Monday, April 15, 2013

Brdska stezka - 50km (1. diel)

Ranny budik 5:15 je pre mna vykupenim. Uz pomaly typicky som si dal pred dlhsim behom na veceru hrniec plny cestovin. Akurat, ze tento mi nejak nesadol...vecer som nevedel zaspat, tazil ma zaludok, asi som bol aj nervozny. Ani v noci som toho vela nenaspal. Davam rychlo nejake ranajky a uz frcim autom cez celu Prahu vyzdvihnut Honzu, ktory ma skusene naviguje az do Mnisku pod Brdy. Honza je ostrielany ultrak, Brdy bezal 3x predtym, takze sa v aute z neho snazim vytiahnut posledne cenne rady. Sice mame take nejasne plany, ze pobezime spolu, ale nejak tusim, ze na jeho sucasnu formu nemam...aj napriek jeho nabitemu sutaznemu programu....ale k tomu sa este dostanem.


Atmosfera pred zavodom je taka krasne komorna, na starte je iba nieco vyse 100 bezcov. Vsetci sa zdravia ako stari kamosi...teda, oni to povacsinou naozaj aj su stari kamosi. Asi poznate ten pocit, ze pridete na party s niekym, ale inak tam nikoho ineho nepoznate...Ja som prisiel s Honzom, ktory tu pozna mozno polovicu bezcov a ja iba toho Honzu. Dokonca ani Dana Oralka nespoznavam a iba velmi matne tusim, ze to je asi nejaky dialkovy bezec (no co, zijem predsa v exile, domacu scenu nemusim poznat). Ale k tomu sa radsej nepriznavam, vsetci nanho totiz zbozne pozeraju. Asi tak, ako ked som ja videl nazivo LeBrona Jamesa. Dozvedam sa o nom ale zopar celkom usmevnych historiek typu "ak nepoznas trat, drz sa Dana" alebo "Dobry vykon sa pozna podla toho, ze este stihnes Dana v satni alebo ked ta Dan vyfoti, ako dobiehas do ciela"....mozno sa mi raz zidu, ked budem niekoho zaucat ja. Prekvapuje ma vsak jeden chlapik, ked sa ma pyta, ci to som ja ten Duri, co pise zo Spanielska...Troska zneistievam, ked sa pozeram okolo seba, ze do coho sa ti ludia navliekli. Hoci je vonku 9C a slniecko, co ja pokladam za letne bezecke pocasie, bezci v trenkach a tielku by sa dali zratat na prstoch (maximalne) dvoch ruk. U niektorych vidim dokonca aj rukavice, niekto spomina nejaky sneh...vravim si, bude to este zaujimave.

Presne 8:00 zaznie pistalka (?) a dav sa dava do pohybu. Po 10m (metroch!) stracam Honzu a je mi jasne, ze najblizsie ho uvidim, az ked sa povezieme autom domov. Snazim sa drzat krok s davom, ale po par sto metroch to vzdavam. Evidentne sa tu bezi aj nejaka 10ka, s nimi sa ja nejdem pretekat, mna caka predsa 50km. Tempo je pre mna fakt vrazedne, prvy kilometer davam naivne za 4:43! To je vysoko nad mojim maratonskym tempom, ktore navyse behavam po rovine. "Panacika" mam na garmine nastaveneho na 5:18, co by pri nejakych chybach merania malo s istotou stacit na celkovy cas 4:30h. Snazim sa zvolnit tempo, ale trocha ma znervoznuje, ze ma kazdy predbieha...tu 10ku fakt nemali startovat zaroven s nami. Aj druhy km davam pod 5:00. Az dalsie dva sa konecne dostavam na ziadane tempo. Desiatkari su uz ta-ta-ta, konecne mam klud. Idem curat. Az na to tempo sa mi zatial bezi skvele - bezime po asfaltke, okolo nas culy provoz. Nastastie je o nas postarane, organizatori rozmiestnili vystrazne znacky. Ked nas vsak minaju dve poziarnicke auta s hukackami, nie je mi vsetko jedno...podla mna oni si taketo znacky nevsimaju.

