Nonstop beh hrebenom Nizkych Tatier (NSBHNT)

Den pred pretekom travim pracovne. Som u mamy doma na Slovensku a mam home-office. Ale myslou som uz na hrebeni. Neustale sledujem predpoved a rozmyslam, ako sa obliect. Ono ale na nejake sachovanie uz aj tak nie je priestor, musim pracovat iba s tymi vecami, co som si doniesol z Prahy. Preto verim, ze snezit nebude...hoci, mam so sebou aj ciapku a rukavice. A na ziadost organizatorov som si kupil aj tenku nepremokavu bundu, takze uz sa nebojim ani dazda. Teda, az do chvile, ked mi skusenejsi bezci prezradia, ze Hoka boty sa v dazdi strasne šmýkajú ... no to potes koste, na hrebeni?nastastie tu dilemu nemam, bezim v Hoka, nic lepsie tu aj tak nemam. Na Silve sa osvedcili a nebudem predsa menit vitaznu zostavu. Navyse, v piatok ma z nicoho nic zacala boliet prava noha, boli pri kazdom doslape. Netusim, z coho to je, ale verim, ze Hoka to spolahlivo utlmi.

Rano davam budicek na 5:00, caka ma asi 100km cesta autom do Banskej Bystrice, odkial nas uz dalej na Trangosku odvezie spolocny autobus. Naladu v aute si robim tymi 15 pesnickami, co som ich pocuval dokola na Silve. Vydrzi mi to az do chvile, ked si otvaram flasu nejakej sladkej vody, co mi zena kupila den dopredu, ze aby som mal na cestu a aj do camelbagu a zistujem, ze je PERLIVA. Kurde, to perlivu nemozem naliat do camelbagu, ved by mi ho roztrhlo. No nic, v Bystrici musim este najst potraviny a kupit overenu neperlivu pampelisku. Nastastie, Kaufland otvara skoro rano a kedze kupujem iba tu vodu a 2 banany, ku pokladni sa dostavam skor, ako ktorykolvek z tych 50 dochodcov, co tam stepovali tesne pred 7:00, aby boli prvi v obchode, lebo urcite maju na zvysok dna nabity program :) Na blizkej vlakovej stanici este vyuzivam zachodky a divny pocit v bruchu mi hovori, ze to dnes nebolo naposledy...no fasa...

Registraciu stiham na poslednu chvilu, za mnou uz takmer nikto nie je, za to tam cakaju 2 plne autobusy nedockavych bezcov. Som plny ocakavania, ci budu chciet aj to slavne lekarske potvrdenie...chcu ho! V buse chytam posledne volne miesto a davam sa do debaty so spolusediacim. Vraj vela nebehava, nema cas a prakticky zacal iba pred rokom, ale ze uz tento rok dal aj nejaku 100ku. Pozeram po zvysnych bezcoch, pocuvam o com sa bavia a naberam dojem, ze 100kar a ultrak je tu takmer kazdy a ze s tymi mojimi 3 jarnymi pretekmi sa radim niekde na chvost tohtorocneho rebricka.

Dorazili sme na Trangosku. Je to tu dost spartanske - ziadne satne, ziadne zachodky, ani nic, co by naznacovalo, ze sa tu o chvilu nieco pobezi. Autobusak je vsak mily a dovoli mi prezliect sa unho v buse. Zvysok bezcov nic taketo neriesi, vsetci su uz v bezeckom asi z domu alebo odkial...ale seriozne, nevidim nikoho ineho, ze by sa prezliekal. Pozeram von smerom hore na hreben, na mobile checkujem posledne spravy o pocasi, pozriem aj na web Kamennej chaty a usudzujem, ze dnes bude nieco medzi zimou a teplom - pojdem teda v kratasoch a kratkych rukavoch (dlhe rukavy by som dal pri zime, tielko pri teple). V camelbagu si este ponesiem tu novu bundicku, presne podla pokynov o nutnej vybave. Zase ma vola priroda a nezostava mi nic ine, iba si najst vhodnu hustinu a lopuch....rovnaky problem zjavne neriesim sam...je to trocha komicke, ako sa rozliezame...

Rozliezavame sa...a presne tam hore do toho sedla v strede sa budeme o chvilu stverat.

