Trail Uewersauer (prvy pretek po takmer 1.5 roku si zasluzi dalsi prispevok na blogu)

Chystam sa na Trail Uewersauer, 53km (+2100m) trailovy zavod na severozapade Luxemburska. Ano, aj takato mala krajina moze mat rozne regiony a oblasti, hoci mi to niekedy pride usmevne. Stale hovorim, ze kamkolvek to tu je autom tak priblizne 20 minut. Trat ma byt vacsinou lesna, obcas polnacka, pripadne kde tu asfalt. Lesy a priroda su tu fakt nadherne, na zavod sa preto naozaj tesim. Jedinu starost mi robi pocasie. Celu jesen tu bolo krasne, v podstate sucho a relativne ani nie zima. Ale tento cely tyzden tu leje, doslova leje, trat bude urcite rozbahnena. Uz som sa naucil, ze hoci v Spanielsku stacil na tie ich prasne cesticky jeden lepsi dazd a tyzden sa tam nedalo bezat, tunajsie lesy vela vody zachytia a aj po par dnoch dazda sa da v lese ist obcas aj suchou nohou. Ale tento tyzden to bude ine, prsalo tak, ze by sa za to nehanbil ani Sevillsky monzun. Navyse sa ma v nedelu ochladit o 10’C na 0 a dokonca hlasia aj snezenie. No fasa. Ale aj tak sa tesim. Z domu som dostal “priepustku” na celu nedelu, takze uz nech tam bude akokolvek, mozem takmer cely den robit to, co ma bavi – behat v lese. Ak bude blato, budem sa brodit v lese :) Vzdialenost neriesim, 50+ km clovek da aj bez treningu. A hoci som v poslednej dobe isiel vyrazne s km dole, mam zo septembra nabehanych zopar 30-40km.

rano nasnezilo

Akurat neviem, aku obuv zvolit. Stare Hoka One One su uz zodrate a nove sa mi z krabice nechce vyberat rovno do tohto blata. Pearl Izumi su po stranach roztrhane a minulotyzdnova generalka v mojich favoritoch na tento beh (Inov8) dopadla katastrofalne – nie som schopny v nich dat viac nez 20-30km, potom by som uz iba trpel. Zostavaju mi Asics Fujitrabucco 3, ale omylom som si ich kupil asi o pol cisla vacsie, nez by sa patrilo a navyse som v nich v treningu este nedal viac nez 18km. Ale zase v predoslej generacii tychto Asics som dal dva velmi podobne trailove behy v priblizne rovnakom pocasi, ako ma byt teraz (46km Liberec a 41km Perun). A bol som velmi spokojny. Vidim to na Asics…

Musim priznat, ze som trocha nervozny. O nic nejde, ale som. Posledny pretek som bezal v lete 2014, odvtedy nic. Ako sa nam narodila Hanka, doma som slubil, ze to trocha obmedzim – vybehnut skoro rano na 3-4h niekam von je v pohode, ale zmiznut na cely den alebo vikend sa proste v aktualnej situacii nehodi. No a teraz mam pocit, ze som z toho vypadol. Zrazu neviem, ako sa obliect, co rano robit, co jest, co si zobrat zo sebou…od poslednej zimy (pre mna) ubehlo uz takmer 2 roky (tu poslednu som bol v Andaluzii) a moja bezecka vybava sa odvtedy prirodzene obmenila. V podstate ma caka prvy mrazivy den po takmer 2 rokoch a nemam predstavu, co na seba, aby mi nebolo zima ale ani teplo.

tesne pred startom

Snazim sa trocha dostat do zavodneho modu aspon tym, ze si vytlacim a zavesim v praci na stenu mapku a vyskovy profil. Ale nejak velmi to neriesim, ved nejak bude. Aj vecer pred zavodom idem ku kamosom na oslavu a tlacim sa jedlom, ako keby som rano nikam nemal ist. Na obligatny hrniec cestovin nie je cas ani priestor.

Rano vstavam iba 2h pred startom. Nie je dovod sa stresovat, autom to mam na start 20min (ako inak). Aj tak je vonku kosa a co by som tam vonku robil, ze? Pocasie nesklamalo, auto pise 1’C a vonku snezi. Cestou od auta na registraciu sa skoro ocitam na zemi, pod snehom je lad. Co na seba? Dlhe gate som nechal doma, ved ¾ musia stacit. V duchu si nadavam a zvazujem, ci ma zmysel sa este obratit domov pre dlhe gate. Kaslem vsak na to, ved sa snad zahrejem. Hore davam tielko a tenke tricko s dlhym rukavom (second skin), na to este nepremokavu sustacku. Samozrejme ciapka a rukavice. Tie pre istotu dvoje – skusenost z Liberca a Peruna ma naucila, ze nie na ponozkach, ale suchych rukaviciach stoji a pada cely pretek. Camelbag neberiem, kazdych 10km nam maju davat jedlo, to musi stacit. Vystacim si s novou Salomon ladvinkou, do nej sa zmesti to najnutnejsie.

