Dotrenovane, ide sa pretekat!

Dotrenovane, ide sa pretekat. Asi tak by sa dalo popisat obdobie, kde sa prave nachadzam. Posledny pretek som mal takto pred rokom a odvtedy som si len tak pobehoval, ako sa mi chcelo a ako mi cas dovolil. Ziadne preteky, ziadne sutazenie, ziadny stres. Takmer 4000 pohodovych km.

V oktobri som si sice zaknihoval ucast na premierovom rocniku 12StromovkaMaratonDe, ale to bola skor len taka spolocenska udalost. A minuly vikend som bol bezat prazsky polmaraton, ale iba ako zaskok za kolegu, ktory na poslednu chvilu nemohol bezat – vzhladom na bliziacu sa Brdsku 50 bol moj jediny ciel odbehnut to v pohode a bez unavy. Nemal som najmensi zaujem spravit na kolegove meno nejaky super cas a zaroven si potom o tyzden neskor v Brdoch buchat hlavu o strom, ze som blby, lebo mam tazke a unavene nohy…vysledny cas 1:49h hovori nakoniec za vsetko, moj najhorsi polmaratonsky cas (este aj uplne prvy polmaraton v 2007, kedy som mal odbehane len 4 tyzdne a mozno 150km, som mal rychlejsi).

Teraz vsak uz ide do tuheho. V sobotu si idem znova zabehnut Brdsku 50. Som lepsie pripraveny ako pred rokom? Hm, neviem, asi nie. Vtedy som mal trocha viac nabehane, aj systematickejsie, aj som sa citil viac v pohode. Teraz mam nieco nabehane, ale uz dlhsie ma pobolieva pata a celkovo sa citim viac unaveny nez pred rokom. Co je urcite pozitivnejsie teraz, nijako ma tento beh nestresuje. Tuto vzdialenost uz poznam, casovo som uz mal aj dlhsie behy, takze uz to nie je o tom, ze ci to odbehnem, ale ze ako rychlo. A to ma zase nejak nechava chladnym. Ved nejako bude. Chcel by som sa zlepsit (cize to dat pod 4:50h), ale ked to nepojde, svet sa nezruti.

Velky rozdiel je aj v tom, ze minuly rok som sa na Brdsku velmi tesil a bol to vrchol mojho bezeckeho roku. Teraz nie ze by som sa na sobotu netesil, ale moje pocity su take nejake nijake…ten beh je fajn, ma prijemnu atmosferu, stretnem tam vela znamych, ale nejak vyznamne sa na to netesim…neviem to vysvetlit…

Potom po Brdoch mam 2 vikendy volne a zaciatkom maja bezim horsky maraton niekde v prdeli daleko (Perunmarathon, 41km) – to by mal byt zaujimavy beh, v krasnom prostredi, urcite velmi narocny. Ale z celej sutaznej jari sa tam tesim najmenej. Asi preto, ze sa mi tam nechce cestovat, niekam do Beskyd, ci kde to ma byt…koncom maja som prihlaseny este na SUTR tuto v Prahe, ze si tam dam dva okruhy (36km), ale to beriem iba ako taky treningovy sobotnajsi vybeh, na ktory sa mozno nakoniec aj vykaslem, lebo zena ma v ten den narodeniny a najkrajsi darcek pre nu by bol, keby som ju nenechal doma s deckami samu J

Zaujimave to zacne byt az v juni – najprv Silva, na ktoru sa celkom tesim. Najma kvoli tomu, ze si vyskusam 100+ km trat. Tu vsak vobec netusim, ze do coho idem…a jarnu sezonu ukoncim v Nizkych Tatrach, kde sa bezi nonstop beh hrebenom – 49km. Toto je asi jediny beh, na ktory sa naozaj tesim. Keby som si mal vybrat iba jeden, tak idem do Tatier. Pobezi sa pre mna v takmer „domackom“ prostredi, tie kopce mam pochodene hore dole, priroda je tam nadherna, cely cas sa pobezi s krasnymi vyhladmi na vsetky strany… no viac si nemozem zelat J