...stretavam este Nadu, Janka, Filipa a este nejakych dalsich ludi z facebookoveho "I run" a davame spolocnu fotku. Vlastne je to prvykrat, co takto stretavam nazivo ludi, s ktorymi sa cely rok bavim iba na webe (ok, az na tu Nadu, s ktorou sa poznam od detstva). S Nadou a Jankom mame v plane bezat spolu, ale vela sanci tomu nedavam, lebo Janko je rychlejsi a ratam s tym, ze Nada sa ho bude drzat. Sice vravi, ze pobezi so mnou, ale aj ona je rychlejsia, akurat o tom asi este nevie.

Celkovo je ta organizacia taka niekedy az komicka. Napriklad - pri registracii dostavame maly kupon, ktory mame odovzdat na starte. Az potom mi dochadza, ze kedze bezime bez chipov, je toto jedina sanca, ako mozu organizatori vediet, kolko sa nas realne vydalo na trat. Alebo, chvilu pred startom si nas zvola zrejme sef celej akcie a zacne robit akoze orientaciu - zopar nesuvisiacich pokynov k behu a trati. Ze vacsina ludi este stoji v rade na registraciu, asi 100m od nas, ho vobec netrapi....ved staci, ze to povie zopar bezcom, my to zrejme mame potom posunut dalej....

Registracia sa este trocha natahuje, ale nakoniec o 9:40 je odstartovane. Kusok bezime, ale velmi rychlo prechadzame do chodze. Na prvych 3.5km mame vyslapat vyse 600m. Navyse, chodnik je coraz uzsi a tempo je udavane tymi pred nami. Citim sa v pohode a hoci nemam v plane tento uvodny kopec bezat, predsalen sa snazim mat aspon rychly krok a ked sa da, nestracat zbytocne cas. Obcas niekto predbehne mna, obcas niekoho ja. Nasa skupina sa stale drzi po hromade, ale casom mam pocit, ze bud prestali rozpravat (uz ich nepocujem) alebo zaostali niekde vzadu. Velmi to neriesim, pretekat sa zacne az na hrebeni a prva obcerstvovacka bude vhodne miesto, aby sme sa znova poskladali. Na chatu MRS (okolo 1750mnm) dobieham v case 0:42h, co je na mna celkom slusny cas a hned sa pustam do jedla a davam si aj teply caj. Tlacim sa celkom slusne a cakam partiu zdola. Ked neprichadzaju ani po dobrych 3min, vydavam sa na cestu, lebo nechcem uplne stvrdnut a aj tak nas caka este vela behania, tak nechcem zbytocne stracat cas.

Konecne sa da normalne bezat a predo mnou sa ukazuje cely masiv Chopku a Deresov. Tento usek mam pochodeny zlava sprava, nespocetne krat a preto viem, ze je v zasade cely behatelny. Ale nehrotim to a idem si pozvolne tempo. Akurat jeden Poliak za mnou fuci ako lokomotiva a ked to trva uz niekolko minut, zacinam sa obavat, ze to s nim potiahnem este pekne dlho. A pritom je to taky krasny usek - nadherna priroda, vsade ticho, iba sum vetra a do toho henten slon. Fakt je to neprijemne a radsej ho v jednom klesani pustam pred seba. Celkovo mam pocit, ze som v tych klesaniach nejaky pomaly. Nechapem, ako to ini robia, ale v tomto terene, ked kazdy kamen je v inej vyske a nikdy neviem, ci sa podo mnou nepohne, radsej volim istotu a pomalsi krok. Stale mam vsak vyborny medzicas a na druhu obcerstvovacku na Chopku (2000mnm) sa dostavam v case 1:31h, presne podla planu. Chatari z Kamennej chaty makaju ako fretky, aby boli stoly stale plne nejakeho jedla a pitia - fakt su skveli! Do ciela zostava presne 40km a prakticky to pojde uz iba z kopca.