Na 6.km konecne vbiehame do lesa, zacina prava turistika. Na 1.5km vystupame okolo 150 vyskovych metrov, tempo 5:18 nedrzim ani omylom. Asfalt sa zmenil na nieco, co mi pripomina koryto potoka. Vsade blato, jemne potociky, a ja rozmyslam, ci som si radsej nemal obut trailove Salomony. Chvilku sa snazim blatu vyhybat, ale rychlo mi dojde, ze to nema zmysel. Menim strategiu a radsej sa snazim splynut s prirodou. Ved blato je fajn a nema zmysel zbytocne naberat "bocne uskokove" metre, este som len na zaciatku. Bezime krasnym hustym ihlicnatym lesom...naozaj si nespominam na krajsiu bezecku trat. Nenechavam sa vsak unasat prirodou, pozornost radsej venujem znaceniu trate. Predsa len, 100 bezcov nie je tak vela a nieco mi hovori, ze mozno budu aj take useky, kde budem uplne sam. Nastastie organizatori odviedli skvelu pracu, kazda odbocka je prehladne znacena zltymi kriklavymi znackami. S uspokojenim pozorujem, ze nas vlacik vzdy zabaca tam, kde si myslim, ze mame ist. Tak fajn, neskor to zvladnem aj sam.

Ide sa mi vyborne, drzim si ziadane tempo, sme asi vo vyske 500m. Vravim si, ze ked to takto udrzim do najvyssieho bodu trate na 22.km (Stozec 606mnm), tak to v druhej polke uz nepustim, je to tam viac z kopca. Zase curam, zase ma niekto predbieha. Na prvu obcerstvovacku na 9.km dorazam v dobrej nalade, hned sa pytam, ci este za mnou niekto je alebo som uz posledny. Hadzem do seba 3 isostary a bezim dalej. Je to same hore dole, dolava doprava, fakt zabava. Drzim si tempo, uzivam si zavod. Snazim sa drzat cistu stopu, od zakruty ku zakrute taham priamku, nech nenaberam zbytocne metre. Na 12.km zase curam. Kurde, ako baba, kazde 4km, zase ma niekto predbieha. Uz bezime lesnymi asfaltkami, asi je dobre, ze som si nezobral tie Salomony. Ta kopcovita trat mi akoze nevadi, ale troska ma seru niektori vychadzkovi cyklisti, ktori zosadaju a radsej to tlacia hore peso...are you kidding me? Na 15.km dalsia cerpacka, konecne nejake jedlo, davam si banan, hrozienka, cokoladu, zase vela pijem. Honzo mi radil vela pit, ze cerpacky nie su tak nahusto, tak vela pijem...ale na 16.km zase curam, dalsie sekundy v prdeli. Nasleduje prvy vyraznejsi zbeh a ja si spominam na Stinove slova, ze smerom dole sa najlepsie predbieha. Stracam vsetky zabrany, blato neblato, zakruty nezakruty a ziskavam prvy skalp dnesneho dna, chlapik to moc brzdil.  Nelenim, drzim tempo a rychlo nanho ziskavam aspon 100m...co je vsak horsie, aj ti predo mnou asi citali Stinov blog a stracaju sa mi v dialke. Nevadi, nasleduje 5km stupak, ved ja ich dobehnem. Ale prd, jedneho som dobehol, zvysok som uz nestretol. A aj pri tom jednom musim podlo vyuzit jeho cikpauzu. Zase curam aj ja, ale rychlejsie ako on. Uz asi nikoho neprekvapi, ze to je na 20.km...kazde 4km....nastastie je to uz naposledy, dalsie tekutiny uz idu von iba cez pot.

Ako sa tak pomaly suchtam do kopca (tempo medzi 5:30-6:00), vidim holku a chalana v bezeckom, ako zliezaju posed pri trati. Zase ma niekto chce nasrat - ja si tu bezim o dusu a oni maju este cas si pozerat vyhlady. Chvilku bezime spolu, tak sa davame do reci. Ja ze ci to je nejaka skratka cez ten posed. A holka, ze nie, ze oni su tu iba nahodou, nezucastnuju sa behu a isli si iba zatrenovat. A ze tento posed bola pre nich skvela obcerstvovacka. Na detaily sa radsej nepytam....dozvedam sa vsak, ze su to skuseni ultraci, holka bezala predosle 2 roky Silvu, dala to za 10h...sanka mi pada este hlbsie. Ani neviem ako a ocitam sa na 22.km, dalsia cerpacka, najhorsie kopce mam uz za sebou. Schuti sukam do seba jedlo, pijem isostar a caj. Pumpari ma prekvapuju spravou, ze som v prvej polke startoveho pola. Primerne tempo mam zatial 5:30.

