Co polrok dal...

V januari som si nacrtol taky plan, ze na jar odbehnem 4 zavody, z toho 3 pre mna uplne novinky:

• 50km Brdska stezka (toto som bezal aj pred rokom)
• 41km Perun (+3300m)
• 103km Silva (+2200m)
• 49km Nizke Tatry (+2400m)

Vobec som neriesil, ci to zvladnem, lebo ved mam nabehane, nie? Ale potom prisla Brdska a hned na uvod ma poriadne nafackala. Naivne som si totiz vravel, ze ked uz som to pred rokom dal v pohode za 4:52h, tento rok by bolo fajn z toho casu ukrojit co najviac. Takze klasika, prepaleny start a v druhej polke som bol rad, ze som rad a ledva som sa dovliekol do ciela. Nakoniec to sice nebola az taka tragedia, lebo vysledny cas 4:47h je predsa len osobak, ale najma pocitovo to bolo vyslovene fiasko. Nalada bola asi taka, ze zvysne jarne behy vypustim, lebo na to proste nemam....

 

Ale ked sa na to spatne pozriem, tak si myslim, ze ten zazitok a negativna skusenost boli velmi dolezite. Ukazali mi, ze nabehane teda nemam a kopce uz toboz nie. A ze ked teda este nieco ist, treba sa drzat pri zemi (resp. v zadu)....a nemat ziadne (a uz vobec nie prehnane) ciele. Toto je asi najdolezitejsia vec, co som sa tento rok o behani naucil. Na tie zvysne behy som nakoniec teda isiel, lebo clovek rychlo zabuda a som za to velmi rad. Inak by to bola pekne spackana jar a kopec zbytocnych zimnych km. Najma vdaka skusenosti z Brdskej som uz dalsie preteky isiel na istotu, lebo vsetko to bola pre mna dosial neprebadana zona - ci uz vyskovym profilom (Perun), vzdialenostou (Silva) alebo terenom (Nizke Tatry). A co je najdolezitejsie, nepripisal som si na nich ziadne DNF, hoci teda 2x to bolo len tak tak...

 

No a ktory z tych behov bol pre mna najtazsi? Presne tuto otazku som riesil pocas posledneho zavodu v Nizkych Tatrach, ked som uz mal tej trate plne zuby a chcel som byt co najskor v cieli. Hm, tazko povedat....Perun mal pre mna nebehatelne kopce, cely cas lialo, brodili sme sa blatom, takmer mrzlo, zle som bol obleceny a prvykrat som isiel trat, kde mi niektore 2km useky trvali aj 50min. Tam to bolo ciste zufalstvo a vobec ma ten pretek nebavil. Ale ako dalo sa a hoci som to chcel realne zabalit, primarne to nebolo kvoli unave ako skor presne kvoli tomu zufalstvu a odovzdanosti. Potom prisla Silva, ktora bola v podstate cela behatelna a hoci bolo teplo, v lesoch sa islo fajn. Trat ma jednoduchy povrch, ktory si vyzaduje akurat mentalnu silu, aby to clovek dokoncil. Zapnes autopilota a ides. Jediny realny problem, ktory som tam musel riesit, bolo presvedcit sam seba, ze po 50km sa mi este chce bezat dalsich vyse 50. Inak ziadne zaludocne problemy, ziadne halucinacie, ziadna stena...proste Silvu som isiel opatrne, lebo to bola pre mna uplne neprebadana vzdialenost, takze som nikdy nevedel, ze ci sa o 5km nezaseknem. Isiel som iba na dokoncenie, prakticky stale som setril sily a vysledny cas 13:39h hovori za vsetko...Zatial co v Nizkych Tatrach som nikdy nepochyboval, ze dobehnem do ciela, jedina otazka bola, ze za aky cas. Preto som sa ani nebal ist uvodny usek mozno rychlejsie, lebo som vedel, ze ked to nepojde, tak spomalim a pojde sa dalej. Tak nakoniec aj bolo. Sice sa mi neslo dobre, ale stale to bolo len o tom, ze za kolko. Hlavny problem tohto zavodu bol pre mna teren - ten ma strasne rozbijal, ale nejak extremne unaveny som nebol.

 

Takze ktory? Asi Perun. Ten ma fakt naucil pokore, tam som sa vytrapil, ako uz davno nie...Ale ked sa na to pozriem globalne, tak tato moja skusenost bola velmi year-specific (ako by povedali Anglicania). Tie poveternostne podmienky na Perune ma nicili od prveho momentu...keby bolo pekne, tak mozno by som rovnako rezignoval na beh, ale aspon by som si uzival tu turistiku. Iny rok by som mozno mal uplne iny zazitok. Globalne mi vychadza, ze prihlasit sa na Perun alebo Tatry o rok, bolo by to iba o tom, ze za kolko. Ale na 99% by som to dokoncil. Pri 100+km Silve si to vsak nebudem moct povedat asi nikdy...to je proste beh inej kategorie.

 

A co teraz dalej? No nic. Chcel by som v druhej polke roka odbehnut aspon 2000km, ale pretekat sa uz tento rok nechystam. Buduci tyzden prestupujem do Sevilly a od augusta zacinam znova behat za Andaluziu. Zatial co v Prahe som sa obcas mohol na 1-2 dni vytratit na nejaky zavod, lebo rodina sa zabavila napr s kamosmi, v Seville budeme odkazani iba sami na seba. Cize vybehnut si rano na par hodin je ok, ale zdrhnut na cely vikend uz nie. Navyse, od decembra uz budeme piati, co znamena este vacsie neme (ale aj verbalne) vycitky doma....Hm, ale 3 deti...to je ako trening na 3x50km a to by som uz snad niekedy mohol skusit aj to 100M ultra, nie? :)