Je 8:45 rano a konecne nas odstartovali. Uz mi zacinala byt kosa. Uvodne 5km klesanie beriem ako rozklusanie, aspon som to nemusel riesit pred startom. Trat je prekvapivo behatelna, aj napriek blatu. Napadane listie robi zazraky. Z treningovych behov som nauceny nikam sa nehnat, uz takmer rok a pol beham vyhradne iba v comfort zone – ziadny stres, na pohodu a zazitok :) A tak idem aj teraz. Co je behatelne, vsetko beham, prudsie kopce vsak (svizne) kracam, na bednu by to aj tak nebolo. V prvom kopci mi zacina byt teplo, davam dole sustacku a strkam ju do ladvinky. Na to, ze mrzne, som dost chabo obleceny, ale zima mi nie je. Aj rukavice odkladam a uz sa k nim ani nevraciam.

Uvodnych 10km celkom nuda – les iba listnaty, obcas nejaka dedinka, nie je sa s kym ani rozpravat, vsetci naokolo melu nezrozumitelnu luxemburcinu. Konecne prichadza spestrenie v podobe jedla a pitia. Po vyse hodine behu som aj vysmadol. Maju teply caj a bujon. Parada!!! Studenu Colu ignorujem. Jedlo nic moc, iba ovocie a nejake muesli. Chleba so sunkou/syrom by bodol, ale bohuzial…

Konecne prechadzame do ihlicnateho lesa, je tu fakt krasne. Obcas ma niekto predbehne, obcas ja niekoho, ale v zasade sa uz poradie ustalilo, chrti su daleko vpredu. Troska mi vadi, ze zaroven s nami bezia aj bezci na kratsiu trat a tiez aj stafeta.  Potom to cloveka myli, ze vsetci okolo neho su taki sviezi, resp. ze vobec nesetria sily. Podla cisla sa totiz neda vidiet, kto co bezi, potencialne vsetci idu plnu trat, jeden nikdy nevie. Bezime chvilami po brehu jazera (priehrady), taka zvlnena trat, sama zakruta, hore dole, medzi stromami. V nohach mame uz takmer 20km a citim sa v pohode, ziadna unava. Bodaj by aj, ved sa v podstate vleciem, obcas aj zastanem fotku spravit. Som rozhodnuty sa nikam velmi nehnat, zavod si treba uzit co najdlhsie :) (panacika mam nastaveneho na cut-off time). Druha obcerstvovacka, zase davam bujon, caj a nieco pod zub a chodzou sa pustam do asi 2km strmeho stupaku. S plnym bruchom to nema zmysel ani skusat. Na obcerstvovacke bola zaroven aj odovzdavka stafety, na trati teda mame znova cerstve nohy a uz vobec netusim, akym tempom mam ist. Ale naladu mi to nekazi. Tu mi pokazi az chlapik, ktory lezi skolabovany na zemi, cely sa trasie a akurat ho niekto prikriva. Zistujem, ci su OK (v ramci moznosti) a ci netreba pomoct, ale posielaju ma dalej, uz su aj tak pri nom dvaja, nemusime tam byt vsetci. Blby pocit…tieto zavody beriem v podstate ako vychadzku do prirody, nad zdravotnymi rizikami som nikdy nerozmyslal. Vzdy som si myslel, ze oproti takemu (pol)maratonu su vyrazne nizsie, aj moja zena je podla vlastnych slov uz kludnejsia, ked niekam teraz idem.

Blizime sa k malebnemu mestecku Esch-sur-Sure – mala dedinka v udoli, z jednej strany rieka, z druhej nad nou zrucanina stredovekeho hradu. Obiehame ju z kazdej strany a ja neviem, co skor fotit, fakt nadhera. Keby bolo teplo a clovek nemal co robit, aj by som si sadol a iba sa kochal. Stupame dalej do kopca a pozeram pod nohy, ze krv… a dalej znova…niekto bezi fakt na krv, sa s tym neserie. Odpajam sa z pomaly kracajuceho vlacika, ze ked kracat, tak aspon svizne. Zacinam mat pocit, ze polka zavodu za mnou a ja sa iba flakam. Unaveny nie som, mozno by som aj rychlejsie mohol ist…dalsie jedlo, nieco malo jem a nasledne skusam trocha zvysit tempo. Zacina fukat a znova davam na seba sustacku (takto hore dole ju budem davat po zvysok preteku). Ma to dvoje vyhody – jednak mi nie je zima a tiez aj schovavam pod bundu startovne cislo, ktore mame navlecene cez hlavu a po stranach uviazane. Fakt sprosty napad, zavadzia to, veje to, tlaci to…a cokolvek by clovek chcel mat na tricko (napr. ze bezim za IThinkBeer.com), zostava aj tak schovane. Neviem, co je zle na zicherkach…