Nasleduje 5km zbeh dole, prepad o vyse 200 vyskovych metrov. Snazim sa dobehnut stratene minuty a bezim, co to da. 24.km davam za 4:07, dalsie km su tiez pod 5:00. Dobieham nejakeho bezca a chvilku bezime spolu. Celkom sa z jeho spolocnosti tesim, lebo uz som zacinal mat pocit, ze som niekde zle odbocil, siroko daleko totiz ani noha (okrem nas). Na cerpacku na 29.km dobiehame spolu. Obsluha sa stazuje na zimu a trocha cudne sa pozeraju na moje tielko, ale mne to nevadi. Podla mna je vonku fajn. Zacinam citit unavu, to asi kvoli tomu zbehu. Honza ma varoval, ze ak na to nie som zvyknuty, budem mat potom "handrene" nohy. Neviem, ci su handrene, ale bezi sa mi fakt tazsie a to nas prave caka dalsi 150m vystup. Kolegu sa mi straca v dialke, ani sa nesnazim zachytit jeho nastup. Este s potesenim zaznamenavam, ze garmin mi odpipava 30.km presne na znacke 30km - dobre som kupil :) 

Ale tym konci moja veskera radost a nastupuju obavy. Do ciela mi zostava este 20km a ja uz som fakt unaveny. Jednotlive km bezim v casoch, ktore zacinaju cislicou 6, kolega subezec je uz daleko vpredu (cesta je rovna, vidim daleko). Nevadi, najdem si niekoho ineho. Dobieham chlapika v kriklavom tricku a dufam, ze si na nom zlepsim sebavedomie a prekonam krizu. Chlapik totiz kopceky iba kraca. Hm...to je napad, kracat kopceky...a uz som v prdeli. Prechadzam do chodze. Ked moze chlapik, mozem asi aj ja. Ak mam bezat v tempo 8-9:00, to mozem rovno kracat za 10. Ved ja ho dobehnem neskor. Kriza jak svina. Zachranuje ma cerpacka na 34.km. Davam uz aj sol, pre istotu, krce su to posledne, co potrebujem. Obsluha je velmi priatelska, ze vraj do konca uz iba 16km, to uz v pohode dam. Na cestu mi nukaju pivo alebo panaka. Slusne odmietam, asi by ma to zlozilo. 

Zaverecnych 16km si delim na styri 4km useky, treba si pomahat, ako sa da. Hned prvy davam uplne v pohode, je to mierny zbeh z kopca. Znova sa mi dari drzat tempo okolo 5:00, zacinam mat so seba znova dobry pocit...ja to mozno dnes aj dam. Chlapik v kriklavom to zjavne tiez rozdychal, je daleko predo mnou. Ale vobec ma to netrapi. Skor ma trapi ten chlapik za mnou, ktory sa nebezpecne priblizuje. Bezim si vsak svoje a kocham sa lesom. Znovanabudeny dobieham na 40.km, dalsia obcerstvovacka. Stretavam tu znamu partiu z 9.km (tam to uz asi zabalili), priatelsky sa zdravime, vladne tu vesela atmosfera. Pytam sa na dalsi profil trate, pomedzi to tlacim do hlavy banan a hrozienka. Zase odmietam panaka, ale nechavam sa nahovorit na colu. Ze vraj ma uz caka iba posledne stupanie a potom od 44.km uz iba zbehnutie do ciela. Uz viem, ze to dnes dam, na ten posledny kopec sa este citim, hoci mam teda v nohach uz 40 km.

Tak si veselo slapem do kopceka, obcas kontrolujem chlapika za sebou (furt si drzi odstup 50-100m), uspesne zvladam dalsiu 4-kilometrovnicu. Bezim okolo zamrznuteho jazierka a vtedy si spomeniem na bezcov v rukaviciach :) Ockom hadzem na garmina, odratavam metre do toho 44.km. V obci Kytin stretavam znamu dvojicu z posedu - ti si teda davaju do tela. Garmin mi pipa, ze 44 km, cerpacka nikde. Dalsich 300m, stale nikde a stale slapem do kopca. Dalsich 300m, stale nic, zacinam uz byt trocha zufaly. Ten kopec je nejaky nekonecny. Vykupenie prichadza az so 45.km. Ono sa to nezda, kilometer hore dole, ved na tom nezalezi....ale po 4h na nohach je uz kazdy meter vzacny...chlapici by nabuduce mohli davat presnejsie informacie. Ale nehnevam sa na nich. Naopak, prevlada vo mne euforia, posledny kopec zdolany, uz to iba zbehnut dole. Zartovne sa pytam obsluhy, ci tu niekde nevideli Mnisek pod Brdy, ze tu uz 4h bludim a neviem ho najst. Asi po minute dobieha moj spolubezec zozadu, tak ho vitam a hned mu sibalsky ukazujem, ze kade ma pokracovat (samozrejme, presne opacnym smerom, nez kde je Mnisek). Obsluha mi to ale cele kazi. Tak sa zasmejeme a zase nam nukaju panaky. Zase odolavam a pustam sa do zaverecneho useku.