Takze tolko plan na najblizsich par tyzdnov – kazde 3 tyzdne nejaky pretek. Medzitym vela rodinohodin, co znamena minimum treningovych vybehov…cize az do jula to bude take nejake zvlastne obdobie. Vela sutazenia, malo takeho pohodoveho pobiehania. Asi preto mam z toho taky divny pocit a nejak extremne sa netesim…uz nech je jul J

nth

Liberecke bludenie

Konecne som sa posledne dni dostal k poriadnemu behaniu – za poslednych 8 dni som odbehol 140km, co je na mna celkom slusne. Zakladny kamen som polozil uz (pred)minulu nedelu, ked som sa rano dokopal k tomu, ze som vstal o piatej a vybiehal von este takmer za tmy. Dal som si klasicke kolecko severne od Prahy, mix asfaltovych ciest a lesnych cesticiek s kratkou plavebnou vlozkou cez Vltavu. Bez stresu a nejakych tazkosti som si zapisal 40km. To keby som uz tento beh prespal (ako posledne vikendy), uz by to zacinalo byt so mnou naozaj vazne.

Minuly tyzden sa uz potom niesol v znameni dvoch vyznamnych udalosti. Vo stvrtok som mal narodeniny a v ramci minuly rok zacatej tradicie som si naplanoval 34km beh (kolko rokov, tolko km). Chcelo to trocha predlzit pracovnu dvojsmerku – zabehol som az dole k Barandaku a potom cez Prokopske udolie do prace na Radlickej. Naspat domov som uz potom isiel klasickou tratou cez Letnu a Stromovku – vyslo to takmer presne pred barak. Vonku uz zurila jar v plnom prude, teplota atakovala 20’C a tak vsetci Prazaci vysli von. Kde boli celu zimu, netusim, ale radsej mohli zostat zalezeni. Bez nich sa behavalo lepsie. Navyse, takmer cely tyzden som sa citil pod psa, nejake zaludocne problemy, jedol som iba striedmo, s rizikom, ze to mozno aj tak vyvrhnem. Hm, ale ako ma clovek vrhat, ked je vsade tolko ludi, ze? Takze zatat zuby a pomaly sa suchtat domov. Keby som nemal tie narodky a v plane 34km, tak by som urcite druhu cast pracovnej dvojsmerky zavrhol a radsej by som isiel domov metrom.

Co ma vsak najviac trapilo – nedelnajsi obeh Liberca bol v ohrozeni. Jednak som sam zvazoval, ci to ma vobec zmysel, ist tam trapit oslabeny organizmus, ale zaroven aj moja zena videla, ze nie som ok a tak ma tlacil cas, dat sa co najskor dokopy, aby som mohol najneskor v sobotu doma ukazat, ze som sa uz zotavil. Nebudem to natahovat – do nedele som bol uz ok, ale pri pohlade z okna mi veru velmi veselo nebolo. Jar skoncila tak rychlo, ako zacala, vyrazne sa ochladilo a zacalo liat. Vidina celeho dna straveneho behanim niekde po kopcoch za husteho dazda bola velmi “lakava”. Ale tak co uz, pocasie si nevyberes. Keby som nesiel do Liberca, urcite by som rano prespal a mozno v nedelu vobec nikam nevybehol – a takato predstava sa mi pacila este menej.

Takze som sa v nedelu rano ocitol medzi podobnymi blaznami, ako som aj ja a vyrazili sme na 57km okruh okolo Liberca. Od rana lialo ako z krhly a ja som samozrejme nemal takmer nic nepremokave. Nakoniec, asi to bolo aj tak jedno. Myslim, ze do nitky mokri boli absolutne vsetci – goretex negoretex, igelit neigelit. Ale naladu nam to nekazilo, teda az na ten fakt, ze kvoli dazdu bola vsade hmla a zo slubovanych vyhladov nic nebolo. To si ziada zopakovanie tohto behu niekedy v lete.

