Dotrenovane, ide sa pretekat!

Dotrenovane, ide sa pretekat. Asi tak by sa dalo popisat obdobie, kde sa prave nachadzam. Posledny pretek som mal takto pred rokom a odvtedy som si len tak pobehoval, ako sa mi chcelo a ako mi cas dovolil. Ziadne preteky, ziadne sutazenie, ziadny stres. Takmer 4000 pohodovych km.

V oktobri som si sice zaknihoval ucast na premierovom rocniku 12StromovkaMaratonDe, ale to bola skor len taka spolocenska udalost. A minuly vikend som bol bezat prazsky polmaraton, ale iba ako zaskok za kolegu, ktory na poslednu chvilu nemohol bezat – vzhladom na bliziacu sa Brdsku 50 bol moj jediny ciel odbehnut to v pohode a bez unavy. Nemal som najmensi zaujem spravit na kolegove meno nejaky super cas a zaroven si potom o tyzden neskor v Brdoch buchat hlavu o strom, ze som blby, lebo mam tazke a unavene nohy…vysledny cas 1:49h hovori nakoniec za vsetko, moj najhorsi polmaratonsky cas (este aj uplne prvy polmaraton v 2007, kedy som mal odbehane len 4 tyzdne a mozno 150km, som mal rychlejsi).

Teraz vsak uz ide do tuheho. V sobotu si idem znova zabehnut Brdsku 50. Som lepsie pripraveny ako pred rokom? Hm, neviem, asi nie. Vtedy som mal trocha viac nabehane, aj systematickejsie, aj som sa citil viac v pohode. Teraz mam nieco nabehane, ale uz dlhsie ma pobolieva pata a celkovo sa citim viac unaveny nez pred rokom. Co je urcite pozitivnejsie teraz, nijako ma tento beh nestresuje. Tuto vzdialenost uz poznam, casovo som uz mal aj dlhsie behy, takze uz to nie je o tom, ze ci to odbehnem, ale ze ako rychlo. A to ma zase nejak nechava chladnym. Ved nejako bude. Chcel by som sa zlepsit (cize to dat pod 4:50h), ale ked to nepojde, svet sa nezruti.

Velky rozdiel je aj v tom, ze minuly rok som sa na Brdsku velmi tesil a bol to vrchol mojho bezeckeho roku. Teraz nie ze by som sa na sobotu netesil, ale moje pocity su take nejake nijake…ten beh je fajn, ma prijemnu atmosferu, stretnem tam vela znamych, ale nejak vyznamne sa na to netesim…neviem to vysvetlit…

Potom po Brdoch mam 2 vikendy volne a zaciatkom maja bezim horsky maraton niekde v prdeli daleko (Perunmarathon, 41km) – to by mal byt zaujimavy beh, v krasnom prostredi, urcite velmi narocny. Ale z celej sutaznej jari sa tam tesim najmenej. Asi preto, ze sa mi tam nechce cestovat, niekam do Beskyd, ci kde to ma byt…koncom maja som prihlaseny este na SUTR tuto v Prahe, ze si tam dam dva okruhy (36km), ale to beriem iba ako taky treningovy sobotnajsi vybeh, na ktory sa mozno nakoniec aj vykaslem, lebo zena ma v ten den narodeniny a najkrajsi darcek pre nu by bol, keby som ju nenechal doma s deckami samu J

Zaujimave to zacne byt az v juni – najprv Silva, na ktoru sa celkom tesim. Najma kvoli tomu, ze si vyskusam 100+ km trat. Tu vsak vobec netusim, ze do coho idem…a jarnu sezonu ukoncim v Nizkych Tatrach, kde sa bezi nonstop beh hrebenom – 49km. Toto je asi jediny beh, na ktory sa naozaj tesim. Keby som si mal vybrat iba jeden, tak idem do Tatier. Pobezi sa pre mna v takmer „domackom“ prostredi, tie kopce mam pochodene hore dole, priroda je tam nadherna, cely cas sa pobezi s krasnymi vyhladmi na vsetky strany… no viac si nemozem zelat J

Takze tolko plan na najblizsich par tyzdnov – kazde 3 tyzdne nejaky pretek. Medzitym vela rodinohodin, co znamena minimum treningovych vybehov…cize az do jula to bude take nejake zvlastne obdobie. Vela sutazenia, malo takeho pohodoveho pobiehania. Asi preto mam z toho taky divny pocit a nejak extremne sa netesim…uz nech je jul J

nth