Uz sa bezi krasne, je to dole kopcom, o cieli vobec nepochybujem. Kontrolujem si chlapika za mnou, stale si drzi odstup 100m. Pokukujem aj po chlapikovi predo mnou, ktory vynechal poslednu cerpacku a "podlo" ma predbehol, ale nevidim to realne. Kaslem dnes nanho, uz len udrzat toho za mnou. Kalkulujem, ci to dam pod 4:50h, ale zaverecne jemne stupanie to za mna vyriesi. Dnes to pod 4:50h nebude. Ale vobec ma to netrapi. Vbieham do skolskeho arealu, v cieli ma cakaju celkovo 3 ludia. Aaaaaaaaaaaaaaaaa.....dokoncievam moj prvy ultra maraton v case 4:51:58. Na krk mi vesaju kozenu medailu, dostavam pohar vody a makovu briosku. Keby som bol zena, dostal by som navyse aj karafiat. Zdravim sa so spolubezcom, dobehol 100m po mne :) Som nadseny, naozaj. Z krasnej trate, takmer celej v lese, z kopcov, z komornej atmosfery, z prijemnej obsluhy na cerpackach, z mojho vykonu, proste zo vsetkeho...
...technicke detaily nabuduce...

nth :)

12 comments:

  1. Hezky napsáno, rád jsem tě viděl. Je super, ze vsichni z brdske maji dobry pocit. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Diky, taky tak. A je jasne, ze maju vsetci dobry pocit, ved ten cely zavod je zjavne tam smerovany :)

      Delete
  2. Juraji, velka gratulace za skvely vykon a dik za hezky zapis. Je z toho jasne citit, ze to bylo fajn a ze jsi si to jak se patri uzil. Stejne jako jsme me ty postouchnul k maratonu jsem rad, ze jsem take malicko mohl ja tebe na oplatku postouchnout k ultra:).
    Tak at se vsechno dari!!! 12:)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Diky moc! Bez tvojej podpory by som tam tuto sobotu vobec nebezal.

      Delete
  3. Ahoj Juraji, napsal jsi to moc pěkně. I pro mne to byl první ultra a taky jsem si to užil. Jsem rád, že jsem osobně poznal autora tohodle zajímavýho blogu. Díky za ty kilometry z kopce dolů, co jsem se snažil Tě udržet.
    Radomir

    ReplyDelete
    Replies
    1. Diky, tiez som ta rad spoznal. Ten zbeh dole bol fajn, som rad, ze som ta mohol potiahnut. Keby som nechytil potom tu krizu, mozno by sme to aj cele dobehli spolu. A ako pozeram vysledky, mal by som o 15 min lepsi cas :) Ale nevadi, niekedy nabuduce.

      Delete
  4. Wow! Tak este raz gratulacia! Velmi pekne napisane, v niektorych odsekoch som sa naramne nasmial :-))))))) Fakt vidno ze si si to uzil, ked to s takou laskou dokazes opisat.

    Tesim sa na poracovania...

    ReplyDelete
    Replies
    1. File, diky, ty si moj najvernejsi citatel, uz dlhe roky. Beh som si fakt uzil a verim, ze raz si nieco taketo dame aj spolu.

      Delete
  5. Krasnej popis zavodu, moc blahopreju ke krestu ohnem. Jen tak dal!

    ReplyDelete
    Replies
    1. No jo, krest ohnem...50km nevyzera az tak narocne, ale Honza mi stale hovori, ze to je narocny pretek, vela kopcov, stupani, klesani....tak to asi tak bude. Diky za podporu!

      Delete
    2. Kdysi mi jeden triatlonista rikal, ze na silny stehna jsou dobry brdsky 'maly' kopce. Kazdej prej se zene do hor, ale ty nekonecny hrbolky kolem Prahy (Brdy) jsou prej na svalovinu daleko ucinnejsi. Asi mel pravdu...

      Delete
    3. Tak to necham na inych, nech to potvrdia alebo vyvratia, ja mam s takymito behmi iba male skusenosti. Ale stehna este len teraz prestavam citit, tak asi na tom nieco bude :)

      Delete