Chopok a v pozadi Derese

Zacinam kalkulovat, ze ak sa do dalsej stanice na Durkovej, vzdialenej 12km, dostanem v case okolo 2:45h, vobec to dnes nemusi byt zly vysledok. Z Durkovej do Hiadelskeho sedla to je 18km a keby som sa tam potom dostal za dalsie 2h, na poslednych 10km by mi zostalo 75min a mozno by som to stihol pod 6h. Vobec neviem, preco takto kalkulujem. Preco radsej nespomalim a nepockam zvysok partie. Mozno preto, ze posledne dvoje preteky som isiel iba na dokoncenie a ze tento rok som nemal este ziadny pretek s vyslednym casom, s ktorym by som bol naozaj spokojny. Teraz bezim posledne preteky tejto casti sezony, ide sa mi dobre a znova sa vo mne prebudza naivny sportovec. Mam chut sa o ten dobry vysledok pobit a verim, ze to dnes vyjde. Plny nadeje sa pustam na dalsi usek, smer Derese. Bezime po "dialnici", ako sa zvykne volat tento usek vykladany kamenmi, ale je to zradne. Kamene su nestabilne a hoci sa da ist rychlo, treba byt opatrny. A zase tie zbehy, ked idem mozno este opatrnejsie, nez je nutne. Ale bojim sa - tu padnut, tak koncim. Toto uz nie je o odreninach....

Niekde okolo Krizskeho sedla na 15.km zacinam citit unavu. Do ciela je este daleko, caka ma stupanie na Kotliska a Chabenec...hm, to nie je dobre. Nasledne stupanie preto radsej prechadzam do chodze. Zacina klasicka turistika. Cely vlacik bezcov sa spomalil a stupame iba malicko vyssou rychlostou nez okoliti turisti. Davam do seba solnu tabletku, dnes to bude este na dlho. Do kopca je to fakt porod, ale zase si hovorim, ze z Chabenca nas caka takmer 13km klesanie...uz len sa tam nejako dostat. Zrazu sa popri mne mihne Janko, ale bez Nadi. Ta je vraj kusok za nami. Obzeram sa, ale nikde ju nevidim. Vraj mi poslala SMS....hm, to ma blbe, ja mam vypnute zvonenie. Uz to vsak neriesim, pomaly sa blizim ku vrcholu Chabenca (1955mnm), odkial to je uz iba kusok na Durkovu, kde budeme zase jest.     

toto uz mam za sebou: Derese, Chopok a Dumbier - vpravo v tom poraste je Stefanicka

Chabenec

A toto ma este caka - vlavo v dialke je Velka Chochula (34.km)

Na Durkovu nakoniec dobieham presne po 3h. Je to pomalsie, nez som cakal, ale stale je to dobry cas. Cutoff time bol 4h, takze mam hodku naskok. Po 3h tejto turistiky vsak uz zacinam byt fakt unaveny. Pozeram na SMS od Nadi, vraj ju v ziadnom pripade nemam cakat a mam si bezat svoje tempo. Snazim sa jej odpovedat, ze nech sa ozve, kde je, ale nemam tu signal. Zacinam pomaly rezignovat na nejaky dobry vysledok a celkom by som uvital, keby sa tu zjavila a zvysok uz bezali v kludnom tempe spolu. Najma ked viem, ze teraz bezi sama a mozno by sa jej hodila spolocnost. Mne teda urcite....Inak na stanici panuje vyborna atmosfera, posadka si drzi dobru naladu aj napriek silnemu vetru. Stretavam tu aj niekdajsieho (a mozno aj sucasneho) drzitela tratoveho rekordu z teamu Kamenna Chata.

Obcerstvovacka Durkova

Z profilu trate mam pocit, ze sice este nie som ani v polke (21km zo 49), ale uz ma caka len tak lahsia cast, najvacsie stupania su za nami. Nada stale neprichadza a tak sa unavene znova pustam do behu. V dialke (naozaj v dialke) sa crta Velka Chochula, az sa mi nechce verit, ze je to tak daleko. Po kusku nasleduje stupanie a ja zase prechadzam do chodze. Toto su useky, kde je aj turistika narocna a pre mna chlapca z niziny je to este tazsie. Ale kracaju aj vsetci ostatni a tak ani nemam zo seba zly pocit. Najhorsie su vsak tie momenty, ked sa stupanie meni na rovinu alebo klesanie a ja sa znova musim rozbehnut. Najma tie zbehy su pre mna coraz narocnejsie, opatrne volim kazdy krok. Kamene, jamy, korene, nerovny teren, 2-3 plytke skoky, potom jeden polmetrovy, potom zase plytke, jeden hore, druhy dole, tu mi ujde pod nohou kamen...kazdy krok musi ist inak. Na nohach mam sice “papucky”, ale dostavaju zabrat. Toto je aj pre ne prilis. Citim aj nejaky ten pluzgier, ale zatial mi nevadia, tak ich neriesim a bezim si ako bez nich. Z turistickeho chodnika sa stava jednokolajka, kde sa bezi este tazsie. Drzim krok v jednej linii ako nejaka modelka, ale v tomto terene je to narocne a casto zavadim o vnutornu hranu tohto valova. Nohy mam obuchane z kazdej strany, zacinam byt docela rozbity. Bezime sice najkrajsim usekom, kde je standardne menej turistov a v podstate nedotknuta priroda, ale velmi to nevnimam. Bojujem sam so sebou. Moje predosle zavody boli sice bud dlhsie alebo vertikalne narocnejsie, ale vzdy sa dali bezat, resp. kracat. V najhorsich momentoch som sa mohol prepnut na autopilota a proste sa pomalym suchtavym tapkanim posuvat vpred. Ale teraz to nejde. Teren je velmi technicky, vyzaduje si neustale sustredenie sa. Pozriem na hodinky a hned zakopnem. Takto nejako asi vyzeraju tie americke ultra, na ktore chodi Honza, ale 3x tak dlhe.