Bezalo sa dobre, v krasnom prostredi, hore dole ako na hojdacke, do kopca casto chodza…skupina (zrejme nejaky dobry oddiel) bola sice bezecky minimalne o triedu vyssie nez ja, ale brali to relaxacne a tak som jej celkom stihal. Vadila mi jedine narastajuca zima a fakt, ze som bol komplet mokry. Pri vystupe na Jested som si povedal, ze neprejdem do chodze minimalne do skonceneho 27.km – tym som totiz dokoncil prvu tohtorocnu 1000 (pre mna rekordne rychlo – minuly rok to bolo az o 2 tyzdne neskor). Dalsie 3km uz potom presli do chodze takmer vsetci – jednak, ze sa kopec slusne dvihal a jednak sme isli troska rychlejsie, nez bol plan, takze sme dobrovolne spomalili. Tesne pod Jestedom nas totiz malo stretnut zasobovacie auto so suchymi vecami a nejak sme boli v predstihu.

To prezliekanie – to bol zlomovy moment celej akcie. Resp. moment, na ktory budem este dlho pamatat. Vyzimeny a premoceny som sa snazil kompletne sa prezliect uprostred lesa, kedy navyse dazd presiel do snezenia. Taka mi bola zima, ze so skrehnutymi rukami som si ani vak nevedel odopnut, nehovoriac o advanced cinnostiach typu obuvanie ponoziek, zasnurovavanie tenisiek alebo vyberanie zapadnutych prstov z rukavic. Apropo, rukavice – vsetko oblecenie som mal suche v zalohe, ale rukavice som nenasiel. Vedel som, ze som si ich balil, ale proste nikde neboli. Vtedy mi preblesklo hlavou, ze pokracovat dalej hore na Jested do toho snezenia, bez rukavic, ze to sa mi vobec nechce a ze by som to mohol odpiskat a vratit sa do sucha a tepla autom. Hm, chvilka vahania, ale potom som si povedal, ze NIE, ze preto som sa netrepal do Liberca, aby som to v polke zabalil. S velkym odporom som si znova navliekol tie premocene rukavice a vybral sa za skupinou, ktora mi uz zmizla v dialke. Ono to bolo s tymi rukavicami aj tak jedno, za par minut by boli mokre aj tie nove.

Vonku uz bol fakt fekal...

Pokyny na dalsiu trasu zneli jasne – po asfaltke asi 1.5km je Jested, tam sa stretneme. Ale uz nikto mi nepovedal, ze po asfaltke treba ist iba 200m a potom sa ma odbocit do lesa a na Jested dojst skratkou. Takze kym som si ja obkruzil vrchol Jestedu po asfaltke, co bolo mimochodom 3km, na Jestede ma uz nikto necakal. Tu sa naplno ukazali nedostatky v mojej priprave na tento beh – nemal som nastudovany plan trate, ani zoznam ucastnikov s ich mobilmi (aspon zopar z nich). Poznal som cislo iba na Honzu, ale jeho mobil bol vypnuty….a ja som zostal nahraty a nasraty. Vonku biela tma – snehova fujavica, hmla, silny vietor – bez sance ich niekde najst. Ved kade by som sa vybral? No nic, zvysok dna som isiel po vlastnej osi. Podla turistickych znaciek som sa vybral smer Liberec, na nejaky Horny Hanychov, co bola dolna stanica lanovky (?) alebo vleku. Po 3km behu dole lesom a jednom neprijemnom pade som sa ocitol znova v civilizacii. A tam zacalo dalsie planovanie – videl som to na 3 moznosti:

        a) odpiskat to a skocit na blizku tramvaj, ktora by ma zobrala prakticky az do ciela (NEEE, to fakt nie)

        b) bezat mestom az do ciela (hm, mozno…)

        c) alebo skusit najst niekde skupinu, ktora ma nechala na Jestedi. (nooo, asi toto)

