. Vacsina plavcov mi hned uteka, ale podari sa mi jedneho aj predbehnut, co je pre mna velke povzbudenie. Vidim aj Danicu, aj ked sa mi postupne straca. Zrazu ma niekto krizuje a musim spomalit. Magor plava kraula a stratil smer. Netusim, ako mi to ide, lebo pri prsiach nejdem s rukami nad vodu a GPS je tym padom stratene. S potesenim ale zistujem, ze prva bojka sa blizi a ani to nebolelo. Je pri nej pochopitelne trocha husto a prechadzam preto radsej do kraula. Styl najhorsi na svete, hlava nad vodou, nohy ruky totalne nesynchronizovane, ale tak ciel je zaberat co najmensi priestor a prejst okolo bojky bez utrzenych kopancov. Vdaka kraulu sa na chvilku chytia aj hodiny a vidim na nich cas okolo 7:00. Co je asi fajn, lebo som priblizne v tretine a plan bol dat to za 22:00.

Za bojkou znova prechadzam na prsia. Ide sa mi skvele, mam okolo seba dostatok miesta a prvykrat mam v jazere dobry pocit z plavania. Druha bojka sa blizi a ja znova prechadzam na kraul, ale tuto druhu zakrutu som nejako nezvladol a idem ju prilis velkym oblukom. Uz ked som mal pocit, ze dobieham nejakych ludi, tak po zakrute su zase daleko. Nevadi, neriesim, v dialke uz vidim koberec, ktorym pobezime z vody do depa. Hoci sa mi stale ide velmi dobre, zacinam sa tesit, ze o chvilku som z vody von a pridu uz len tie lahsie discipliny. Ak dam plavanie, zvysok bude pohoda. Este posledne metre, vybieham z vody a neveriacky pozeram na hodiny - 18:28!!! Kokos, to ako sa podarilo? V bazene predsa plavam prsia ovela pomalsie.

Bezim rychlo do depa, baby su este tam. Nastava trocha chaos, neviem, co mam skor robit. Dat si helmu alebo vestu alebo sa obuvat. Jak male dieta....skusenosti nulove, stracam cas blbostami. Nakoniec opustam depo po necelych 3 minutach, co je strasne vela, ale tak co uz. Casom sa to vyladi. Na Evu stracam minutu, Danica sa este stale prezlieka.

Letmy pohlad na oblohu nevesti nic dobre a ja len dufam, ze stihnem co najviac odjazdit, kym pride lejak. Sadam na pozicany cestak a zistujem, ze oproti mojmu crossovemu to su nebe a dudy. Ved to ide uplne same! Ak neratam kratku jazdu okolo cinzaku u Evy, ked som si skusal, ako sa naraba s tymto brzdovym prehadzovacom, sedim na "favorite" prvykrat v zivote. Hned od zaciatku na to dupem a GPS na garmine mi vravi, ze idem vyse 40kmh. Fantazia! Ono to fakt ide takmer same a este k tomu aj rychlo! Po necelych 3km prichadzaju prve kvapky, ale zatial mi nevadia a uzivam si jazdu. Po 5km mi pipa garmin, ze zatial idem nieco malo cez 8 minut (36.6kmh priemer). Cista radost toto! Ideme za plnej premavky, ale auta su ohladuplne. Dokonca az tak, ze ma v Grobe kusok brzdia, lebo cakaju, kym budu moct bezpecne predbehnut cyklistu vpredu. Eva je uz vsak na dohlad, co ma motivuje na to znova dupnut. Mam pocit, ze sa nam podarilo predbehnut aj dazd, lebo aktualne neprsi. Cesta je trochu zvlnena, ale jazdu si uzivam. Idem naplno, hoci zacinam citit stehna a trocha sa obavam, ci to neskor pri behu neolutujem. Ale sme na sprint triatlone a tu nie je priestor na oddych. Druhu patku davam za necelych 9 minut (stale krasny priemer 33.7). Ale to odsypa. Konecne predbieham aj Evu a ponukam jej, nech sa za mna zahakne. Zakratko nasleduje obratka a az tam vidim, ze Eva zaostava. Ale nie je cas sa tym zaoberat, lebo hned ma ovali protivietor. To nam museli taky ventilator pustit do ksichtu? Uz chapem, preco sa mi doteraz islo tak dobre. Jak sme isli smerom od burky, vietor sme mali do chrbta. Ale teraz, smerom naspat do Grobu ideme priamo do burky. Moja rychlost vyrazne klesa a len horko tazko dosahujem rychlosti cez 30kmh. Nasledujucich niekolko km sa predbieham s chalanom na crossovom bicykli a tam zistujem, ze to asi nebude o bicykli, ale o nohach. Aj ta vesta mi vo vetre zacina vadit, asi som si ju vobec nemal davat. Treti 5km usek davam za 10:30, co je hned horsi priemer (28.5). Pomaly mi dochadzaju sily, dviha sa vietor, navyse zacina seriozne prsat....nastastie je uz za chvilu koniec. Este jedna obratka a sme naspat v Grobe. Posledny usek za 10 minut, celkovo davam bike za nejakych 38:30 (priemerka 31.8kmh), co je zhruba 90s nad ocakavanie! Parada!