Pohlad z Chochule na celu odbehnutu trat.

Zbehy a rovinky bezim (ak sa to teda da nazvat beh), ale stupania komplet vynechavam a snazim sa ist aspon rychlou chodzou. Teraz to ale nie je ani tak velmi o setreni sil, ako skor o tom, ze to fakt nezvladam bezat. Aj pri chodzi mam problem, ze kam polozit nohu a ako prekonavat tie skoky nahor. Nasleduje predposledne velke stupanie – na tu Chochulu (okolo 1750mnm), celkovo asi 5km. Na moje prekvapenie, stale vidim kusok pred sebou tych istych ludi, ktorych som videl pri stupani na Chabenec pred takmer 2h. Ked bezim ja, bezia aj oni. Ked kracam, tiez kracaju. OK, asi nie som uplne najpomalsi, zvysok pola sa zrejme trapi rovnako. Priblizne po 5h dobieham na obcerstvovacku na Chochule. Strasne tu fuka, tak sa zbytocne nezdrzujem – iba rychlo nieco male zjem, trocha sa napijem, kratky pohlad naspat, ci nevidim Nadu a pustam sa dalej. Uz vidiet Donovaly, nas dnesny ciel. Je to asi 15km, ale az na kratke stupanie je to uz iba z kopca. Vzdy som si vravel, ze z Chochule to bude uz iba brnkacka. Sem sa dostat a mam vyhrate. Teraz ma caka asi 5km prudky a technicky zbeh dole do Hiadelskeho sedla. Ako turista som ho isiel iba 2x a velmi si ho nepamatam, ale verim, ze to nebude nic zlozite. Ach, ale aky omyl. Predieram sa kosodrevinou a neustale musim davat pozor, kam davam nohu. Nic technickejsie som v zivote nebezal. Byt na nohach vyse 5h a nasledne sa brodit ostrymi sutrami alebo riesit polmetrove skoky, to je uz na mna prilis. Zlate Hoka boty, bez nich by som asi trpel este viac, takto mi aspon co to utlmia. Pozeram na hodinky a ubieha to neskutocne pomaly, tato kosodrevina je asi nekonecna. Konecne vbieham do lesa a podla vyskomeru by som uz mal byt o chvilu v sedle. Pocujem hlasy a po chvilke vbieham na predposlednu obcerstvovacku na Hiadelskom sedle. Do ciela mi zostava 10km, na nohach som uz 5:45h. Usek z Durkovej som isiel 2:45h. Na cutoff time mam k dobru uz len 45min, co je v pohode, ale zaraza ma fakt, ze podla tychto cutoff casov, by sme mali zvladnut usek Durkova – Hiadelske sedlo za 2:30h. Kokso, to ako? Ja som robil, co sa dalo a dal som to za 2:45!

Mala Chochula a zbeh dole do sedla.