Dole v meste uz totiz isiel 3G internet a cez mobil som si zistil itinerar a nasiel vhodne miesto, kde by som sa k nim mohol znova pripojit. Bezecky by som ich nestihol, ale tym miestom prechadzala zeleznica, takze mi zostavalo uz “iba” najst niekde pobliz mna zeleznicnu trat, potom nejaku stanicu a este mat stastie na nejaky vhodny spoj...to vsetko vo velmi kratkom case. Utopia najvacsia…tak aj bolo. Pomaly som sa sunul dazdivym mestom a hladal zeleznicu. Ked som na nu konecne narazil, uz to nemalo zmysel. Jednak bolo neskoro, aby som ich tam stihol a jednak som stracal aj poslednu chut zostavat v tom dazdi dlhsie, nez je absolutne nutne.

Haha, po asi hodinke si bezecka skupina vsimla, ze im chybam (!!!) a skusila ma vyhladat cez mobil…no, snaha sa ceni, ale uz som im iba podakoval a poprial vela energie v dalsom behu. Inak, na to, ze nas bolo 13, to fakt netreba extra sustredenie, aby si vedeli priebezne sledovat, ci su vsetci. Neviem, co by robili, keby sa im niekto stratil v lese so zranenou nohou a oni by si to vsimli po hodine…

Zvysok behu cez mesto uz bola cista nuda. MHD som odmietal a tak som sa pomaly sinul smerom k predpokladanemu cielu. Doslova predpokladanemu, lebo som vobec netusil, ako sa vola ulica, kde bola skola s nasimi vecami. Takze som iba checkoval google maps a podla satelitnych snimkov skusal identifikovat budovy, ze kde by to asi mohlo byt. Celkom pekna orientacna vlozka. Inak, orientacia mi po 5h dost zlyhavala, ani jednoduche orientacne ukony som nezvladal bez chyb – minal som odbocky, zle som sa rozhodoval, nesledoval som orientacne body, ….pri zbiehani svahu niekde v parku som este 2x neprijemne padol a tym by som to cele uzavrel.

Do ciela som dorazil za 5:40h po odbehnuti 46.5km a vyslapani 1450m. Vyzimeny, zablateny od hlavy po paty, premoceny, unaveny…zachranila ma az tepla sprcha a suche oblecenie.

PS – ja sa inak na chalanov nehnevam, ze ma tam nechali. Akurat ma to mrzelo, lebo trat to bola krasna a ja som si ju musel skratit. Oni nakoniec dali 60km…a teda velka vdaka organizatorom (veverkam)!!!

PS2 – zopar ilustracnych fotiek som si "pozical" - VDAKA! Dalsie fotky z akcie su tu: 1bubobubo

PS3 - tie rezervne rukavice nakoniec predsa len boli v tom mojom vaku hore na Jestede, akurat som ich tam nenasiel…JEDNOKOMOROVOM vaku. Takom tom primitivnom platenom vaku, co sa len stiahne snurkou na vrchu a hodi na chrbat…debil som J

nth

Bieda s nudzou

Uz to bude pomaly 6 tyzdnov, co som sa bol prebehnut do Srbska (50km). Odvtedy ale ako keby utal - nemam ziadny 30+km beh. Navyse, aj vacsina tych 20+km pozostavala z pracovnych dvojsmeriek. A to vsetko len preto, ze posledne tyzdne nie som schopny vstat z postele pred 6:00 rano. Nadranom ku nam do postele uz vacsinou zavita jedno z deti a ked mi aj zazvoni budik, ze mam vstavat a ist behat, tak ja ho iba rychlo vypnem, aby sa nikto nezobudil a spim. To je dalsi moj problem – na prve zvonenie nikdy nevstanem. Vzdy az na nejake tretie, stvrte (s tym, ze medzi kazdym zvonenim mam 5 min cas na extra spanok). Ale ak budik vypnem hned pri prvom zvoneni, dalsie uz nepridu…a ja spim, spim a zrazu je rano, rodina vstava a moje 3-4h vyhradene na beh su z polovice prespate. Zvacsa potom dam uz len nejakych kratkych 10km, pripadne to prelozim na vecer, ked deti lahnu spat, ale to uz potom nebyva 30km. Na to som vecer uz prilis prispaty.