Od samej radosti zabudam prepnut garmin na depo, co zistujem az po chvili a za behu este s bicyklom v rukach sa to snazit napravit. Samozrejme sa potkynam o bicykel a len tak tak, ze nepadnem. Neviem, ci mam vacsi problem drzat bike alebo seba na nohach. Pre tu hrstku divakov to musel byt fakt zabavny pohlad. Odkladam bicykel, zhadzujem helmu, vestu, okuliare, z vacku taham tabletku hroznoveho cukru, trham pripravenu igelitku, kde mam siltovku....ale vsetko mi to trva strasne dlho a v depe, kde som sa mal zdrzat max 20s, travim vyse minutu.

Konecne vybieham na posledny usek a snazim sa presvedcit sam seba, ze voooooobec nemam tazke nohy. Mam pocit, ze pomalsie sa uz snad ani neda bezat, ale pohlad na hodinky mi vravi, ze idem tempo 4:50! OK, tak to su asi fakt len pocity, tie tazke nohy. Tak uz len nepolavit a drzat tempo. Velmi vitam prvu obcerstvovacku a davam v nej pohar vody. Inak to som tiez mal mat na biku radsej flasku a nemusel som sa teraz zdrzovat s pitim. Ale sere pes, ved sa iba zaucam...Pozeram na ostatnych bezcov a vela z nich ma rozopnuty overal, tak si ho rozopinam aj ja. Napriek dazdu je vonku teplo a hned sa mi lepsie dycha. Kusok za obratkou stretavam Evu, je asi 2 minuty za mnou. Ak sa dievca hecne, este ma mozno aj da. Skusam pridat do kroku, ale uz to velmi rychlejsie nejde. Navyse nam uz seriozne leje a v jednej zakrute skoro davam maslo. Aj tak idem lepsie, nez som cakal - prve 4km davam tempa medzi 4:40-4:50. Pocas druheho kola stretavam aj Danicu a nadsene si spolu tapneme, dievca ma dobru ranu! Posledny km uz nie je dovod setrit sily, ideme jemne z kopca a tak to pustam, co to da (v mojom pripade je to "zavratne" tempo 4:24, hehe). Tento 5km usek davam za 24:12.

Do ciela vbieham v case 1:25:08, co je sice o 5 minut lepsie, nez som cakal, ale v prvom momente citim sklamanie, ze som to neskresal este o tych 8s. No co uz, vobec som netusil, ze na aky cas idem. Garmin bol prepnuty do bezeckeho modu a primarne mi ukazoval iba bezecky segment. Je to ale skusenost do buducnosti, ze v zavere je lepsie si sledovat celkovy cas nez iba ciste bezecke statistiky. Ale dlho to neriesim, chvilu za mnou dobieha Eva, o par minut neskor este Danica. Nadsene sa objimame a vsetkym nam je jasne, ze si toto niekedy este urcite zopakujeme. 

Pred odchodom este davame cigansku pecienku, pivko a pri aute nas Lenka s Ronym ponukaju Becherovkou. No nepovieme nie :)))) Vecer vsak este nekonci a presuvame sa k Endzi na after-party, kde nam spolu s manzelom pripravili full-service. No nemozme sa mat lepsie.

Velka VDAKA vsetkym za podporu pred, pocas aj po preteku!!! :***

nth