Ultralanovka 2017 (24h)

Ultralanovka je skvela akcia, ktora popri velkom charitativnom rozmere, a samozrejme aj sportovom, ma pre mna extra caro v tom, ze mozem na jednom mieste a v jeden den stretnut vacsinu bezeckych kamosov, ktorych cez rok "vidim" iba na Facebooku. Prvy rocnik sa vydaril a preto som teraz vobec nevahal a par minut po otvoreni registracie sa na nu zapisal. Nie uplne najlepsi timing som vobec neriesil. Jesen minuleho roka som totiz laboroval so zranenim nejakeho stehenneho uponu a mal som dokonca niekolko tyzdnove obdobie, kedy som vobec nebehal. Naslednu rehabilitaciu a fyzio som koncil az v januari tohto roku a to som si uz knihoval 300+ km mesiac (lekar sa tvaril, ze behat mozem...). Za normalnych okolnosti by som to nehrotil, ale ked uz som prihlaseny na lanovku, tak nieco tam treba mat nabehane, hoci ona sa da cela aj odkracat a v podstate kedykolvek ukoncit. Isiel som do toho s tym, ze ak sa mi to zranenie obnovi, pojdem aspon dobrovolnicit na obcerstvovacku, ked uz mam aj letenku kupenu. V tomto zmysle som na to zacal vo februari dupat (415 km a takmer +10.000m), ale nebolo to ono. Stehenny upon som stale citil, radsej som preto nedaval nic dlhsie. Iba jeden beh nad 30km. Navyse ma zacalo pobolievat v stupaniach lave koleno...no proste idealna priprava. 

Tolko uvod a kratke zhrnutie poslednych mesiacov.

Profil trate

Cesta z LUXu cez Mnichov do Viedne a nasledne BA je strastiplna. V piatok doobeda som este v praci, letim az 13:30. Let do Mnichova je kratky, ani nestiham zaspat. Tam potom cakam 4h na pripoj do Viedne a tiez sa prd vyspim. Let do Viedne rovnako kratky. Do BA prichadzam az vecer 21:30, totalne unaveny a zniceny z cesty. Asi som nemal brat tu najlacnejsiu letenku. V BA na autobuske ma nastastie caka Marcel Jedlicka, lebo ani netusim, kde presne je ten Kamzik a ktorym spojom sa tam mam dopravit. Na hornej stanici lanovky davame kavu, registrujeme sa a uz len cakame na polnoc. Ako prichadzaju ludia, tak sa s niekym vitam, s niekym zoznamujem, taka prijemna atmosfera.

Odbila polnoc a my vybiehame do prveho 3km kola. Oproti minulemu roku je nas vyse dvojnasobok, ale rychlo sa to trha a nikto nikomu nezavadzia. Nakoniec, co to je, 50 ludi v lese? Akurat tie kamery chybaju, telka tento rok neprisla. Asi ani rozhovory nebudu. No co uz...Prve kolo je tradicne zoznamovacie a s Marcelom bezime vsetko, vratane mensich stupani, ktore neskor budeme uz len kracat. Prvykrat zastavujeme az dole pod lanovkou. Tu nebezime ani v prvom kole, nie sme magori, den je predsa dlhy.

Z minuleho roka si pamatam iba zopar orientacnych casovych udajov (10.-20.-30. kolo), ale aj tak mam pocit, ze na uvod ideme nejak rychlo. Vela sa s tym vsak ale robit neda, ved iba tak klusame, kazde stupanie uz kracame, lanovku stupame rozvazne, v podstate pomalsie sa snad uz asi ani neda ist. Piate kolo davame v case pod 2:30h, co je samozrejme samovrazda, nemozme predsa davat kola pod 30 minut. Dlhodobe optimum v nasej vykonnostnej kategorii je tak 35-40 minut na kolo.

Vonku zacina byt hnusne, zima a poprcha. Ten dazd je tak na hrane - na goracovu bundu to asi nie je, ale zaroven postupne premokam a zacina mi byt zima. Do toho sada hmla, co je fantasticka kombinacia. Hmla, dazd, tma - to mozem rovno aj tu celovku vypnut, lebo aj tak budem za chvilu prd vidiet.