Proste som celkovo posledne tyzdne nevyspaty a odnasa si to moj beh…

Teda, najma tie dlhe behy. Tie kratke sa snazim platat, ako sa da. Ked je najvacsia nudza, tak si vybehnem cez obed aspon na 5km, potom vecer este nieco k tomu, ale niektore dni zase nic a vo vysledku som rad, ze dam nejakych 70-80km tyzdenne. A to som zaciatkom roka s prstom v nose behaval 100+ tyzdenne. Paradoxne som z tohto behania ale ovela viac unaveny. Neviem preco. Asi preto, ze ked dam rano nejaky beh, vecer dalsi kusok a potom este zajdem na basket, tak je to uz prilis.

Ale vravim si, ze uz musim zacat konecne poriadne behavat, lebo toto flakanie sa mi nepekne vrati na nejakom jarnom preteku. Ak sa mi podari vstat, tak tento vikend si vybehnem nejaku 40ku a konecne zase zalogujem 100km za tyzden. Potom buduci tyzden by to malo byt este lepsie – ked uz nic ine, tak sa chystam na partizansky beh okolo Liberca, co by malo byt 56km. Vdaka za taketo akcie, lebo vstat skoro rano a tolko si odbehnut, to by som asi pri sucasnej vstavacej forme nedal. Ale doma som dostal priepustku a tak sa mozem cely den venovat behaniu – cize sanca, ze ten dlhy beh naozaj dam rapidne stupa. A potom sa uz blizia Brdy, nasledne horsky maraton, v maji SUTR na Sarke…No a o 3 mesiace sa ma konecne Silva opyta, ze co som robil v zime. Dufam, ze jej budem mat co porozpravat…

nth :)

Z Prahy az na Balkan

Ja uz vobec nestiham pisat…a pritom som z bezeckeho hladiska zazil posledne tyzdne tolko zaujimaveho. Napriklad som zacal spoznavat severozapad Prahy. Teda vlastne dediny na SZ od Prahy. Nikdy som v tej casti nebol, ale napadlo ma, ze na dlhe vikendove vybehy to musi byt zaujimava oblast. A tiez som sa chcel vyhnut relativne fadnemu pobiehaniu po Stromovke alebo rovinatej cyklostezke popri Vltave. Uz predtym objavene Sarecke udolie som zobral ako vhodny vychodiskovy bod, odkial som sa potom odpajal na Nebusice a pokracoval cez Predni Kopaninu cez lesik do Statenic. Vacsinou som vybiehal skoro rano, este za hlbokej tmy, takze to malo extra caro, objavovat nove trasy s celovkou na hlave. Briezdenie som chytal az v tom lesiku, kde som si na prvom strome vsimol „oznam“, ze si treba davat pozor na diviaky. Zatial som nemal tu cest sa s nejakym stretnut osobne, ale ani mi to nechyba J A uz vobec nie za tmy a niekde, kde to vobec nepoznam. Zo Statenic som si to raz svihol na sever az k Vltave (cez Uholicky), kde som potom chytil vlak naspat ku Stromovke a zvysok uz doklusal. Ja viem, pouzivat pocas behu dopravne prostriedky trocha kazi vysledny dojem, ale ked je malo casu, aj vlak je dobry.

Alebo druhykrat som si to dal potom cez Tiche udolie do Roztok a odtial popri ceste az ku prvej kompe, ktora ma hodila na druhy breh, odkial som sa cez Bohnice dostal domov.