Kozi chrbat

Na stanici ma dobieha nejaka holka (potom zistujem, ze Radka) a do posledneho stupania na Kozi chrbat vyrazame spolu. Ani sa nepokusam o beh, kto tento usek pozna, vie, ze tato strmina sa lezie po stvornozky. Mam chut zastat kazde 2m, ale Radka ide a ja sa nechavam tahat. Je to nekonecne....ale davame to. Sme na Kozom chrbate a uz by to malo byt naozaj iba z kopca. Ale realita je taka, ze aj tie male kopceky, ktorym som pri studovani profilu nevenoval ziadnu pozornost, treba vyslapat a nikto ma na ne nevynesie. Mam pocit, ze uz nemam ziadnu energiu. Vysledny cas vobec neriesim, iba sa chcem dostat do ciela. Akakolvek kalkulacia by bola aj tak zbytocna, lebo netusim, kolko realne zostava do ciela. Predosle preteky ma naucili, ze na tychto ultra zavodoch su vzdialenosti iba orientacne a plus minus 5-10% je v norme. Zostava mi teda do ciela 6 alebo 9km? Neriesim....z letargie ma vytrhava divna odbocka. Cely pretek bezime podla turistickych znaciek, ale tu na Kozom chrbate velmi nie su a tak to zrejme organizatori riesia vlajkami. Ale preco o tom nepadlo na orientacii ani pol slova? A to som sa este ja extra pytal, ci je trat znacena specialne alebo sa mame drzat iba znaciek – a vraj iba znaciek. Chvilku vaham, lebo cez den sa tu bezal aj polmaraton a nerad by som zase zakufroval, ale ked vsetci odbacaju, idem aj ja. Az po chvilke vbiehame do lesa a znova vidim staru znamu cervenu turisticku znacku. Do ciela zostava uz iba kusok, ale az teraz prichadza konecne usek, ktory sa da normalne bezat – co znamena, ze by tade preslo aj auto. Uz bezim vsetko, mozno to stihnem pod 7h. Posledna obcerstvovacka a vraj do ciela zostavaju uz iba necele 3km. Bezim, co to da, za mnou totiz pocujem fucanie a nerad by som bol predbehnuty. Chlapik to nakoniec vzdava, ale nepolavujem a mozno 1km pred cielom este predbieham skupinku 3 bezcov/chodcov. Uz som prakticky na Donovaloch, este musim prebehnut mostikom cez cestu a najst niekde ciel. Doslova najst, lebo bezime cez obydlenu oblast a parkoviska bez akejkolvek znamky, ze tu prebieha nejaky pretek. V behu sa pytam okoloiducich, ze kde je ciel a niekto mi ukazuje smer. Na dalsej odbocke to iste. Fakt skvele....

Konecne ho nachadzam a prebieham v case 7:04:39h (podla Garmina +2337m). Skoda, ze to nebolo pod 7h, ale v zasade je to jedno. Slecna mi do ruk strka igelitku s vodou a trickom. Medaila ziadna...som sklamany, medaila mohla byt, medaile mam rad. Hned na mna mava Janko a lahynam si k nemu do travy, niekto mi strka do ruky pivo. Som kompletne vystaveny, dnes to bolo narocne. Prakticky vzapati sa zjavuje Nada, vysmiata a plna energie. Akoby nemohla uverit, ze uz je v cieli a vyzera, ze by kludne vybehla este aj Novu Holu za nami. Ked jej hovorim, ze som dobehol pred par minutami, neveri mi. Musim jej ukazat hodinky. No, asi mala o mne vyssiu mienku, ale ja som jej to stale hovoril, ze som pomaly bezec :) Akurat ma mrzi, ze sme to nebezali spolu, najma ked vidim, ze bola zrejme cely cas kusok za mnou. Ale ako som sa otacal, nikdy som ju nezazrel a mobilny signal v tych kopcoch bol slaby. Na druhej strane, asi to bolo takto lepsie, lebo tento pretek mi dal zabrat a aspon som si mohol ist svoje tempo - bezat, kde sa mi dalo bezat a kracat, ked mi to inak neslo.

*********************

Este kratky pohlad do vysledkovej listiny - celkovo 233 registrovanych, nieco vyse 200 realne na starte a ja som skoncil 133 (vitaz to dal za 4:28h). Vzhladom na to, ze do cutoff zostavala necela hodka a pol, som spokojny. Asi to bolo narocne pre vsetkych. Raz snad dam pod 6h. Ale dnes som na viac nemal. Bezecky by som mozno este aj vladal, ale celkovo som bol velmi rozbity a toho technickeho terenu som mal ku koncu uz plne zuby.

Pohoda v cieli

Nada neveri, tak jej ukazujem moj vysledny cas