Co je vsak horsie, vobec sa mi nejde dobre. Idem este cez nedoliecene zranenie a rychlejsie, nez by sa patrilo. Atakujem hranicu komfort zony, z ktorej prakticky nevyliezam pri ziadnom behu. Zacina ma boliet bedrovy klb. Presne ten, ktory ma bolel minuly rok na Stefanikovi a stazoval mi kazdy krok pri nejakom klesani. A tu na lanovke sa klesa 2/3 casu. Sme na trati iba par hodin, ale ak to neprejde, je mi jasne, ze do rana koncim. 20h cez bolavy klb nema zmysel ist. Skusam menit tempo a styl doslapu a po asi 3 kolach (cize 2h behu) bolest pomaly ustupuje. Vyhoda je, ze nas to donutilo spomalit.

Desiate kolo davame v case 5:47, co je takmer 20 minut strata oproti minulemu roku. Nemam sice nejaky pevny ciel na dnes, ale bol by som rad, keby som dal aspon o kolo viac nez pred rokom, cize 34, co by znamenalo 102km a takmer 7000 vystupanych metrov. Zatial vsak nepanikarim - minuly rok som mal poobede velku krizu a vacsinu casu potom som sa trapil, takze ak sa tomu dnes vyhnem, stale mi zostava velka rezerva. Na trati sa teraz takmer nic nedeje, malokedy niekoho stretneme a mam realne pochybnosti, ze nas tu kruzi naozaj az 50. Kde su vsetci? Niektori asi zalomili v krcme na lavici alebo v aute, ze casom sa vratia. Oproti minulemu roku je tu naozaj teraz vyrazne komornejsie prostredie. Na trati nie su televizni reporteri s kamerami a zatial som nezaregistroval ani ziadneho extra bezca, ktory by si prisiel odkruzit iba par kol (maju povolenych max 5). Minuly rok, kedze sa islo v piatok cez pracovny den, viacero ludi dorazilo este pred pracou. Teraz nikto. Jedine spestrenie je obcerstvovacka, kde to vsak tiez velmi nezije, lebo kazdemu je zima a zufalo sa zhlukuju okolo jedineho ohrievaca, ktory ma dosah asi 20cm. Ale ludi je tam jak hadov, kazdy bezec by mohol mat vlastneho obcerstvovaca (ok, nie kazdy, ale tak dvaja hej). Troska je to s tou obsluhou predimenzovane. Ale zase je fajn, ze netreba ani nic povedat a hned sa trhaju, aby podali bezcovi pohar s jeho cislom, ktory sme tam mali kazdy odlozeny celych 24h (aby sa neplytvalo). Rozmyslame, ze v ramci zahriatia sa by mohli skusit rozlozit ohen, co by ocenili baby neskor cez, lebo sa chystaju s deckami opekat spekacky, ako nas dojdu pozriet. Ak prestane prsat...

S Marcelom dalej kruzime a nudu na trati zabijame kecanim o vsetkom moznom. Co v zasade nie je problem, lebo sa vidime tak 2-3x za rok. V jednom bode dokonca detailne riesime reformu zdravotneho poistenia. Tych zaujimavych napadov este bude...Uz sa nikam nezenieme, lebo jednak mme to velmi nebezi a Marcel sa nechce uplne rozbit, lebo o dva tyzdne ho caka 100 milovka. Co vo vysledku znamena, ze mame vela prestojov, ale zase vo dvojici sa ide lepsie nez samemu a uz ani velmi neriesim, ci tych 34 kol dam alebo nie. Skor si myslim, ze nie. Cez obed (po 12h) mam oproti minulemu roku stratu uz cele kolo (~45 minut). Ak nepride kriza, este to nemusi byt stratene...

No, ale prisla. Zacina ma boliet chrbat. Sice mam palicky, ktore na Stefanikovi skvele fungovali, teraz sa opakuje scenar minuleho roka. Vtedy som sa to snazil par kol rozchodit, cim som stratil dost casu, lebo som musel vyrazne spomalit a aj tak som skoncil s kratkou pauzou, lebo inak to neslo. Teraz si rovno liham na lavicu, na bolavy chrbat sa musim trochu vystriet. Driemem mozno 15 minut, ale velmi mi to nejde, lebo jednak je vsade hluk a navyse som si buchol pred chvilou redbulla. 

Tak to kaslem a vybieham znova na trat. Obcas bezim, obcas kracam, ale vobec mi to nejde. Oficialne uz kruzim sam, ale nastastie sa vycasilo a pocet bezcov na trati vyrazne stupol. Najma ti zopar-kolovi cerstvi bezci su teraz fajn, troska ma potiahnu, chvilu pokecame, spoznavam zase zopar novych ludi. Asi vyzeram znicene, lebo vsetci sa ma pytaju, ze ako sa citim. No nahovno, ale jak mi uz po 15h na trati zacina asi drbat, v zufalstve s Drobcom vymyslame, ze mozno by sa dala niekedy spravit aj 48h lanovka, pripadne 72, keby bol predlzeny vikend. Hm, teraz cez Velku Noc mam z prace dokonca 5 dni volna...to by bolo!