Tento druhy usek som uz bezal cely (az na tu kompu), ale tiez som skoro vyuzil (nechtiac) aj vlak. Bezecka stezka totiz krizovala zeleznicnu trat a zrovna, ked som tade bezal, mi do cesty prisiel nakladny vlak. Keby prisiel a odisiel, tak fajn, ale on zastal. A ja som zostal trcat niekde uprostred – dolava daleko, doprava daleko, co teraz? Chvilu som cakal a potom som si povedal, ze sere pes, nikto ma nevidi, preleziem nejaky vagon. V sekunde, ked som zoskocil na druhu stranu, vlak sa znova pohol. Skoro som sa teda odviezol az do Nemecka J Zena by ma asi nepochvalila, keby som jej volal niekde z Decina, nech si pre mna pride...

Minule som si zase povedal, ze ako Honzo behava na ten Karlstejn, ze to musim aj ja niekedy skusit. Tak som si jedno rano privstal a vybral sa cez Karlstejn az do Srbska. Tiez oblast, kde som prakticky nikdy nebol. Az pri planovani tohto behu mi doslo, ze je nieco ine bezat na Karlstejn zo Stodulok a nieco ine tam ist z Libne. To je rozdiel asi 20km (ktore som sa ja najprv musel prehryzt mestom a Prokopakom). Ale stalo to za to. Nadherny kraj, krasne kopcovity, vsade znacene trate, cista radost. Skoda, ze to mam tak daleko – vydalo mi to na rovnych 50km (moj treningovy osobak), to sa fakt neda bezat kazdy vikend.

Jedina chybicka se vloudila, ked som nejak neodhadol vlastne tempo, trocha pobludil po trati a tym padom netusil, kolko mi este zostava do Srbska a vlak mi potom usiel o 150m. Ale ja som az do poslednej chvile netusil, kde som, takze som ani nevedel, ze kolko mi chyba do stanice...tych 150m by som inak niekde naskrabal. Dalsi vlak mi potom isiel az o hodinu, tak som aspon zasiel na polievku do stanicnej restauracie (naozaj odporucam, ten podnik ma svoju atmosferu!).

A co tymto vlastne chcem povedat? Ako 12Honza minule rozoberal, ze ake behy ho najviac bavia, tak to bola tema, o ktorej som casto rozmyslal. Behavam do/z prace, davam si aj hluche vyklusy (tie 8-10km behy), obcas nieco rychle, obcas nieco kopcovite v terene, parkrat za rok idem na nejaky pretek, ale mna z toho behania najviac bavia prave taketo turisticke vybehy, do neznama, na par hodin. Iba si tak bezat (lepsie povedane suchtat sa), kochat sa krajinou, obcas zastat, poobzerat sa, zratat srnky a lisky, co to pofotit, spoznat novy kraj a s dobrym pocitom sa po 30-40km vratit znova domov. Ja by som si take oddychove tempo vedel predstavit aj na pretekoch niekde v horach, ale to by ma doma mohli obvinit, ze som nesiel pretekat, ale iba sa tak prechadzat. Takze tejto turistike treba dodavat ten bezecky rozmer J

nth 

Ten rok nam dobre zacina

Veru tak, posledne dva tyzdne som dal vzdy aspon 100km a zatial nic nenasvedcuje tomu, ze by som mal dat tento tyzden menej. Pre ultra lamy je to samozrejme nic, ale pokial budem davat tych 100-130km tyzdenne, mne to bude stacit…ja som skromny…este k tomu 1-2x tyzdenne basket, praca, rodina…

Zakladny stavebny prvok kazdeho tyzdna je prirodzene pracovna dvojsmerka, aspon jedna. Oproti minulemu roku som si trocha upravil trat, uz nebeham po nabrezi…bolo tam pobliz mnoho aut a aj na nabrezi docela rusno. Radsej teraz idem cez Stromovku, Letnu, Kampu a potom vilovou stvrtou ponad Mrazovku. Az na Ujezd a Andel je to kompletne mimo rusnych ciest.