Esch-sur-Sure

Bezi mi to dobre, normalne mam z toho dobry pocit. Az do doby, nez ma zacnu dobiehat bezci zozadu a ja si uvedomujem, ze vlastne vobec nejdem rychlo. To je ta comfort zona, poznam to z treningu. To aj ked mam pocit, ze idem svizne, tak vlastne idem pomaly. Telo je na to naucene, inak uz asi ani nevie. Aspon ze ta priroda je krasna. Tiez je super, ze ked prebiehame obcas cez okresku, tak to policia pekne reguluje, auta cakaju, bezi bezia.  V nohach mam uz 30km a ano, konecne zacinam citit unavu. Bezi mi to, ale si vravim, ze uz by aj koniec mohol byt. A zacina mi byt zima na nohy. Ponozky su samozrejme uz davno premocene, ale prezliekat ich by nemalo ziadny zmysel. Par minut v lese, nejaky ten potocik alebo rozbahneny usek a boli by zase mokre. Myslim, ze bezim pomalsie nez na uvod a preto je dobre, ze zacali v druhej polke zhustovat siet obcerstvovaciek, uz su kazdych zhruba 6-8km. A niekedy je aj to dlho, kedze so sebou nic nemam. Kopce uz prestavam riesit, ako vsetci okolo mna, aj ja prechadzam hned do chodze. Som rad aspon za to, ze s ludmi predo mnou drzim ako tak tempo. Dole kopcom dohanam pripadne zaostania. Tesi ma, ze Asics pekne drzia. V blate nesmykaju, na spevnenom terene a asfalte su dostatocne pohodlne a ani nikde netlacia.

Asics uz v cieli

Po 40km ma predbiehaju dve panie v rokoch, jedna s celkom slusnou nadvahou a kecaju. Cumim ako puk, ale nemam energiu ich znova predbehnut, ledva sa ich drzim na dohlad. Toto nie je ok. Dufam, ze bezia stafetu a v nohach takmer nic nemaju. Ale aj tak, nemoze byt, ze ma v kopci predbehne pani, ktora ma viac kg nez ja a o hlavu menej…a este sa pri tom rozprava. Je to odo mna hnusne, ja viem, ale do ciela mam uz iba jedinu motivaciu – dobehnut pred nimi. V myslienkach prehliadam odbocku a kufrujem. Nastastie sa bezci za mnou zbadali a obracaju ma na spravnu vieru, teda trat. Posledne vyrazne stupanie a s novou motivaciou ho takmer vybieham. Nasleduje neprijemnych niekolko km po rovinke, ale je to na kopci, nikde ziadny strom, iba veterne veze. Strasne fuka, aj zima mi je a vobec mi to zrazu nebezi. Mam chut zastat a sadnut si, ale to by bola prehra. Cista stena. Pomaly sa suchtam a cakam, keby ma pani dobehne, to ma snad nakopne. Posledny caj a pracem sa prec. Cez udolie uz vidim cielovu dedinku, ale este nas caka zbeh do udolia a potom znova hore, cize mozno 6km. Bezecky som vyflusnuty, dole idem iba gravitaciou, potom posledne 3km do kopca ma zenie “motivacia”. Do ciela ma tlaci uz iba bezec za mnou, ktoreho som nakoniec o par sekund udolal. Aj pani som dal :( :)

Hm, ciel…clovek dobehne do nejakej haly, tam vsetko nacacane ako na majstrovstvach sveta, nasvietene…prebieham cielovou branou, ale nikde nikto. To bude asi tym, ze ti najlepsi su uz davno po sprche a cakat na nas nikoho nebavilo. Ale predsa, cakal by som aspon medailu na krk alebo do ruky, pripadne nejake finisher tricko…proste nieco, co ma len ten, kto to cele dobehol. Ale prd, nic take…par metrov za branou konci vyplotovana trat a ja si mozem vybrat, ci idem hladat sprchy alebo nieco na pitie :(

*********

Vydalo to na 225. miesto z asi 315, co dokoncilo (neviem, kolko zacalo). Na trati som bol 6:40h (limit bol 7:15h), vitaz to dal tesne pod 4:00h. Co viac si zelat? Velmi pekne umiestnenie aj cas! Tento skvelý výsledok ma dvojnásobne teší, lebo ukazuje, že aj v našich skromných podmienkach môže vyrásť bežec, ktorý dokáže držať krok aj s tými najlepšími bežcami z vyspelých kapitalistických krajín. A zároveň ma teší, že mám dostatočne dobre nabehané, aby som aj napriek behu čiste v comfort zóne dokázal dokončiť závod pred jeho ukončením, vyhrať kategóriu Slovensko a to všetko v osobnom rekorde. Ktorý je mimochodom už piaty v rade. Priatelia, kto z vás to má? :) 

nth