Ale vazne mi to nejde. Prehodnocujem dnesny plan. Bude mi stacit k spokojnosti 80km? Alebo skusim aspon 30 kol? Ved v podstate o nic nejde. Na lanovke sa ziadne DNF neudeluju. Problem vsak je, ze co robit do polnoci? Vyse 8h cakania. Sadnut na pivo a halusky? Sedim chvilu s babami pri ohni a v podstate uz len cakam na posledny impulz, aby som to mohol zabalit. Keby sa nasiel niekto, kto by ma kopol, ze serme na to, tak ma hned zlomi. Nastastie je tam tolko dymu, ze kym sa nasiel nejaky dobrak, radsej sa dviham a idem dalej kruzit.

Na jedno kolo beriem aj Petu, nech trocha pokecame. Prenasam na nu vsetku negativnu energiu a uspesne ju odhovaram od toho, aby si toto cele vyskusala o rok aj ona. Si normalna? Cely den tu kruzit??? Do toho kopca??? Ale predpokladam, ze v decembri na Prazskej 100 ju zase nahovorim, aby sa sem prihlasila. Tuto akciu treba zazit "zvnutra" :)

Vyhoda behu na okruhu je, ze mozem stretnut aj bezcov, ktori vacsinou koncia na bedni a pri normalnych behoch ich mozem vidim iba na starte (ja dobieham casto este az po tej "korunovacii"). Ja sice takmer nikoho z nich nepoznam, lebo na Slovensku prakticky nebeham a nasa bezecka spicka ide mimo mojej pozornosti, ale napriklad z minuleho roka si pamatam prveho vitaza Ultralanovky, Patrika Hroteka. Dnes mu to bezi zase skvele, ale casom mu vypoveda sluzbu zaludok a predcasne to bali. Ale aspon chvilu si to spolu slapeme do kopca - to ked je on na dnes sil, tak spomali na moju normalnu uroven. Parkrat sa stretavam na trati aj s nejakou holkou, ktoru obdivujem, ze bezi iba v tielku (lebo mne je kosa). Ona zase vzdy precita z tricka moje meno, tak sa zoznamujeme a prehodime par slov. Vobec netusim, kto to je a az v cieli zistujem, ze vitazka zenskej kategorie Silvia Petrjanosova (38 kol dala!). Casto sa minam aj s dalsou babou (Zuzka Kmetova), ktora vyzera, ako by bola iba na prechadzke, lebo ide cely cas v kapsacoch. Ale bezi jej to skvele a nakoniec dava 30 kol.

Na chvilku ma znova kopla muza a napadlo ma skvele vylepsenie tej Marcelovej 100 milovky Kroky na hrane. On si totiz ide aj s dalsimi 5 kamosmi prebehnut trasu, ktoru cez vojnu absolvovali dvaja slovenski vezni zidovskeho povodu, ktorym sa podarilo ujst z koncentraku v Osviencime. Pri vsetkej ucte k silnemu pribehu s velmi tragickym pozadim, to vylepsenie spociva v tom, ze par hodin po starte by sa za nimi vybralo akoze nemecke komando a koho by dobehlo, ten by skoncil. Pripadne, keby sa mu uspesne vyhli (schovali), mohli by pokracovat dalej az do ciela. Predpokladam, ze tak nejak to pred tymi vyse 70 rokmi aj realne bolo... No jasne, blbost, sorry - takto by z toho vznikla nocna hra, co asi nie je uplne ciel tej akcie. Drobec to zhodnotil, ze som uz asi prilis dlho na trati...

Ale aj taketo blbosti pomahaju, aby som sa nejak zabavil a nemyslel na beh. Ono to asi nejak pojde, ale bude to porod. Mam za sebou 24 kol a asi 16h behu. Zvysnych 8h si v mysli delim na dve 4h okna, v ramci ktorych musim dat vzdy po 5 kol. Je to sice realny plan, ktory sa da zvladnut aj rychlejsou chodzou, ale byt na trati este 8h je strasne vela. A stat sa moze cokolvek. Vytahujem poslednu barlicku a pustam si hudbu - 15 pesniciek, shuffle & repeat all. 