Ked mam navyse stastie na pekne pocasie a na Letnej ma privita takyto vyhlad, tak to je uplna radost ist rano do prace!!! Nech mi nikto nevravi, ze sa v metre naladi na pracovny den lepsie nez bezci pri rannom behu J

A dalsi dovod, preco som zmenil rannu trat je, ze teraz bezim cez viac stupani. Jedna taka dvojsmerka a 600m je vyslapanych ako nic. Ciel a motivacia je jasna – jarne horske (ultra)maratony. V aprili Brdy, v maji Skymaraton niekde v Beskydoch a potom v juni Silva, plus hrebenovka v Nizkych Tatrach. Natrenovat na toto vsetko v Prahe nebude sranda, ale mame tu zivy priklad, ze sa to da…istia do nadstavovane kopce J

nth

Plan splneny na 102%

V aprili, po odbehnuti Brdskej stezky, som zvazoval, cim sa motivovat k dalsiemu behaniu. Nie teda, ze by to bolo nejak velmi nutne, ale predsa len, je fakt mat nejaky ciel. Normalne by to bol nejaky dalsi pretek, ale v Andaluzii uz zacinalo byt koncom aprila takmer po sezone. Tych par kratkych behov (carreras populares) ma velmi nelakalo a na tie dlhsie (100+ km) po Andaluzskych kopcoch som sa nejak necitil. A kedze ani celkovy pristup rodiny k takymto dlhym behom este vtedy nebol uplne nakloneny, tak som to radsej ani nehrotil. Vsetko ma svoj cas...

Takze, preco dalej behat? Teda, okrem toho, ze ma to bavi J

Pozrel som na vtedajsi objem km a vidim, ze to vychadza na nieco malo pod 300km mesacne. A tak si hovorim, bolo by fajn, keby som si ten priemer udrzal do konca roka. Presnejsie, dat kazdy mesiac priemerne aspon 300km, cize za rok celkovo 3600km. Ratal som s tym, ze v lete toho vela nenabeham (standardne teploty tam u nas dole su v lete medzi 35-55’C), ale ze ved to potom na jesen dobehnem.

No, nakoniec to bolo uplne naopak. Cez leto sa mi behalo vyborne, aj vdaka tomu, ze som mal more volneho casu. Behom 3 letnych mesiacov som odbehal takmer 1100km, co je objem, o ktorom som ani nemyslel, ze je v tom teple mozny. Dokonca som zacal pomyslat, ze by do konca roka padla stvrta tisicka…ale potom prislo stahovanie a problemy s patou, kvoli ktorej som v oktobri a novembri odbehal iba necelych 400km.

Celkovo to teda vydalo len tak tak, plan som splnil iba minuly tyzden. Ale podarilo sa, to je hlavne J Tento rok som odbehal 3677km, co robi mesacny priemer 306km…alebo denny 10km. Az sa mi to nechce verit. Predosle roky (od 2007) som sa za 300km hranicu pozrel iba parkrat (8x), vzdy iba ked mi vrcholila priprava na maraton. A tento rok hned 7x, resp. v priemere kazdy mesiac. Oproti minulemu roku narast o vyse 1000km. Parada!

mesacny prehlad km

Tento objem sa samozrejme prejavil aj na vysledkoch – v januari som si spravil osobak na polke (pod 1:35h), vo februari som pokoril vytuzenu hranicu 3:30h na maratone, v aprili som odbehol svoj prvy sutazny ultra maraton a potom na jesen si v pohode odklusal maraton za cas, na ktory som sa predosle roky dostaval iba s velkou namahou…

Jedine ma mrzi, ze som uz na jesen nestihol ziadny dlhsi sutazny beh, nejake horske ultra v Andaluzii. Keby sme odisli iba o par tyzdnov neskor…v oktobri som mal vyhliadnute dva krasne behy, najma ten 83km (Ultima Frontera) ma mrzi…ale raz sa nan vratim.

A co teda buduci rok? O tom niekedy nabuduce... J

Vsetko dobre v novom roku a nech nam to dobre beha!

nth

Ach, ta desatinna ciarka...

Este donedavna som behaval iba cele kilometre – kazdy moj beh bol ukonceny az v tom bode, ked mi footpod, mobil alebo GPS hodinky ukazali x.00km. Ci som musel kvoli tomu este obehnut barak alebo skoncit na zaciatku ulice, to uz bolo jedno. Vynimku mal jedine polkilometrovnik, s tym som sa este dokazal zmierit. Ale aj to som hned dalsi beh daval tiez taku “polku”, aby mi tam niekde neviselo 500m. Je za tym zrejme moja posadnutost cislami, ze kazdy beh musi byt nejak zatriedeny, nemoze sa vymykat pravidlam (celym cislam). Blbost, ze? Footpod je aj tak nepresny, mobil detto a ani GPS hodinky to nedaju na 100%...takze by to vlastne malo byt uplne jedno…

Ale nedavno som si “s hrozou” uvedomil, ze uz to tak nie je. Neviem, kde a kedy presne sa to zlomilo (asi je to tym, ze mam na beh menej casu), ale moje posledne behy uz malokedy koncia na celom kilometri. Sice este stale mi je tak trochu proti srsti ukoncit beh len tak, pred branou domu, bezohladu na kilometre, a preto si to tak nejak podvedome sledujem, aby to bolo aspon v tvare x.x0km. Ale coraz castejsie akceptujem na konci 5 a dokonca sa v mojom denniku najdu aj behy, ktore koncia, ako prislo…Vo vysledku to je asi uplne jedno a oproti mojim zvyklostiam s celymi km to nic neznamena. Co som vtedy nadbiehal alebo predcasne koncil sa v sume zrejme rovna tomu, co teraz nabeham bez sledovania celych cisiel. Akurat sa mi tazsie pamata, ze ktory den som kolko nabehal, ked si v hlave ratam km za ten ktory tyzden a kalkulujem, ze co dalsie dni. A tiez aj web behej.com, kde si uz dlhe roky uploadujem kazdy beh, asi spravuju podobny cudaci, ako som ja, lebo ten akceptuje iba cele cisla. Snad casom aj oni pridu na to, ze niektory beh moze koncit aj s ne”celou” vzdialenostou…a ze som ich uz teda parkrat na to upozornil J

Este kratko z aktualneho bezeckeho zivota – v sobotu sa mi uz klasicky nechcelo pred 6 vyliest z postele, tak som si dlhy beh dal az v nedelu. Vybiehal som este do hlbokej tmy a mrazu, ale na nejake flakanie nebol cas – plan bol jasny, chcel som stihnut kompu V Podhori, ktora isla 7:02. Takze som si dal popri Vltave sviznych 7km a kompu stihol s rezervou asi 50 sekund.

Po prebrodeni Vltavy som uz bez stresu stupal Sareckym udolim az po Divoku Sarku a vodnu nadrz Dzban – to bola taka radost tade bezat, najma ku koncu. Bezim si kanonom, nikde nikto, aj by som zabudol, ze som v Prahe. 

Od Sarky do kopca ku Hvezde a odtial cez Vypich a Ladronku na Strahov. Ako za starych cias…vo Hvezde a Ladronke som uz par tisic km odkruzil…

potom zo Strahova nejakym parkom (o ktorom som az doteraz vobec netusil, ze tam je) dole na Ujezd a odtial mi zostavalo este asi 10km popri Vltave domov. 

Ale pohlad na hodinky mi naznacil, ze som slubil, ze do 10:00 som doma…rodinny nakup, take veci sa proste nevynechavaju…a tak v ramci hesla “spokojna manzelka=spokojna domacnost” som si to zamieril na metro Mustek a zbabelo sa odviezol 5 stanic na Palmovku. Zaverecnych 1.5km som si to potom este odklusal, hoci som mal moznost skocit aj do tramvaje, ktora sa mi doslova ponukala. Na radost celej rodiny som domov dorazil 9:50, este aj s rezervou. Celkovo som si zapisal 26km. Spokojnost najvacsia J