Pohyb dole uz boli, rovinky sa ako tak daju a jedine stupanie ma zacina bavit, coraz viac. To je divne, minuly rok ma to stupanie ubijalo. Asi tie palicky pomahaju. Cele sa to lame okolo 18:00. Mam chut to zabalit a vybieham do mozno posledneho kola, ale niekde pocas neho si zacinam opakovat Stinovu mantru, ze ultra nie je o vyhravani, ani prehravani, ale o tom, ze sa nevzdavame. Dokola si to v hlave opakujem a zrazu mi je jasne, ze nekoncim. Ak dodrzim plan (co v podstate znamena pokracovat v rychlejsej chodzi), tych 34 dam.

Kriza zazehnana! Znova ma to zacina bavit. Je to zvlastny pocit, ze po takmer 20h na trati mam zrazu pocit, ze tu mozem kruzit vecne. Jasne, v kazdom stupani dufam, ze uz bude koncit, ale zaroven chcem, aby to cele hned len tak neskoncilo. Naramne si uzivam najma stupanie pod lanovkou. Sklonim hlavu, chytim tempo a idem bez zastavenia az do konca. To su tie euforicke stavy, ktore su jeden z hlavnych benefitov ultra behu. Ultra je zvycajne tak dlhe, ze na kazdeho ta kriza pride, ale zaroven ma dostatok casu sa s nou popasovat. A to cele kludne niekolkokrat.

Radsej sa vsak uz nezastavujem pri babach, lebo keby som si sadol, uz mozno nevstanem. Jest mi vobec nechuti, z povinnosti si davam iba oriesky a syr. Uz neviem, co s cim miesat, ani nutela so slaninou a cibulou mi uz nejde. Dodrzujem aspon pitny rezim - 1 redbull na dva okruhy, k tomu caj, tretie kolo iba caj a znova dokola. Skusal som aj pivo, ale neslo mi. Obcas este dam nejaky kolac, tie postupne pribudaju, ako ludia prichadzaju. Zotmelo sa a uz si iba idem svoje. Dokonca ani hudbu nevypinam, co je pre mna uplne nova skusenost - ist tmavym lesom vo svetle celovky a nepocut ziadne okolite zvuky. Moje vnimanie sveta sa zuzilo iba na uzky svetelny kuzel celovky. Veeeeeelmi sa mi to paci! Mam vyse 4h na to, aby som dal 5 kol. To by uz dal kazdy, aj clovek o barlach. Dve kola kruzim s Katkou Markovou a skvele si pokecame. V druhom kole ju vsak stracam, lebo najprv skusam davat kratke pauzy v stupani, cim ju uplne rozhodim z rytmu, ale rychlo zistujem, ze mi to nevyhovuje a vraciam sa ku kontinualnemu pohybu, byt co najskor hore. Katka moj nastup nazachytava a stretavame sa az hore.

Dalsie kolo ma dobieha nejaky borec, co ide iba zopar kol a chvilu bezime (rozumej: suchtame sa) spolu. Ale zakratko sa ospravedlnuje, ze sa nechce so mnou zdrziavat, lebo chce stihnut dalsie kolo a rychlo mizne v tme. Kym dobieham k dolnej stanici lanovky, ma uz aspon dva stlpy naskok. Ale stupania mi momentalne idu, niekde v polke ho dobieham a do hornej stanice ho potom davam asi o 5 minut (stupanie ~ 15 minut). Ze vraj sa ponahla, hehe :) Obdivujem sam seba, ze stupanie pod lanovkou po 20+ hodinach behu davam rovnako rychlo ako na zaciatku.

Kratko po 23:00 koncim 34. kolo a plnim tym dnesny plan na 100%. Ist dalej este jedno kolo? Asi by som ho stihol cele dat, ale nema to zmysel. Motivacia mi dosla, v krcme ma cakaju kamosi a ved sa tu bezi aj o rok. Odovzdavam cip a koncim na 102km/+6842m. Az teraz zistujem, aka mi je vlastne zima. Sadam do krcmy a niekto mi dava paralen, lebo sa cely trasiem zimou. Ale tie endorfiny to cele prebijaju. Citim sa skvele! :) Hadzem oko na online vysledky a vyzera to, ze sa zmestim do Top 10 (z 50 bezcov)!!!! No nadhera!

Fotka tesne pred startom a potom po 24h behu

O rok teda znova a snad zase o kolo lepsie :)

nth

PS - Za fotky velka vdaka Michalovi Kostkovi a Romanovi Minarovicovi!

Komplet vysledky su na webe ultralanovky.